V Bratislave bolo hlasovať takmer 30 percent

Vo volebnom obvode Bratislava sa na sobotnom referende zúčastnilo 29,22 % hlasujúcich. Z 379 145 oprávnených občanov zapísaných v Bratislave vo voličských zoznamoch sa na hlasovaní zúčastnilo 110 813 občanov.

Sobotné referendum bolo neplatné, pretože sa na ňom nezúčastnila nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. V Bratislave bola účasť na hlasovaní z celoslovenského pohľadu nadpriemerná. Najvyššia bola v okrese Senec (30,24%), vyššia ako v Bratislave bola ešte v Dolnom Kubíne (29,41%).

Celkovo sa na referende zúčastnilo 22,84 % voličov. Z celkového počtu 4 369 553 oprávnených občanov zapísaných do zoznamov na hlasovanie sa na referende zúčastnilo 998 142 občanov.

Plebiscit je neplatný, potvrdila to Ústredná komisia

Sobotňajšie referendum bolo neplatné, potvrdila to Ústredná komisia pre referendum Slovenskej republiky. Podľa oficiálnych výsledkov, ktoré dnes vyhlásila ústredná komisia na tlačovej besede v Národnej rade SR, bola celková účasť na referende 22,84 percenta. Zo 4 369 553 oprávnených občanov zapísaných do zoznamov na hlasovanie sa na referende zúčastnilo 998 142 ľudí. Počet odovzdaných hlasovacích lístkov bol 997 235, počet neodovzdaných 907, počet platných hlasovacích lístkov bol 990 535 a počet neplatných lístkov 6700.

Plebiscit by bol platný, ak by k referendovým urnám prišla viac ako polovica zo všetkých oprávnených voličov. Podľa Ústavy SR, sú totiž výsledky referenda platné, “ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda“.

V sobotu 18. septembra 2010 mohli občania oprávnení hlasovať v referende využiť svoje právo a vyjadriť sa k šiestim referendovým otázkam od 7:00 do 22:00 v 5060 okrskoch. Referendum nepoznačili žiadne vážne udalosti. Pokojné bolo podľa polície aj podľa Ústrednej komisie pre referendum SR. Komisia nedostala žiadny vážny podnet na porušenie zákona.

Občania sa mohli v referende iniciovanom stranou Sloboda a Solidarita (SaS) vyjadriť k zrušeniu koncesionárskych poplatkov, obmedzeniu poslaneckej imunity, zníženiu počtu poslancov, stanoveniu maximálnej ceny vládnych limuzín, voľbám cez internet a k zmene v tlačovom zákone.

Najvýraznejší súhlas vyslovili hlasujúci v referende so zúžením poslaneckej imunity. Najmenej pozitívnych hlasov voličov bolo v referende na piatu otázku, ktorou bola možnosť voliť v parlamentných voľbách a tiež voľbách do Európskeho parlamentu cez internet.

Na referendum sa vyčlenilo spolu 7 224 000 eur, z toho pre Ministerstvo vnútra SR 5 964 000 eur a pre Štatistický úrad SR 1 260 000 eur. Z výdavkov ministerstva vnútra sa najviac minulo na komisie pre referendum.

Od vzniku samostatnej SR v roku 1993 sa aj so sobotňajším referendom konalo spolu sedem plebiscitov, z nich bolo päť neúspešných. Okrem referenda zo soboty 18. septembra boli neúspešné aj referendá v rokoch 1994, 1998, 2000 a 2004. V roku 1997 bol plebiscit zmarený vtedajším ministrom vnútra Gustávom Krajčim. Krajči zasiahol do referenda s dvoma otázkami - jednej, týkajúcej sa vstupu do NATO, a druhej, priamej voľby prezidenta - tak, že referendové lístky boli vytlačené a distribuované bez otázky o priamej voľbe prezidenta. Doteraz iba jedno referendum, v máji 2003 o vstupe SR do EÚ, bolo platné. Zúčastnilo sa ho 52,15 percenta oprávnených občanov. 

(banoviny, sita)