Napísali ste nám 10/1999

V prvom rade by som vám chcela poblahoželať k vašim a hlavne našim novinám ako aj k tomu, že nám vašim čitateľom dávate možnosť komunikovať s vami aj cez internet.

Chcela by som aj touto cestou poďakovať pre mňa neznámej pani ktorá mi 27. 4. 1999 poobede okolo 16. hodiny na priechode pred Tescom pomohla pred okradnutím. Totiž zakričala z plného hrdla, že aby som si dávala pozor, vykrádajú mi kabelku. Bola to pravda. Bohužiaľ, všetko sa odohralo tak rýchlo, že som si nevšimla poriadne ani tvár tejto statočnej pani, ani tu “dlhoprstú priateľku”, ktorá využila moje zaujatie dcérinou zmrzlinou a snažila sa mi odpomôcť od peňaženky. Takže, vážená pani neznáma, ďakujem, pomohli ste mi, a aspoň takto by som sa vám chcela veľmi pekne poďakovať.

Perla Farkašová, Bratislava
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Pri prechádzke pešou zónou Starého Mesta som sa zastavil pri soche znázorňujúcej nám starším Bratislavčanom známeho Schöner Naciho (sám sa v posledných rokoch svojho života predstavoval ako Pekný Ignácko). Výtvarník verne zachytil jeho postavu s klobúkom pri pozdrave. Žiaľ, jeho pozdrav nesmeruje k ľuďom idúcim po korze, ale na vedľajšiu zatvorenú bránu - akoby v predstihu skladá klobúk v nádeji, že sa brána otvorí a uzrie toho alebo tú, koho chce pozdraviť. Celá postava je teda nevhodne orientovaná. Bolo by primerané otočiť ju o 180 stupňov okolo svojej osi alebo bez otočenia preniesť na opačnú stranu ulice.

Michal Šimončík, Bratislava
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Vždy, keď dostanem vaše noviny, poteším sa, lebo viem, čo sa kde deje. Narodila som sa v Bratislave v Starom Meste a som dosť konzervatívna, preto sa mi mnohé inovačné zmeny nepáčia. No to je život... Neviem však, či som sa so svojou prosbou o pomoc obrátila správne. Otecka mam pochovaného na cintoríne v Slávičom údolí. Viem, že sa tam okolo internátov robia všelijaké diskotéky a majálesy a podobne.

Chodím na cintorín každý týždeň, a preto to viem. To, čo sa oslavovalo v sobotu 8. mája, mi nie je jasné. Silno to pripomínalo indiánske vyvolávanie Manitua. Tieto zvuky mali takú intenzitu, že som mala pocit, že to búcha niekto vedľa mňa. Veľmi vás prosím, pomôžte mi, aby bol tento rámus kontrolovaný a zábavy boli povolené až vo večerných hodinách, keď už je cintorín zavretý.

Bolo mi veľmi ľúto mojej mamy a všetkých stareniek, ktoré prišli na cintorín navštíviť svojich blízkych a oddýchnuť si a museli to pretrpieť. Ja mám pochopenie aj pre mladých, ktorí sa chcú zabávať, ale treba to nejako zariadiť tak, aby „aj koza bola celá, aj vlk sýty“. Manžel správkyne cintorína mi povedal, že sa tiež pokúšali niečo s tým urobiť, ale je to vraj „boj s veternými mlynmi“.

Tatiana Filipoiu, Nové Mesto
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Súhlasím s pani Magdou Vášáryovou. Bývam v Bratislave od r. 1955, viem že táto záhrada bola sprístupnená na obyvateľom. nevidím dôvod prečo by tak nemalo byť i naďalej. Aj ja som mala to šťastie dostať sa do zámoria. V kanadskom Vancouveri sme sa vybrali do záhrady Kráľovnej Alžbety. Na obrovskej ploche prekrásna záhrada vysádzaná cudzokrajnými stromami a kvetmi. Sprístupnená pre všetkých. Tu trávia víkendy mladé rodiny s deťmi i starší občania. Je to oáza ticha a pohody. Na druhej strane syn býva 15 rokov v Petržalke a z okna vidí zašlú slávu - výkop pre rýchlodráhu, ktorý zarastá burinou a čaká, čo bude ďalej.

Anastázia Hartlová,Karlova Ves
LIST ČITATEĽA