Kolková: Treba zachovať vidiecky charakter Devína

O problémoch mestskej časti Devín, nútenej správe, možnostiach riešenia dlhu obce, ale aj o výstavbe a turistickom ruchu v tejto starobylej obci sme sa pozhovárali so starostkou Devína Ľubicou KOLKOVOU (nezávislá).

Od decembra 2006 ste starostkou Devína. Dlhy obce i nútenú správu ste zdedili. Akú iniciatívu ste vyvinuli a čo ste dodnes urobili pre to, aby sa tento problém pohol a riešil?

- Keďže naša mestská časť nevlastní žiadny majetok, ktorý by sa dal predať, Devín nemá ako svoju zadlženosť riešiť. Dlhy sú tu na základe zmlúv, ktoré uzatváral vtedajší štatutár obce. V rámci exekúcie boli predané všetky majetky, ktoré mestská časť mala a tam aj Devín skončil s možnosťami oddlženia. Otázka zadlženia je dnes už niekde inde - smutné je, že v tom čase existovali zákony ktoré umožnili, že k takejto situácii vôbec došlo - štát by nám preto mal pomôcť situáciu riešiť. Ja nie som právnička a neviem, kto v takomto prípade za také záväzky ručí. Množné riešenia sú len dve - že legislatíva umožní, aby sa aj obec dostala do konkurzu, alebo že sa dlh zaplatí. V tom prípade to zaplatíme my všetci - daňoví poplatníci.

Viete o tom, v akom štádiu sú trestné konania v tejto veci?

- Štát mal už dávno postihnúť ľudí, ktorí to spôsobili. Vedú sa trestné stíhania a podania od roku 2002, podaní je, myslím, osem. Ľudí mali potrestať, zhabať im majetky a čiastočne tak vykryť straty, ktoré spôsobili. Pýtam sa, prečo by to mali platiť ostatní Bratislavčania? V tom čase si, žiaľ, Devínčania zle zvolili starostu. Je to hanba, mrzí ma to, no zákony tohto štátu to umožnili a trestné orgány to neriešia, všetko trvá veľmi dlho.

Vzhľadom na nútenú správu nemôžete napríklad čerpať peniaze z fondov EÚ. Ak by ste mohli, na čo by ste ich žiadali v prvom rade?

- Určite by to bola údržba chodníkov, ciest a komunikácií, ktoré máme zverené do správy. Na niektorých úsekoch sú cesty v katastrofálnom, havarijnom stave. Napríklad na Hradnej ulici máme po daždi doslova bazén. Určite by bolo potrebné spraviť niečo pre turistov a viac by som investovala do celkovej údržby obce, aby vyzerala lepšie. Potrebujeme rozšíriť aj priestory materskej školy, pretože sme nedávno privítali päť nových Devínčanov. Z hľadiska Bratislavy je to možno smiešne číslo, ale pre nás je to malý zázrak. Devín by ďalej potreboval obchod. V budúcnosti bude možno aktuálne aj znovuotvorenie základnej školy.

Ako vidíte potenciál turistického ruchu v Devíne? V čom sú jeho rezervy a ako dosiahnuť, aby mala obec z turistov finančný prospech?

- Turista by mal dostať možnosť slušne sa najesť, využiť civilizované toalety a dostať potrebné informácie. Jestvujúce bufety sú podľa mňa v neutešenom stave a je ich málo. Hotel pod hradom je pre bežných turistov cenami asi vysoko. Ale pomaly sa rozvoj služieb rozhýbal, dúfam že Devínčania využijú turistický potenciál otváraním malých prevádzok a využijú to, že sem turisti chodia.

Nemyslíte si, že hlavné mesto by malo turistický ruch v Devíne podporiť nejakým systémovým riešením?

- Najbolestivejším miestom v okolí hradu Devín je nedostatok toaliet, ale aj nevyriešené majetkové vzťahy na parkovisku pod hradom. Pôda pod parkoviskom, ktoré de iure neexistuje, patrí súkromnej osobe. Parkovisko tam je, no mesto ho nemá papierovo podchytené a ani mestskej časti nebolo zverené. Je to priestor, ktorý by mohla mestská časť využiť v prospech turistického ruchu, no vzhľadom na túto situáciu je to problém.

Ako ste v Devíne a jeho okolí spokojná s cyklistickými trasami?

- Jestvujúca cyklotrasa vedúca pod hradbami bola v týchto dňoch riadne vyznačená, upravená a jej vzhľad sa zlepšil. Pokiaľ ide o cyklotrasu v smere z mesta do Devína, tá sa končí pri kaštieli Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). Ďalej sa dá ísť len po bežnej komunikácii, ktorá je pre cyklistov nebezpečná. Pritom existuje hotová trasa, kadiaľ by mohli cyklisti jazdiť. Ide o ostrov Sihoť, kde sú komunikácie už vybudované. Treba jednu z nich vybrať, spraviť tam oplotenie, ktoré vydrží aj príležitostné záplavy a sprístupniť ju cyklistom. Tým na Devínskej ceste, hovorím darcovia orgánov. A pokiaľ ide o argument, že ostrov Sihoť je vodným zdrojom a treba ho chrániť, tak napríklad v Rakúsku chránia vodné zdroje oplotením studne 30 x 30 metrov a je to v poriadku.

Je známe, že ste kategoricky proti projektu výstavby Viladomov v Devíne. Prečo?

- Preto, lebo územie Devína má isté rozvojové kapacity a projektom by sa skokom vyčerpali na 70 percent. Plánovaným sídliskom by sa úplne zničil vidiecky charakter bývania v Devíne. Ide o 23 štvorpodlažných bytových domov pre 1047 nových obyvateľov a skoro 600 áut. Dlhé diely sa rozrastajú a vodiči jazdia cez Riviéru a pokiaľ by pribudlo nové sídlisko aj v Devíne, cesta by do mesta trvala možno aj hodinu. Neviem si predstaviť, ako niekto vôbec mohol prísť na takú chorú myšlienku - postaviť sídlisko do Devína. Devín je pre Slovákov symbolom zachovanej prírody - máme tu národnú prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla, národnú kultúrnu pamiatku hrad Devín, prírodnú pamiatku Devínska lesostep - v jej tesnej blízkosti niekto schválil a povolil výstavbu sídliska, domov, bytoviek! Prečo chceme mať ďalšiu Petržalku v tom najcennejšom, čo Slovensko má? Ako môžeme pustiť do tretieho stupňa ochrany prírody bytovky?

Takže ak nie tento typ výstavby v Devíne, aký by bol podľa vás ideálny?

- My by sme boli za rodinné domy. Aj nový územný plán o nich hovorí – o izolovaných rodinných domoch - s maximálne tromi bytovými jednotkami a dvoma podlažiami, prípadne dve plus jedno podkrovie. To podporím, som za rozumnú výstavbu. S niektorými ďalšími záujemcami o výstavbu sa dá rozprávať. S investorom, firmou Skanska som sa snažila dohodnúť. Povedala som im: zmenšite to, znížte podlažia, menej ľudí, pridajte občiansku vybavenosť. To sú moje požiadavky. Nechcem, aby nestavali, chcem len, aby to urobili ľudsky, aj pre budúcich obyvateľov, aby to neboli ubytovne či králikárne...

Ako vidíte ďalší osud projektu Viladomov?

- Posudzovanie vplyvov stavby na životné prostredie vybavilo Ministerstvo životného prostredia SR za dva mesiace a desať dní. Stavebný úrad mal však preveriť, či bude projekt v súlade so štúdiou, ktorá hovorila o rodinných domoch. A či je v súlade so zákonom o chránených oblastiach a podobne. Stavebný úrad v priebehu piatich dní posúdil, že je to v poriadku a bolo podpísané aj územné rozhodnutie. Územné rozhodnutie sťažuje moju pozíciu pri rokovaniach s developerom. No ja hájim a budem hájiť v prvom rade práva Devínčanov a budúcich obyvateľov Devína. Nie investora, ktorého zaujíma len maximálny zisk a rozhodol sa prísť so svojim neľudským projektom práve sem.

Zhováral sa Robert Lattacher
FOTO - Slavo Polanský