Pavol Frešo: Chcem ďalej bojovať za Bratislavu a Bratislavský kraj

ŽUPNÉ VOĽBY 2013: Pavol FREŠO (44) kandiduje na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (župana) za koalíciu SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd, SaS, SMK-MKP, OKS, SZ.

Vaša kampaň v roku 2009 bola postavená na aktívnom županovi. Čo si máme pod tým predstaviť po štyroch rokoch vo funkcii?

- Ako župan som nechcel robiť len to, čo musí formálne robiť župan a jeho úrad zo zákona. Robil som to, čo som považoval za dôležité pre tento región a jeho obyvateľov. Prekročili sme tieň tradičného vnímania, že župan je len reprezentatívna funkcia v systéme verejnej správy.

Ako sa to prejavilo v Bratislavskom kraji?

- Viac sme začali komunikovať priamo s obyvateľmi, s predstaviteľmi miest, mestských častí a obcí v regióne, rovnako aj s občianskymi združeniami. Reflektovali sme na problémy tak rýchlo, ako sa len dalo, hoci priame kompetencie sme na to nemali. Len jeden príklad. Už dlhšie je v kraji problém s nízkymi kapacitami škôlok. Spôsobuje to problémy mladým rodinám. Preto sme 30 obciam a mestám poskytli dotácie na zvýšenie kapacít. Do konca roka tak pribudne 600 nových miest v škôlkach.

O školstve sa často vedú diskusie v súvislosti s nízkymi mzdami učiteľov. Ako sa Bratislavský kraj vyrovnáva s touto situáciou?

- Ďalší z príkladov, ktorý „župy nemajú v kompetencii“. Pred rokom sme nastavili mechanizmus a kritériá riaditeľom škôl, na základe ktorých si na mzdovej položke mohli školy prilepšiť o 14%. V tomto roku sme v rozpočte schválili pre učiteľov navyše o 146-tisíc eur oproti minulému roku. Nie je to veľa, ale v rámci možností sa s tým postupne vyrovnávame.

Hovorilo sa o učiteľských bytoch, v akom stave je tento projekt?

- Už dnes poskytujeme ubytovacie kapacity pre viac ako 100 pedagógov v rámci kapacít internátov. Prvé dva dvojizbové učiteľské byty sú už takmer hotové v časti stredoškolského internátu v Dúbravke. Už registrujeme prvé žiadosti.

Aké iné možnosti máte k dispozícii ?

- Myslím, že sme jediným regiónom, ktorý napríklad poskytuje 50 eur telocvikárom k platu za vedenie športového krúžku na škole v popoludňajších hodinách. V našich školách pôsobí 2600 zamestnancov a zvyšovanie ich miezd zostáva naďalej našou prioritou. Urobili sme prvé kroky a v tých systémovejších chceme pokračovať.

Nedávno ste vyhlásili, že z dôvodu zavedenia kvót hrozí 8-ročným gymnáziám v kraji zánik. Aké máte riešenia?

Úradníci na ministerstve školstva sa stávajú pre nás najväčšou bariérou. Vymysleli si model s kvótami, čo obmedzuje slobodnú voľbu rodičov a ich detí pri výbere školy. Pre nás sú tieto limity likvidačné. Ak vám na gymnáziá chodí okolo 30% všetkých žiakov daného populačného ročníka a zrazu tam má chodiť len 5%, to je zásadný rozdiel. To je jeden z dôvodov, pre ktorý by mal mať samosprávny kraj legislatívnu iniciatívu. Výhodu župana, ktorý je v parlamente, som pocítil práve v tejto súvislosti, najmä ak treba zachraňovať školy.

Stav ciest sa v tomto roku stal jednou z dominantných tém a ich úroveň je stále neuspokojivá. Čoho sa motoristi dočkajú po blížiacej sa zime?

- Ani ja nie som z našich ciest nadšený a chápem reakcie motoristov. Za uplynulé obdobie sme do opráv a rekonštrukcií ciest a mostov investovali viac ako 18 miliónov eur, čo je 5-násobne viac ako v období do roku 2009. Bratislave sme na opravu ciest poskytli v tomto roku pomoc vo výške 1 milión eur. Povodeň v Karpatoch nám zničila cesty za 8 miliónov eur. Tie sme však opravili a sprejazdnili do 5 mesiacov, iné kraje čakali v týchto situáciách na nové cesty aj roky.

Ak motoristi platia cestnú daň, mali by jazdiť po dobrých cestách. Kedy sa toho dočkajú?

- V prvom rade treba zredukovať počet správcov ciest v kraji zo súčasných 5 na dvoch, a to na štát a kraj. Nebudú sa viesť spory a diskusie o tom, komu cesta patrí. Z dane za motorové vozidlá, čo je ročne okolo 33 miliónov eur, ide takmer 60% do opráv a rekonštrukcií ciest a na zabezpečenie verejnej osobnej dopravy, zvyšok ide na financovanie školstva a sociálnej starostlivosti pre seniorov a hendikepovaných.

Kedy sa dočkáme obchvatu D4 a cesty R7?

- Pripomeniem len, že už pribudol pripájač D4 na Stupavu. My sme schválili po trojročnej práci nový územný plán regiónu a odstránili prekážky, ktoré by mohli výstavbu týchto projektov brzdiť. Spoločne s Podunajskými Biskupicami, hlavný mestom Bratislava a štátom sa podarilo rozšíriť problémovú Ulicu svornosti. V smere Bratislava - Komárno začal jazdiť taktový vlak súkromného prepravcu a pribudli menšie záchytné parkoviská. Verím, že posun bude v budúcom roku a R7 sa začne stavať.

Ako sa osvedčil štart integrovanej dopravy?

- Tak ako už viackrát zaznelo v médiách, o predplatné karty na integrovanú dopravu prejavilo záujem 50-tisíc cestujúcich. Jej štart nebol jednoduchý a sprevádzali ho technické problémy. Napriek tomu oceňujem, že sa nám podaril prvý úspešný krok. Zatiaľ sme zintegrovali okres Malacky s Bratislavou. V najbližšom období pribudne ešte Senec a Pezinok. Jeden lístok v celom kraji sa tak stáva realitou.

Bude v Bratislave Filiálka?

- Projekt mal už stavebné povolenie, no štát ho zastavil. Namiesto stanice sa majú kúpiť nové električky a trolejbusy. Stratili sme podľa mňa zbytočne niekoľko rokov. Nám Filiálka zapadá aj do konceptu integrovanej dopravy. Budúcnosť je najmä v posilnení koľajovej dopravy. Ak bude viac ľudí cestovať po koľajach, menej áut bude jazdiť po cestách.

V súvislosti s blížiacimi sa voľbami do VÚC sa čoraz častejšie objavujú rebríčky, ktoré porovnávajú hospodárenie žúp najmä v súvislosti s dlhmi. Ako je na tom Bratislavský kraj?

- Náš kraj je v dobrej finančnej kondícii a má dobré finančné zdravie. Je pravdou, že ak hovoríme o roku 2012, dlh nám dočasne stúpol z dôvodu, že sme uznali tzv. skrytý dlh v podobe záväzkov, ktoré nám zanechali predchodcovia. Oficiálny dlh bol na úrovni 19,8 milióna eur a ten skrytý, alebo ak chcete čierny, je 25 miliónov. Rovnaký postup v hre so štatistikami, ako malo na začiatku Grécko. Niečo je na papieri a iné je skutočnosť. Čo je najpodstatnejšie, zadlženie sme znížili za 4 roky o 20%. V tomto trende budeme pokračovať.

Koľko stojí obyvateľa ročne chod župy?

- V roku 2009, keď sme začínali, to bolo takmer 20 eur mesačne na obyvateľa. Dnes je to 16,5, inými slovami, výdavky na chod župy sme znížili o 3 eur na hlavu.

Aká je úspešnosť Bratislavského kraja v čerpaní eurofondov?

- V rámci cezhraničnej spolupráce sme získali prostriedky na výstavbu Cyklomosta slobody. Dôležitý je Operačný program Bratislavský kraj (OPBK). Realizovali sme 60 projektov v regióne za 41 miliónov eur. Išlo prevažne o obnovy námestí a verejných plôch v mestách a obciach regiónu.

Na čo ste po štyroch rokoch najviac hrdý?

- Asi na samotnú skúsenosť štyri roky pracovať v regióne a zanechať aspoň niečo málo, čo naozaj zlepšuje úroveň verejných služieb obyvateľov v kraji. Potešil ma cyklomost a jeho príbeh, ako sme dospeli k jeho názvu. To je stavba, ktorá mne osobne priniesla radosť. A keď sme už pri cyklistike, okrem toho pribudlo 300 km nových cyklotrás, nové cyklostojany, urobili sme pár piknikov pre cyklistov, Župnú dvadsiatku, Župný pohár a podobne.

Aké sú plány na najbližšie obdobie?

- Chcem určite dokončiť integrovanú dopravu, rovnako projekt rodinných kariet na zľavy v turistických službách pre obyvateľov regiónu. Projekt materských škôlok chceme urobiť trvalejším do budúcnosti. Dokončíme finančnú konsolidáciu a rozbehneme nové projekty. Veľké športovisko v Petržalke bude jedným z nich.

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.