ROZHOVOR Deti sú šikovnejšie, nároky pri zápise sa nezmenili, napriek tomu je náročné byť prvákom

„Dnešní prváci prídu pripravení na školské povinnosti už zo škôlky. Oproti minulosti však majú väčší problém s písaním,“ hovorí učiteľka prvákov na ZŠ Pankúchova 4 Andrea Mečárová. V rozhovore okrem iného vysvetľuje aj to, ako si rodičia skomplikujú život, ak nedajú na radu psychológa a nedoprajú svojmu dieťaťu odklad povinnej školskej dochádzky.

Ako sa za roky vašej 30-ročnej praxe zmenili deti, ktoré nastupujú do školy?

Ešte pred desiatimi rokmi, keď som naposledy učila prváčikov, boli v triedach menšie počty detí, deti boli vzdelávané podľa iných učebných osnov ako teraz, v škole bolo pokojnejšie. Ale na druhej strane nebola povinná predškolská výchova, takže prvé dva mesiace som deti učila len ´samoobsluhe´ - obleč sa, vyzleč, zaviaž si šnúrky, priprav si veci, ostrúhaj si ceruzku...a popritom sa muselo stihnúť prebrať aj požadované učivo.

Naproti tomu dnešní prváci už prídu pripravení zo škôlky. Od prvého dňa sa môžeme začať učiť písmenká, čítať, písať, počítať. Povinná predškolská výchova deťom veľmi pomohla. (zavedená od 1. septembra 2021, pozn. red.).

Čo vidím ako negatívum - súčasné deti sú kontinuálne organizované. Keď nie sú na krúžku, idú s rodičmi na nákup, do kina... Nechodia samy von, nevedia sa ani samy hrať. V školskom klube pri pobyte na školskom dvore sa iba bezcieľne prechádzajú, kopú alebo sa šermujú s palicami, majú to odpozerané z PC hier. Takže ich v rámci klubu učíme skákať škôlku či hrať iné kolektívne hry, loptové hry...

Ale zas sú v porovnaní s tými spred 30 rokov šikovnejšie a rozhľadenejšie, nie?

Momentálne mám v triede tri deti, ktoré už v septembri prišli s tým, že vedia plynule čítať. To bolo kedysi skutočne výnimočné. Niektorí dnešní rodičia robia chybu, že deti pripravujú vopred na školu a učia ich čítať. Ak si to ale žiadajú deti samy, alebo sa samé naučia čítať, je to v ich prospech. Záleží potom od učiteľa, ako ich dokáže zaujať.

Nenudia sa potom na vyučovaní?

Nie. Majú pred sebou knihu, ktorú si vybrali z triednej knižnice, čítajú si z nej, a súbežne sledujú aj Šlabikár. Potom nám z knihy prečítajú dajakú zaujímavosť, a tým rozširujú obzory aj svojim spolužiakom.

Ostatné deti nie sú pod tlakom, že sú za nimi pozadu?

Tieto deti to ešte takto nevnímajú. Berú ich ako tých múdrejších kamarátov. Skôr si myslím, že to viaceré deti motivuje a v januári už vedeli plynule čítať viacerí.

Mnoho budúcich prvákov je teda šikovnejších. Zvýšili sa v priebehu rokov aj nároky na dieťa nastupujúce do prvej triedy?

Sú stále rovnaké. Dieťa musí vedieť počítať do šesť, poznať farby, geometrické tvary, malo by vedieť napodobniť tvary- či už písané alebo tlačené písmená, aj keď ich nevie prečítať. Kritériá zostali, ale do školy prichádzajú deti, ktoré to už všetko perfektne vedia.

Nie je potom prvá trieda pre ne ľahšia ako kedysi?

Áno, aj nie. Momentálne razia rodičia trend: čím viac krúžkov, tým úspešnejšie dieťa. Poznám prvákov, ktorí majú tri krúžky denne! Deti chodia do školy unavené, odspia si to tu, lebo vedia, že poobede ich čakajú ďalšie povinnosti. Rodičom radím, že je lepšie, ak má prvák maximálne dva krúžky za týždeň – jeden pohybový, jeden pokojný, a úplne stačí, ak sú v rámci školy.
Pokiaľ ide o samotné vyučovanie, písanie dnes robí deťom väčší problém. Kedysi deti veľa kreslili a maľovali, čo súčasné deti nerobia. Ťukajú do tabletov, mobilov a ich jemná motorika sa nerozvíja. Takže sa trápime s písmenkami. Kedysi to šlo podstatne ľahšie. Dnešné deti majú nesprávny úchop pera či ceruzky, nevedia správne sedieť na stoličke... Napriek tomu sa napokon všetky naučia písať. Dnes však rodičia netrvajú na tom, aby bolo ich písmo také krásne ako kedysi. Uspokoja sa aj s tým, že to vyzerá ako-tak. A potom prídu deti do vyššieho ročníka a nedá sa po nich nič prečítať.

Deti sú dnes síce šikovnejšie, napriek tomu počas zápisu dosť rodičov požiada o odklad. Oprávnene?

Občas si chcú rodičia odkladom školskej dochádzky uľahčiť prácu, najmä, keď majú súčasne menšie dieťa a boja sa, že nebudú mať dostatok času venovať sa prvákovi. Alebo v prípade striedavej starostlivosti. Rodičia žiadajú odklad, lebo si chcú vyriešiť právne záležitosti, občas sa nevedia zhodnúť, kde bude chodiť dieťa do školy, aké voliteľné predmety či krúžky bude navštevovať. Lenže o odklade nerozhodujú rodičia, ale zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a pediater a v konečnom dôsledku riaditeľ MŠ.

V prípade nezrelosti to neplatí?

Psychológ neraz odporučí odklad, ale rodičia odporúčanie poradne na zápis neprinesú a zamlčia ho. Ich deti sa potom v prvej triede veľmi trápia. Sú neposedné, s rozlietanou pozornosťou, majú problém so samoobslužnými činnosťami. Kedysi bolo možné, že sa do pol roka takéto dieťa dalo vrátiť späť do škôlky. Teraz už takáto možnosť neexistuje.

A tak máte potom v triede deti, ktoré sa chcú len hrať.

Alebo sú hyperaktívne, nedokážu sa sústrediť na prácu... A keď sa v nich hromadí stres zo školy, bývajú často choré. Majú veľa vymeškaných hodín a keďže ich rodičia nevedia doma preberané učivo doučiť, už po pol roku vidno medzi žiakmi veľké rozdiely. Keď chýba niekto dva týždne - to sú tri nové písmenká, vlastne dvanásť – tlačené, písané, veľké, malé. Ak to doma so žiakom nikto neprebral, je potom v škole „stratený. A nastáva problém. Ideálne je, keď sa už na zápise vytypujú deti, ktoré by mohli mať neskôr v škole ťažkosti. Na každej škole pracuje odborný tím, ktorý dokáže s takýmito deťmi pracovať. V našej škole hneď od začiatku septembra učia takéto deti metódou podľa Eľkonina. Moja skúsenosť je, že sa po polroku tieto deti vyrovnajú ostatným.

Dnes si rodičia vyberajú školu aj podľa inovatívnych metód výučby, ktoré ponúka. Školy ich na to doslova lákajú. Aký je váš názor napríklad na spojené písmo, ktoré sa dnes zavádza aj na bežných verejných školách?

Je jednoduchšie pre deti a v podstate aj ja ním píšem. Napriek tomu som odporca Comenia Scriptu, ale nie kvôli písmu samotnému. Keby sa rozhodlo, že sa bude učiť na všetkých verejných školách na prvom stupni, v poriadku. Ale si predstavte, že dieťa sa učí v jednej škole Comenia Script a presťahuje sa. Príde do inej školy, nepozná „ich“ písmená a musí sa ich doúčať. To isté platí pre Hejného metódu výučby matematiky. Dieťa náhle skočí do úplne iného systému výuky. Som zástancom toho, aby bola výučba vo verejných školách jednotná.

Známkovanie, resp neznámkovanie na prvom stupni je jednotné?

Nie, záleží od školy, ako si to schváli. Robila som v škole, kde sme mali slovné hodnotenie až po štvrtú triedu, ale aj tam, kde bolo slovné hodnotenie len u prvákov. Teraz som na škole, kde sa niektoré predmety známkujú a niektoré majú len slovné hodnotenie.

Trošku chaos. Ktorý typ preferujete vy?

Hneď po vysokej škole som učila na ZŠ Hlboká. Tam sme používali slovné hodnotenie. O počítači sme vtedy nesnívali, takže slovné hodnotenia písané rukou pre tridsať detí dvakrát do roka, to bola pre učiteľa tortúra. Ale dnes to nie je problém. Ja som za, ale rodičia si pýtajú hodnotenie známkam.

Vidíte, a ja som si myslela, že rodičia budú radi, že deti majú bez známok pohodovejší život.

Záleží od rodičov. Malé deti hodnoteniu nerozumejú, na vysvedčení chcú jednotku nie kvôli sebe, ale preto, že mama a babka sa potešia. Niekedy mám pocit, že vysvedčenie je viac pre rodičov ako pre deti. Uvidíme, ako sa napokon vyvinie hodnotenie podľa novej kurikulárnej reformy, ktorá sa chystá v školstve od septembra 2026, ale viaceré školy ju už testujú dnes.

(in)