Olympijská šampiónka Štefečeková: Rodina ma naučila byť efektívnejšou a rýchlejšou

Zdroj: Archív Z. R. Š.

Naša trojnásobná majsterka sveta a trojnásobná olympijská medailistka so zlatom z Tokia v športovej streľbe Zuzana Rehák Štefečeková (40) si pre život s rodinou vybrala Petržalku.

Ako veľmi sa zmení život profesionálneho športovca, keď si založí rodinu?

Je to úplne iné. Už si ani nepamätám ako vyzeral život, keď som sa starala len sama o seba, maximálne o muža. Teraz je to náročnejšie, pretože keď som na pretekoch, tak všetko preberá manžel, ale keď som doma, tak sa to snažím rodine vynahradiť. Trávim veľa času s deťmi a čas, ktorý venujem sebe sa okresal od ôsmej do približne trinástej hodiny. Vtedy sú deti v škôlke a škole. V tom čase môžem trénovať, ísť do fitka, na kompenzačné cvičenia. Potom idem po deti a rozveziem ich po krúžkoch. Keď sme na sústredení, snažím sa mladšieho syna brávať so sebou a zjednodušiť to manželovi, ktorý má na starosti druhého syna. Takže buď som doma a venujem sa naplno hlavne deťom a popri tom si ukrajujem čas pre seba.

Keďže sa nemôžete naplno venovať len športu, lebo máte aj rodinné povinnosti, nie je to veľká nevýhoda oproti konkurentkám, ktoré podobné starosti nemajú?

Takto by som to možno vnímala, keby som mala 24. Keď na vás príde ten čas, že si plánujete založiť rodinu, tak sa tým nezaoberáte, pretože chcete mať rodinu a deti. Uvažujem o tom inak. Je super mať rodinu, pričom stále môžem športovať. A na druhej strane oproti mladým dievčatám, ktoré nemajú deti, tie nemajú obrovskú výhodu ako ja, že sa mám vždy kam vrátiť a moje deti aj manžel sa na mňa tešia. Či som prvá alebo posledná. Je to obohacujúcejší život. A v konečnom výsledku som efektívnejšia, pretože dokážem robiť veci lepšie a rýchlejšie.

Zdroj: Archív Z. R. Š.

​Zuzana s rodinou. 

Budú synovia pokračovať vo vašich športových šľapajách?

Priznám sa, že neviem. Na strelnici sú so mnou prakticky od tehotenstva, obaja k tomu majú veľmi blízko a sú vo fáze, že si chcú obaja vystreliť. Zatiaľ samozrejme držím pušku, oni strieľajú a už si chcú vystreliť aj na terče. Pre nich je to normálne, keď prídeme niekam na strelnicu. Možno si to vyskúšajú, uvidíme, ale keď sa streľbe nebudú venovať, nevadí. Som s tým úplne v poriadku.

Zdroj: Archív Z. R. Š.

​Zuzana Rehák Štefečeková.

Športová streľba v porovnaní s futbalom, basketbalom, hokejom, nie je bežný šport. Kedy ste so streľbou začali a ako sa k nej deti vôbec môžu dostať?

Asi 95 percent mladých, ktorí prídu na strelnicu, sa tam dostanú s niekým z rodiny. Otec je strelec alebo poľovník, alebo dedo, strýko, jednoducho niekto ich na strelnicu privezie. Nepoznám deti, ktoré by prišli len tak z ulice, že si to chcú len tak vyskúšať. Pre mňa kontakt so zbraňou začal, keď som mala osem rokov a bol úplne bežný. Začínala som so vzduchovkou, hoci nie súťažne. Viem, že existujú školské krúžky streľby so vzduchovky, potom sa môžete špecializovať.

Je to finančne náročný šport?

Určite áno. Jeden tréning nás vyjde na 100 - 150 eur, takže áno je to finančne náročné.
Čomu sa práve v tomto období venujete?
Našťastie mám zimnú prestávku a nestrieľam. Vrátili sme sa z posledného tohtoročného sústredenia. Ešte mám výjazd do Talianska, kvôli záverečnému servisu pretože zbrane, okuliare a celé zabezpečenie mám odtiaľ. Zimná príprava zahŕňa posilňovňu, kompenzačné cvičenia, na ktoré cez rok nie je až tak veľa času a v rámci možností bude aj regenerácia. Momentálne som mimo strelnice, ale každý deň aktívna.

A čo vás najbližšie čaká?

V druhej polovici februára by sme mali cestovať do Quataru na prvé prípravné preteky a zároveň aj sústredenie. Našťastie je to ešte veľmi ďaleko, lebo teraz, po poslednom sústredení sa teším, že pušku dva mesiace neuvidím.

Prečítal som si, že na olympiáde v Tokiu, predtým ako sa vám podarilo získať zlato, ste cítili obrovský tlak a očakávania, ktoré z vás však odpadli, keď vás upokojila rodina. A potom ste vystrieľali zlato. Pociťujete ten tlak, po Tokiu na pretekoch, keď už ste dosiahli na športových vrchol?

Je to ešte horšie, pretože po Tokiu sa v Paríži automaticky počítalo s medailou. Mám 40 rokov a veľa skúseností, ale musím povedať, že na neoficiálnom tréningu, pár dní pred hrami, ma triaslo ako dvojku plech. Zo stresu. Ten tlak sa vygumovať úplne nedá. Pokiaľ však ide o stres a očakávania, že naozaj odo mňa každý očakával medailu, tak z tohto hľadiska sú to úplne iné preteky. A na to sa vôbec nedá pripraviť. V Tokiu síce bol tlak, ale tým, že som sa vracala po materskej, nebol až taký veľký. Samozrejme, keď získate na troch olympiádach tri medaily a posledná je zlatá, automaticky sa čaká, že donesiete domov ďalšiu. Paríž možno nebol úspešný z hľadiska úspešnosti, ale pre mňa bol. Keď som nastupovala na preteky, opadla zo mňa tá celoslovenská zodpovednosť, už som sa na štarte nevenovala, že sa odo mňa očakáva všetko možné. Riešila som iba preteky, ale vyšli ako vyšli.

Na olympiáde v Paríži to nevyšlo. Rozoberali ste so svojím tímom, čo k tomu prispelo?

Problém som mala len v jednej jedinej položke. V poslednej streľbe. S výnimkou Tokia, kde som nechybila, väčšinou strieľam tak, že to ťahám skôr zo zadných radov. Nie som celý čas úplným lídrom súťaží. Prvé dve položky boli fajn, ale posledná, tam to bohužiaľ vôbec nevyšlo. Bola som vlastne rada, že som dosiahla 21 a nie 18 bodov. Analyzovali sme to, čo mohlo mať vplyv na výsledok a jediné, na čo sme prišli, bolo, že sme mali úplne iný režim, na aký sme zvyknutí. Obyčajne trénujem do druhej poobede, potom obed, pospím si, alebo máme nejakú regeneráciu, následne večera. Lenže v Paríži sme toto nemali. Ja mám bežne po tréningu od druhej do ďalšieho dňa do deviatej vždy čas na mentálnu a fyzickú regeneráciu. Z nezistených príčin bolo všetko poposúvané, hlavným dôvodom bola súťaž mužov v doobedňajších hodinách. A tak som zo strelnice odchádzala o siedmej rovno na večeru a mohla som ísť rovno spať. Úplne nám to narušilo rytmus. A netrénovať na olympiáde, to sa nedá. Tento režim, že tréning sme mali až poobede, to sme nikdy nezažili. No a ešte nám preteky vyšli v tých najväčších horúčavách. Strieľala som pri 40-stupňových teplotách. Posledná položka vychádzala na 13- tu hodinu v tom najväčšom teple na strelišti, kde nebola strecha, ako natruc. Toto boli veci, ktoré sme vyhodnotili, že mohli mať vplyv.

Zdroj: Archív Z. R. Š.

​Zuzana Rehák Štefečeková. 

Ste trojnásobnou majsterkou sveta, podarilo sa vám získať zlatú a dve strieborné medaily z olympijských hier. Máte ešte nesplnený športový sen?

Športový sen, respektíve niečo, za čím by som sa hnala, už nemám. Beriem to od pretekov k pretekom. Mám profesionálnu deformáciu, že chcem na každých pretekoch uspieť. Každé chcem vyhrať, minimálne, keď nie vyhrať, tak byť spokojná sama so sebou a na čo najviac psúťažiach uspieť. Každé preteky sú úplne iné, majú iné podmienky, obtiažnosť. Takže nemám taký sen, aby som napríklad získala majsterku sveta ešte raz, to už som dvakrát. Akože bolo by to fajn, ale nie je to môj sen.

Ste držiteľkou svetového rekordu z olympiády v Tokiu, kde sa vám podarilo trafiť všetkých 125 terčov. Ako si na to pamätáte?

Bez tréningu to nejde, to je prvá vec. V tom roku sme mali veľa natrénované. Mali sme to dobre nastavené, dokázala som to, na čom pracujem, robiť to tu a teraz, riešiť len každý konkrétny terč a nezaoberať sa tým, koľko mám odstrieľané, koľko mám do konca. Koncentrovala som sa len na ten jeden terč. Mala som tam kolegyňu a najlepšiu kamarátku, ktorá ma veľmi dobre pozná. Hovorí mi, tebe stačí spraviť 22, na to aby si postúpila do finále. Nerieš, rob len to, čo si robila doteraz. Väčšina strelcov chce v živote streliť a aj sa im to podarí, 125. Len ja som mala to šťastie, že to bolo zrovna na olympiáde a všetci si to pamätajú, lebo keby som to strelila na Svetovom pohári, tak sa o tom teraz nerozpráva.
(mč)

Zuzana Rehák Štefečeková je aj držiteľkou svetového rekordu z olympiády v Tokiu, kde sa jej podarilo trafiť všetkých 125 terčov. „Väčšina strelcov chce v živote streliť 125 a aj sa im to podarí. Len ja som mala to šťastie, že to bolo zrovna na olympiáde a všetci si to pamätajú, lebo keby som to strelila na Svetovom pohári, tak sa o tom teraz nerozpráva,“ hovorí s úsmevom.