Devínu môže pomôcť z dlhov aj zmena zákona

Súčasťou dohody o prenájme pozemkov na Kráľovej hore bol aj záväzok, že spoločnosť J&T Real Estate, a.s., odpustí mestskej časti Devín dlh. Ten sa aj s úrokmi vyšplhal na 15 miliónov eur. Aký dlh Devínu zostáva a ako ho chce splatiť, na to sme sa spýtali starostky mestskej časti Ľubice KOLKOVEJ.

- Podpísané vyhlásenie, že si voči nám už spoločnosť J&T Real Estate nebude nič uplatňovať, nám veľmi pomohlo. Keď som od nich v písomnej podobe dostala, čo si predstavujú, že im ešte dlžíme, tak som to zabalila a podala som žalobu na súd. Podľa môjho názoru sme im už nedlžili nič. Ale teraz sa už konečne nemusím trápiť nad výškou dlhu Devína voči J&T Real Estate. Uľavilo sa mi.

Aký je reálny dlh devínskej samosprávy a komu ešte dlhuje?

- Devínu zostáva dlh vyše 3,5 milióna eur. Úroky sa však vyšplhali na takmer takú istú čiastku a preto celkový dlh predstavuje približne 6,7 milióna eur. Na zozname veriteľov sa nachádzajú spoločnosti BCI, a.s., Asset, a.s., Brno trust, a.s., Odborový zväz Kovo, občan Martin Mornár, jeho právna zástupkyňa Alexandra Korbeľová, ministerstvo financií a ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Najviac však, 2,094 milióna eur Devín dlží firme Doprastav, a.s.

Aká je šanca, že sa mestskej časti podarí splatiť alebo zbaviť sa zvyšku dlhu? Je možné vysporiadať ho podobným spôsobom, ako to bolo s J&T Real Estate?

- Jediná možnosť je, že to za nás niekto zaplatí. Kto by to však mal byť, neviem. Mesto? To je bohužiaľ samé na spadnutie. Takže to nevidím reálne. Druhá možnosť je zmena legislatívy, ktorá umožní niečo ako konkurz aj pre obce.

Dýcha sa už teraz devínskej samospráve lepšie, keď mu bola odpustená podstatná časť dlhu?

- V podstate ani nie, lebo rovnaký problém ako s J&T Real Estate máme aj s ostatnými. Pokiaľ sa všetkých dlhov nezbavíme alebo sa nezmení zákon, tak budeme v nútenej správe. A v nútenej správe sa nám dýcha veľmi zle.

Koľko rokov je už Devín v nútenej správe?

- Od apríla 2005. To znamená, že ministerstvo financií nám určilo človeka, ktorý spĺňa zákonné požiadavky na to, aby mohol vykonávať funkciu núteného správcu. V podstate to znamená, že akýkoľvek výdavok, to je jedno či kupujeme toaletný papier alebo obstarávame niečo drahšie, musí schváliť a podpísať aj on.

 Aká je vidina splatenia dlhov?

- Jediná reálna možnosť je pomoc. Okrem zmeny legislatívy osobne iné východisko nevidím. V Devíne sa totiž vydražili všetky pozemky, ktoré kedy Devín mal. Zostali sme na nule a teraz nemáme žiaden majetok, s ktorým by sme mohli hospodáriť. Žijeme len z daní a symbolických čiastok, ktoré dostávame za nájmy za záhrady, ktoré máme zverené do správy. Čiže nemáme reálnu šancu uškrtiť rozpočet, ktorý sa bežne používa na to, aby obec fungovala, žila, chodila, existovala ako má. Rozpočet vždy ukrátime o nejakú čiastku, s ktorou sa potom tvárim, že splácame dlh. Ale je to smiešne, lebo je to len na to, aby som dodržala literu zákona. Mám konsolidačný program, kde mám napísané, že ročne vyčlením nejakých 7-tisíc eur. Tie podelím medzi veriteľov rovnakou čiastkou, a tým som dodržala zákon. Ale to o splatenie dlhu nie je. Ten dlh pre Devín ako taký je nesplatiteľný. Túto situáciu nemožno momentálne riešiť silami Devína.

Kedy a ako vznikli tieto obrovské dlhy?

- Niekedy v 90-tych rokoch, keď sa plánoval projekt obytnej zóny za starostu Novotného. Chcel rozvíjať obec, no zadĺžil sa a vtedy sa hospodárilo tak všelijako prapodivne. Bola to kombinácia neskúsenosti so zlým poradenstvom a špekulanstvom. Z tohto gulášu nám vznikla situácia, v ktorej sme teraz. Predpokladám, že Devín bol možno úplne prvou obcou na Slovensku, ktorá sa dostala do nútenej správy. Vlastne štát zareagoval upravením zákonov až potom čo videl čo sa stalo v rámci nejakých zákonných možností. Dnes sa už možná výška zadĺženia obce viaže na jej rozpočet. U nás však vtedy bol absolútny nepomer výšky rozpočtu voči zámerom, úverom, zmenkám a všetkým tým kreditom, čo si obec nabrala. Sme v patovej situácii, z ktorej sa von bez zmeny legislatívy nedostaneme.

Zhovárala sa Martina Chudá
NÁŠ ROZHOVOR

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.