Starostka Anna Zemanová: Investori sú vítaní, chceme však zachovať ráz Vajnor

Ako by ste zrekapitulovali obdobie od komunálnych volieb na jeseň 2002 po súčasnosť?

- Mám pocit, že čas od komunálnych volieb na jeseň 2002 ubehol veľmi rýchlo a bol vzhľadom na množstvo úloh a cieľov, ktoré sme si spoločne so skupinou Otvorenej koalície občanov pred voľbami stanovili, veľmi krátky... Jednou z hlavných úloh bolo pokračovanie výstavby kanalizácie, po rokovaní s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou sme našli riešenie, ktoré v tomto roku umožnilo začatie realizačných prác. Výstavba kanalizácie je v našich podmienkach o to zložitejšia, že v dôsledku legislatívnych zmien vznikla situácia, keď sa časť obyvateľov musí finančne podieľať na zavedení kanalizačných prípojok, hoci časť Vajnor, ktorá bola pripojená predtým, mala prípojku zavedenú zadarmo. Ide o citlivú tému, hľadáme spôsob, ako tieto dosahy na občanov zmierniť. Z iných úloh, ktoré sme sa snažili realizovať hneď na začiatku, spomeniem prebudovanie križovatky pri vstupe do Vajnor na kruhový objazd. V oblasti dopravy nás však čaká ešte veľa ťažkých úloh.

Aké sú najdôležitejšie zámery a ciele vajnorskej samosprávy na tento a budúci rok?

- Radi by sme pripravili koncepciu rozvoja mestskej časti, ktorá by definovala Vajnory ako destináciu cestovného ruchu, pričom by vychádzala z podpory agroturistiky, cykloturistiky, ako aj možností vyplývajúcich z blízkosti Národnej prírodnej rezervácie Šúr a Malých Karpát. Vajnory sa formovali ako vidiecke, poľnohospodárske a vinohradnícke sídlo a tento ich pôvodný charakter by sme radi v čo najväčšej miere zachovali. Jedným z našich hlavných cieľov je podporovanie tradícií, folklóru a tradičných remesiel, ako je vyšívanie, paličkovanie, výroba veľkonočných ozdôb či maľovanie ornamentov, a začali sme niekoľko týmto smerom zameraných projektov. Ďalšou veľkou úlohou, ktorej realizáciu by sme chceli začať ešte do konca volebného obdobia, je rekonštrukcia Národnej kultúrnej pamiatky Vajnorský ľudový dom. Pripravujeme aj rekonštrukciu radnice a umiestnenie mobilnej ľadovej plochy.

Ktoré vaše ďalšie aktivity sú významné z pohľadu obyvateľov Vajnor?

- Snažíme sa rozvíjať sociálnu politiku a vychádzať v ústrety starším a sociálne odkázaným spoluobčanom. Koncom minulého roku sa uvoľnila budova, v ktorej bude zriadený dom opatrovateľskej služby s názvom Senior centrum Amico. V súčasnosti sa pripravuje projektová dokumentácia, v lete by mohlo byť vydané stavebné povolenie, je predpoklad, že prvých klientov by mohlo toto centrum prijať ešte na jeseň tohto roku. Popri starších spoluobčanoch sú našou prioritou aj deti. Vynaložili sme značné prostriedky na opravu školy, školskej jedálne a telocvične, v tomto roku sa pripravuje kompletná rekonštrukcia sociálnych zariadení telocvične.

V akom štádiu je zámer rekonštrukcie centrálneho vajnorského námestia?

- Obnova centra Vajnor bola a je jednou z našich priorít. Vypísali sme súťaž návrhov na riešenie historickej časti centra Vajnor, vlani v októbri bola ukončená vyhlásením troch víťazov a následne víťazi spracovali priestorové modely svojich návrhov, ktoré boli sprístupnené aj verejnosti. Uskutočnilo sa aj verejné zhromaždenie zamerané na túto tému. Náš ďalší postup bude vychádzať z toho, že každý z troch víťazných návrhov obsahoval zaujímavé prvky, ktoré sa dajú použiť vo finálnom riešení. Toto finálne riešenie bude predložené na odsúhlasenie pamiatkarom, čím získame záväzný dokument, regulatív, ktorý bude usmerňovať jednotlivé investičné činnosti pri obnove námestia tak, aby bol zachovaný genius loci tohto prostredia. Základnou filozofiou je zámer odkloniť tranzitnú dopravu z centra Vajnor, čo si vyžaduje vyvolanú investíciu v podobe vybudovania severného obchvatu. Priestor pred miestnym úradom až po Vajnorský ľudový dom spolu s parkom pred kostolom a najstaršou časťou Vajnor by sa mal premeniť na jeden prepojený celok, ktorého spoločným menovateľom by mala byť prednosť peších pred motorovými vozidlami. Predpokladáme, že rekonštruovať sa bude postupne, po etapách.

Aj do Vajnor prichádzajú súkromní investori. Aké významnejšie projekty a investície sa pripravujú na území vašej mestskej časti?

- Jednou z priorít, ktoré si stanovilo naše miestne zastupiteľstvo, bolo vytvorenie priestorových možností na umiestňovanie rôznych investícií. V rámci prípravy nového územného plánu mesta navrhujeme rozšírenie niektorých plôch práve na tieto účely. Spracovali sme napríklad koncepčný materiál, ktorý by mal zabrániť doteraz pomerne živelnej výstavbe v lokalite Tuhovské a v zóne Rybničná. Medzi investormi, ktorí k nám prichádzajú, veľkú časť tvoria distribútori motorových vozidiel - Mercedes, Ford, Mitsubishi, KIA, máme tu nový areál podobne zameranej rakúskej firmy Lagermax.

V týchto dňoch bol verejnosti predstavený projekt vedecko-technologického parku CEPIT, ktorý by mal byť vybudovaný severovýchodne od Vajnor. Ako hodnotíte tento projekt?

- Vzhľadom na záujmy investorov sme vypracovali urbanistickú štúdiu zóny Rybničná, kde navrhujeme umiestniť takéto aktivity, vrátane vedecko-technologického parku CEPIT. V návrhu územného plánu sa vytvára priestor na umiestnenie tohto zámeru, teraz ide len o to, aby sa zosúladili priestorové možnosti na území mestskej časti so záujmami investora. V prípade, že pozemky nie sú v stopercentnom vlastníctve investora, je na ňom, aby sa dohodol s vlastníkmi a mohol svoj zámer realizovať.

Ako sa vyvíja situácia okolo vajnorského letiska?

- V územnom pláne je na území, kde sa v súčasnosti nachádza letisko, naďalej navrhovaná funkcia šport. Ako je známe, mestská časť sa uchádzala o vajnorské letisko ako o neupotrebený majetok Slovenskej správy letísk. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií sa rozhodol vložiť tento majetok do akciovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, ktorá sa rozhodla tento majetok predať. So svojou iniciatívou sme teda neuspeli, berieme na vedomie, že malé vajnorské letisko časom prestane byť funkčné. Bude potrebné hľadať alternatívne využitie územia a v tomto zmysle zmeniť aj územný plán mesta. Bez presnej analýzy územia a jeho väzieb nie je možné presne určiť jeho budúce využitie, vzhľadom na to, že leží v náletovom kuželi veľkého letiska, sa však javí ako jednoznačné, že nie je vhodné na funkciu bývania. Ak by mal byť tento priestor urbanizovaný, viem si predstaviť, že by mohol byť využitý na umiestnenie vedecko-technologického centra, logistických centier v kombinácii s občianskou vybavenosťou. Za mimoriadne dôležité v tejto súvislosti považujem to, aby sa celé územie Vajnor, vrátane letiska a kasární, riešilo komplexne, ako jeden celok, a aby sa neriešil iba jediný, hoci aj zaujímavý projekt - vedecko-technologický park CEPIT. Treba hľadať riešenia, ktorá by boli optimálne nielen pre jediného vlastníka, ale pre celé územie.