Komunálna politika nie je pravicová, alebo ľavicová

O tom, čo sa mu podarilo, ale aj nepodarilo v tomto volebnom období sme sa pozhovárali s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Vladimírom BAJANOM.

Končí sa ďalšie volebné obdobie bratislavskej krajskej samosprávy. Čím sa môže pochváliť?

- Myslím si, že sa nám podarilo stabilizovať stredné školstvo, kde sme investovali niekoľko sto miliónov korún do rekonštrukcií v podobe výmeny okien, opráv striech atď. Som rád, že sa nám podarilo spustiť systém sociálnych služieb. Nadviazali sme spoluprácu s viac ako sto neziskovými organizáciami - naučili sme sa pracovať s tretím sektorom. Ďalej sme našli techniku, ako opravovať cesty - keďže my, na rozdiel od iných krajov, nemôžeme čerpať z eurofondov, musíme obracať každú korunu možno viac než ony, aby sme vedeli tieto práce zabezpečiť. Máme aj kvalitné divadlá - Astorka, Aréna či Bratislavské bábkové divadlo sú na špičkovej úrovni. Začali sme aj dialóg so stredoškolským parlamentom, s našimi študentmi o tom, ako si predstavujú komunikáciu s nami. Pochvaľujem si aj dobrú atmosféru v zastupiteľstve. Svedčí o tom napokon aj hlasovanie o rozpočte na rok 2009, keď zo 46 poslancov boli 45 za a jeden sa zdržal. Snažil som sa verejnosť presviedčať o tom, že komunálna politika nie je pravicová alebo ľavicová - ak opravíte cestu, tak po nej jazdia priaznivci ľavice i pravice - jednoducho, buď to niekto vie, alebo nevie - tak stojí podľa mňa otázka komunálnej, regionálnej politiky.

Nie všetko sa však podarilo. Napríklad stále sa nezačala stavať sľubovaná plaváreň.

- Kríza nás zasiahla pokiaľ ide o výstavbu plavárne v Petržalke, ktorú sme museli odložiť na budúci rok. Mohli sme byť trochu ďalej aj vo vývoji Bratislavskej integrovanej dopravy. Museli sme však urobiť personálne zmeny a zmeniť systém tak, aby sa celý proces prípravy viac zdynamizoval.

Zdá sa, že krajskej samospráve sa stále nedarí presvedčiť občanov o svojej opodstatnenosti - dôkazom je nízky záujem občanov a nízka volebná účasť. Prečo je to tak?

- Vo všeobecnosti musím povedať, že stále sme nedokázali presvedčiť verejnosť i politické strany o zmysluplnosti existencie regionálnej samosprávy. Asi to nie je krátkodobá záležitosť. Keď sa prijímal zákon o obecnom zriadení, občan pochopil, načo potrebuje starostu a prečo služby - počnúc zápisom do knihy narodenia až po úmrtný list - chce mať vo svojej obci. V regiónoch je situácia iná, pretože priamy kontakt s občanmi nerobíme v tých kompetenciách, ktoré máme, ale robí sa tak prostredníctvom inštitúcií, ako sú stredné školy, nemocnice, sociálne zariadenia, či prímestská doprava. Občan to možno aj preto nevníma ako každodennú potrebu. Preto musíme intenzívnejšie spolupracovať s médiami a vysvetľovať im princípy regionálnej samosprávy, pokúsiť sa ich presvedčiť, že aj región má svoj život a stojí za to sa oň zaujímať i z pozície novinárov.

Z pohľadu Bratislavčana je krajská samospráva zbytočná. Vyberá napríklad cestnú daň od bratislavských vodičov, na opravu a údržbu ciest v hlavnom meste však neprispieva. Je to spravodlivé?

- Každá samospráva má svoje kompetencie, za ktoré zodpovedá. Mesto má na starosti cesty na území mesta, nemalo by sa teda vyhovárať. My by sme potom mohli od miest pýtať peniaze na stredné školy, ktoré navštevujú aj mestské deti. To je nezmysel. Hlavnému mestu som ponúkol, aby nám odstúpili cesty, o ktorých si myslia, že by mali patriť regiónu, teda druhej a tretej triedy. Doteraz na to nebol žiadny ohlas. Nejde pritom o dramatický problém, ale asi len o sto kilometrov ciest. Je tam však aj iný problém. V momente, keď štát vedel, že niektoré cesty pred asi desiatimi rokmi presúval pod regióny, prestal sa o ne starať, odovzdal nám ich v tragickom, často havarijnom stave a vrhol sa na diaľničný systém. A to sa nedá zvrátiť šibnutím čarovného prútika. Problém je aj v neusporiadaných pozemkov pod nimi. Analýza stavu ciest, ktorých máme viac ako 500 kilometrov a viac ako 128 mostov, nám ukázala potrebu investícií približne 116 miliónov eur.

Rozruch ste vyvolali zámerom stavať v Petržalke multifunkčnú halu, ktorá mala byť alternatívou k zimnému štadiónu pre majstrovstvá sveta v hokeji. Nie je to zbytočný luxus?

- Som presvedčený, že hala je potrebná na rozvoj nášho regiónu, v kontexte eurozóny, Schengenu a podobne. Rekonštrukciu Zimného štadióna Ondreja Nepelu nie je možné spájať s našim projektom. Rozdielny je predovšetkým spôsob financovania. Kým na obnovu zimného štadióna idú verejné zdroje, na výstavbu arény v Petržalke výlučne súkromné peniaze a neopiera sa ani o ručenie verejným sektorom. Výstavba našej haly nespadá pod zákon o verejnom obstarávaní. Napriek tomu sme urobili ponukové konanie. Ak ma chce niekto presvedčiť, že vie zohnať 90 miliónov eur len tak, bez ručenia verejného sektora v tejto dobe, tak mu zatlieskam! Hľadať, nájsť a presvedčiť projektujúceho investora, že sa mu investície vrátia z reklám a ďalších produktov haly, je veľmi komplikované. Nám sa to podarilo.

Napriek tomu je výber investora spochybňovaný ako netransparentný a účelový.

- Spochybňovanie investora, ktorý nie je zo Slovenska, nemôže byť pre tento projekt dobré. Viackrát sa ma pýtal, čo to má znamenať. Kým on staval haly v Európe a mnohí primátori mu tlieskali a tlačili ho, aby bol čo najskôr hotový, tak tu sa stretol so spochybňovaním. Nerozumie celkom tomu, čo sa tu deje, keďže prináša súkromné peniaze. Nie je to súťažný projekt pred hokejovými majstrovstvami sveta v roku 2011. Ak sa Slovenský zväz ľadového hokeja rozhodol, že chce mať šampionát na zrekonštruovanom štadióne, tak je to jeho rozhodnutie i zodpovednosť. Som presvedčený, že investor pripraví takú halu, kde budú šampionáty viacerých športov, rôzne svetové koncerty a rôzne eventy.

V miestnej či krajskej samospráve pôsobíte od roku 1994 a rozhodli ste sa kandidovať aj na ďalšie volebné obdobie. Čím chcete ešte osloviť obyvateľov Bratislavského kraja?

- Tým, čo dosiaľ - skúsenosťou, výsledkami, tímovosťou, odbornosťou. Dnes nie je čas ani priestor na prázdne sľuby, ani na veľké gestá. To považujem v tejto ťažkej dobe za najpodstatnejšie. Všetci predsa chceme, aby to bolo stále lepšie, musíme však nájsť správne riešenia na všetky otázniky, ktoré nám kladú naše zákonné povinnosti. Stranícka príslušnosť nemôže byť jedinou kvalifikáciou na úspech. Prvoradými úlohami v oblasti dopravy bude napríklad obchvat Bratislavy, ďalší most cez Dunaj, ale aj obchvat Pezinka či lepšie spojenie smerom na južné obce a mestá. V sociálnych službách stojíme pred výzvou realizácie nových sociálnych zariadení, aby sme čo najviac eliminovali poradovníky. Školstvo musí pokračovať v budovaní centier odborného vzdelávania tak, aby absolventi našich stredných škôl mali uplatnenie v praxi. Veľmi veľa škôl, sociálnych zariadení či divadiel, ale i našich ciest sme už zrekonštruovali, už netreba veľa, aby sme dosiahli optimálny stav. Takže tak ako v posledných zatiaľ úspešných voľbách i tentoraz nesľubujem, ale konám.

Zhováral sa Robert Lattacher
FOTO - autor