Zaujímavosti o mestskej časti Devín

Archeologické výskumy dokázali, že osídlenie Devína spadá už do doby neolitu, keď človek začína žiť usadlým spôsobom života a pokračoval v dobe bronzovej i železnej. Prvým národom, ktorý už môžeme pomenovať, boli Kelti. Po roku 300 pred n. l. si keltský kmeň Kotínov vybudoval v Devíne osadu.

V 1. až 4. storočí sa dostáva Devín do sféry vplyvu rímskeho impéria. Z písomných materiálov sa dozvedáme, že v roku 6. n. l. sa Tibérius vypravil z Carnunta proti markomanskému kráľovi Marobudovi v terajších Čechách a prešiel Dunaj najpravdepodobnejšie brodom pri Devíne. Cisár Valentinián I. (364 - 375) dal budovať v severnom Zadunajsku „v samej zemi Kvádov“ praesidaria castra, čo je nepriama narážka i na Devín, ktoré bolo predmostím Carnunta. Tieto správy doplnili archeologické nálezy štyroch rímskych objektov, medzi ktorými má dôležité miesto sakrálny objekt. V roku 1997 odkryli na Devínskom hrade mimoriadne rozsiahle základy stavieb z 1. a 4. storočia n. l.

Významné je obdobie Veľkomoravskej ríše, odkiaľ pochádza aj prvá písomná správa, ktorá hovorí, že v roku 864 franský kráľ Ľudovít Nemec obkľúčil Rastislava v „akomsi opevnenom meste, kto­ré sa v jazyku onoho ľudu nazýva Dowina, t. j. Dievča“. Z tohto obdobia odkryli aj základy veľkomoravského kostola.

Najvýznamnejším majiteľom Devína v stredoveku bola významná rodina Garayovcov, rodinne spojená s kráľom Žigmundom Luxemburským. Vybudovali na nádvorí hradu palác a, ako ukázali nedávne archeologické vykopávky na hradnej akropole, aj reprezentačné priestory na vrchole skaly. Okrem toho prestavali v obci kostol, kde sa zachovala severná kaplnka, ktorá patrí medzi najkrajšie skvosty gotickej podunajskej architektúry. Aj ďalší majitelia, grófi z Jura a Pezinka, Báthoriovci a Pálffyovci prispeli k rozvoju hradného panstva i mestečka.

Na listine z roku 1365 je prívesná pečať mestečka Devín so symbolom okrídleného býka s kruhopisom, ktorého text v origináli znel: „Sigillum civius i Theben“, čo nasvedčuje, že Devín sa stal mestečkom ešte za vlády Karola Róberta.

V roku 1634 žilo v 60 domoch 400 obyvateľov z toho polovica Nemcov a polovica Chorvátov. Z náboženského hľadiska polovicu tvorili protestanti (heretici) a polovicu katolíci.

Už v roku 1679 vznikla v Devíne prvá známa cechová organizácia rybárov. Neskôr sa do cechov združujú aj príslušníci ďalších profesií. V Devíne bol známy napríklad cech lodníkov a cech vinohradníkov. Z remeselníkov mali najvýznamnejšie cechy hrnčiari a krajčíri. Devínska matrika z rokov 1720 - 1748 uvádza, že v Devíne bolo 21 obuvníkov, 19 krčmárov, 11 mäsiarov a 10 krajčírov.

(bn)