Občania prinútili poslancov zmeniť rozhodnutie

Októbrové zasadnutie poslancov miestneho zastupiteľstva mestskej časti Devínska Nová Ves bolo búrlivé. Zúčastnilo sa na ňom niekoľko desiatok učiteľov a rodičov protestujúcich proti júnovému uzneseniu miestneho parlamentu, ktoré navrhovalo zlúčiť základné školy Pavla Horova a Ivana Bukovčana I do jedného právneho subjektu.

Keďže mali zo sebou petičnú listinu s 1200 podpismi, bitku za zachovanie dvoch samostatných škôl vyhrali. Predkladateľ pôvodného spomínaného návrhu, poslanec Miloslav Šimkovič hovorí, že ide o jedno veľké nedorozumenie, ktoré spôsobila neinformovanosť zainteresovaných. Veď práve ním navrhovaná a schválená organizácia mala pomôcť rozvoju a skvalitneniu tunajšieho školského systému.

V súčasnosti sú na území mestskej časti dve základné školy v troch budovách, s kapacitou vysoko prevyšujúcou aktuálny počet žiakov. Základná škola Ivana Bukovčana I má v dvoch budovách 723 žiakov, čo znamená vyťaženosť na 68 percent. Základná škola Pavla Horova má 341 žiakov, teda je zaplnená na 32 percent. Demografický vývoj na nasledujúce roky nepredpokladá nejaký dramatický nárast populácie.

O tom, v akom stave sú tieto budovy, sa vari netreba zvlášť rozpisovať. Štát do nich investoval, len keď už veľmi musel a aj to sa snažil skresať na minimum. Mestská časť nemôže zo zákona financovať ich zásadnú rekonštrukciu, aj keď si to ich technický stav akútne vyžaduje.

Školy sú majetkom obce - hlavného mesta SR Bratislavy a tá si to neželá z dôvodu, že v prípade delimitácie na mestské časti by musela tieto financie vrátiť. Opravy väčšieho rozsahu môžu byť teda hradené len zo štátnej dotácie, ktorá sa viaže na počet žiakov školy. Peniaze, ktoré takto dostane od štátu jedna škola, nemôžu byť preinvestované do druhej, keďže ide o iný právnický subjekt.

Rovnaké výpočty platia aj pri platoch učiteľov. Čím viac žiakov škola má, tým dostane od štátu viac peňazí. Je teda logické, že zlúčenie škôl do jedného subjektu by bolo ekonomicky výhodné a tieto peniaze by sa dali oveľa viac efektívnejšie využiť. Zahustením tried (vychádza to na počet 22 žiakov v jednej triede, zákon pripúšťa 25) by sa ušetrila nadbytočná školská budova. Tá by aj naďalej slúžila školským účelom, ale ako priestor pre súkromné školy, ktoré momentálne sídlia v prenajatých priestoroch ZŠ P. Horova, alebo sa ich otvorenie pripravuje.

K dnešnému dňu je situácia taká, že keď mestská časť financuje opravy v škole P. Horova, tak tým chtiac, nechtiac nepriamo dotuje aj súkromné podnikanie z verejnoprospešných zdrojov, čo je dosť neprípustné.

Spolu s týmto uznesením bol odmietnutý aj ďalší návrh poslancov Miloslava Šimkoviča a Miroslava Encingera, aby školy zrušili pracovné miesta upratovačiek a pomocných technických pracovníkov. Ich platy odčerpávajú financie, ktoré školy dostávajú na mzdy učiteľov. Školy by si mohli výkon týchto prác zaobstarať prostredníctvom miestnej organizácie Denova, financovanej priamo cez rozpočet mestskej časti. Len tento krok by predstavoval ročne vytvorenie zdroja zhruba 1 mil korún, ktoré by mohli prerozdeliť medzi pedagogických pracovníkov. Na počudovanie, aj tento návrh prítomní zástupcovia petičného výboru odmietli.

Všetky návrhy racionalizačných opatrení boli odmietnuté. Zvíťazili emotívne argumenty. Treba podotknúť, že podobná situácia nastala aj v minulosti, keď sa mestská časť rozhodla zrušiť prebytočnú budovu materskej školy na Grbe 2 a prebudovať ju na modernú, bezbariérovú budovu miestneho úradu. Tiež sa zdvihla vlna protestu, ktorá vyústila do petície. Poslanci vtedy nepodľahli nátlaku a dnes už nikto v Devínskej nepochybuje o správnosti tohto kroku.

Rovnako to je aj s reorganizáciou materských škôl v mestskej časti, kde zo štyroch materských škôl vznikli dve. Súčasná situácia je však iná. Nad neúprosnými číslami ekonomických a štatistických ukazovateľov zvíťazilo číslo množstva podpisov pod petičnou listinou. Len čas ukáže, či jeho aktéri nebudú musieť parafrázovať povzdych epirského kráľa Pyrrha po víťaznej bitke nad Rimanmi: „Ešte jedno takéto víťazstvo a sme zničení.“

(kah)