Napísali ste nám 05/1999

Za zastávkou MHD na Štefánikovej ulici pri SAV smerom do mesta je ostrovček s nízkymi kríkmi. Ostrovček je asi v strede, tým, že tam prestali kríky rásť, oddelený dvoma radmi betónových obdĺžnikov, ktoré spájajú dva chodníky.

Pri obdĺžnikoch na ľavej aj pravej strane je holá zem. Keď prší, je tam hrozné blato a kaluže. Za zastávkou sú osadené dve drevené lavičky, pod ktorými je taktiež zem. Nedá sa tam chodiť. Na tejto prestupnej zastávke je pomerne veľa cestujúcich. Pred zastávkou na chodníku je veľa ľudí, ktorí prekážajú pri nastupovaní a vystupovaní. Bolo by preto dobré, keby sa na tej zemi, kde sa vytvára blato položila zámková dlažba aj okolo drevených lavičiek. Tým by sa zväčšila plocha za zastávkou a ľudia by mohli za ňou čakať na svoj spoj bez tlačenice.

E. K., Staré Mesto
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Bolo by už načase, aby naše hlavné mesto vyzeralo ako iné európske hlavné mestá. V každom štáte v hlavnom meste vás niečo upúta, ale u nás hlavné námestie je ako dedina. Špinavé neútulné. V lete sa človek nemá kde posadiť. Bolo by dobre sa v strede mesta vrátiť ku kaviarničkám, cukrárňam a reštauráciám, aby bol život v meste. Idete večer do mesta a mesto ako vymreté. Aký to strašný rozdiel oproti Prahe, Monaku, Španielsku alebo Nemecku.

V lete v strede mesta by mali byť pred obchodmi kvetináče so zeleňou a kvetmi a jeden človek by sa mal o to starať. A ako by malo vyzerať priestranstvo, kde sú sochy? Navrhovala by som v strede urobiť krásnu fontánu, ktorá by osviežovala v lete až do jesene turistov i domácich a dookola urobiť biele lavice a stoličky, aby sa tu dalo oddychovať. A okolo kvety a všade zeleň. Verím, že sa dočkáme zmeny. Je to veľmi potrebné, lebo už som počula mnoho kritiky na naše mesto.

Oľga Mikulášiková, Ružinov
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Pamätám si dávnejšie časy, keď na nábreží Dunaja od PKO až po Starý most od jarných dní či v pracovný deň, ale najmä cez víkend bolo veľmi živo a pohoda. Chodili sem celé rodiny i s celkom malými deťmi, ktoré voľne šantili v blízkosti svojich rodičov. Bývalo to nádherné miesto na využitie voľného času a príjemné prežitie podvečerných krásnych západov slnka. Už viac rokov sa tento živý prúd Bratislavčanov na nábreží neopakuje. Nie je to miesto pre rodinné prechádzky, nie je to priestor pre deti, ani pre starších občanov mesta.

Príčinu tohto stavu vidím v tom, že táto nádherná časť mesta pri Dunaji nemá jednoznačnejšie určenie v  živote nášho mesta. Tak, ako sa zvyšoval počet cyklistov na nábreží, tak ubúdalo rodín a zaľúbených párov. Dokonca niekto vymyslel a zrealizoval vyznačenie dráhy pre cyklistov v prostriedku chodníka a skomplikoval situáciu natoľko, že peší uskakujú pred bicyklami a cyklisti kľučkujú pomedzi chodcami. Raz mi jeden odborník mesta pre dopravu povedal: “Budeme si musieť zvyknúť – aj v iných mestách je to tak.” Len pochybujem, že na nábrežiach Dunaja. Tento stav je neúnosný. Bude treba rozhodnúť, či nábrežie patrí horským bicyklom alebo občanom.

R. Zangl, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA