Napísali ste nám 04/1999

Do Bratislavy som došiel v septembri 1946 a od tých čias som sa stal jej obyvateľom. Mňa najviac upútalo, že to bolo mesto čisté a nemuseli sme (keď to na nás prišlo) vyhľadávať zákutia, kríky a pod., tak ako je to teraz. Vezmime si jednu šnúru: od Paluďaja, cez Štefánikovu ulicu, Mierové námestie po Manderlu.

Verejné WC a mestské hodiny boli u Paluďaja pri Štefánke, pri Trojičnom kostole, pred Asom a pred Manderlom. Tieto zostali aj teraz. Neviem, prečo vtedajším otcom mesta zavadzali. Ak oni nemali „zhora dané“, ale čo potom vtedajší páni architekti? Či si mysleli, že za socializmu už nebudeme musieť tieto „činnosti“ vykonávať? Vážení konšeli, zamyslite sa a dajte vybudovať to, čo sa nezmyselne zbúralo. A tie, ktoré zostali, aby slúžili aj v čas sviatočný.

Ladislav Miazdra, Nové Mesto
LIST ČITATEĽOV

~ ~ ~
Mám 13 rokov a rád čítam Vaše noviny, lebo sa píše len o Bratislave a nie o celom Slovensku,. Sú tam zaujímavé články ako napr. Pamätníci histórie, Spomienkový album, V Prešporku bol kedysi kyvadlový aj loďkový most, ale najmä informácie o mestských častiach. Prosím Vás, želám si, aby v novinách bolo viac histórie o Bratislave a aby noviny vychádzali častejšie, aspoň každých 9 dní.

Juraj Funcík, Petržalka
LIST ČITATEĽOV

~ ~ ~
Kedykoľvek ma zavedú povinnosti do nášho hlavného mesta, nezabudnem sa obzrieť po uliciach Starého Mesta. Zo správ v novinách a z úst návštevníkov sa dozvedám o tom, čo vidím aj na vlastné oči, výzor Starého Mesta sa očividne mení k lepšiemu. Píšem preto, lebo mi je ľúto, že sa na pôde Staré Mesta nachádzajú neúnosné situácie, ktoré sú dokonca životu nebezpečné.

Konkrétne ide o stav na Kapucínskej ulici bezprostredne naproti kapucínskemu kostolu. Ide o priestor pred Domom novinárov a budovou Úradu práce. Pred týmito objektmi sa rozprestiera široký chodník, ktorý sa prakticky nedá používať, lebo je večne obsadený autami. Tieto zaberajú toľko miesta, že zostáva len úzky pás pre pešiakov medzi autami a koľajnicami električky. Keď sa človek ocitne medzi električkou a autami, je to priam tragické.

Videl som matku, ktorá tlačila detský kočík pred električkou idúcou z tunela do mesta. Našťastie, vodič mal pochopenie pre situáciu a súpravu zabrzdil skoro na nulu. Ale čo v takom prípade, keď z akéhokoľvek dôvodu nebude možné zabrzdiť a ujsť nemožno? Som si vedomý toho, že v Bratislave je parkovanie akútnym problémom, ale keď sa nedá táto situácia riešiť, treba urobiť aspoň čiastočné opatrenia. V podstate však autá nemajú čo hľadať na chodníkoch.

obyvateľ Vrbového
LIST ČITATEĽOV