ROZHOVOR Šéf Bratislava Tourist Board aj o nezvyčajných požiadavkách turistov: Chceli sa plaviť ponorkou po Dunaji!

Zdroj: Bratislava Tourist Board

„Aké je ideálne obdobie na návštevu Bratislavy?“ pýtali sme sa predsedu predstavenstva Bratislava Tourist Board Vladimíra Greža. Zareaguje v kontexte svoje funkcie: „No celý rok, predsa!“

Organizácia, ktorej predsedá, koordinuje rozvoj cestovného ruchu v Bratislave, vytvára tiež platformu spolupráce súkromného a verejného sektoru a propaguje všetky formy cestovného ruchu. V rozhovore hovorí o benefitoch Bratislavy, ktoré lákajú turistov do nášho hlavného mesta, ale aj o limitoch, ktoré bránia tomu, aby ich bolo viac.

Spamätala sa už Bratislava z turistického útlmu zapríčineného pandémiou?

Po kovide sa Bratislava stala zaujímavejšou. Má totiž výhody, ktoré sa po pandémii rýchlo ukázali. Jednak je dobre prístupná, doslova dopravná križovatka. To, že Bratislava je hodinu loďou od Viedne, nám veľmi pomáha. Turisti sú niekoľko dní vo Viedni, z toho jeden deň už bežne venujú Bratislave. Navyše sa ukazuje, že to, že sú okolité destinácie silné a známejšie ako Bratislava, nemusí byť naša nevýhoda. Viedeň má už takú návštevnosť, že stojíte v rade prakticky všade. Ale dnes sa turista teší, keď nemá vedľa seba množstvo iných turistov, s ktorými sa tlačí na chodníku. Vyhľadáva naše mesto, v ktorom má množstvo atrakcií, jedinečnú atmosféru na nábrežiach Dunaja, ponuku športov v Malých Karpatoch, historické centrum aj vínnu turistiku, a to všetko na pomerne malom priestore. Darí sa nám predávať tento koncept moderno - historickej Bratislavy a návštevnosť sa preto veľmi rýchlo vracia.

Zdroj: Bratislava Tourist Board

Poznáme konkrétne čísla?

V porovnávacom roku 2019 bolo jednodňových návštevníkov 3,3 milióna. Návštevníkov, ktorí bývali mimo ubytovacích sietí 2,2 milióna. Návštevníkov, ktorí nocujú v Bratislave, a to zhruba dve noci, bolo 1,4 milióna, Airbnb zvolilo 200-tisíc turistov. Dokopy to bolo 7 miliónov návštev za rok 2019 a my sa k týmto číslam počas najsilnejších mesiacov dostávame, v auguste a septembri ich dokonca prekračujeme. Prenocovaní slovenských návštevníkov, ktorí bývajú v hoteloch, je počas týchto mesiacoch dokonca už viac ako bolo v roku 2019. Celkovo sme však niekde na 85 percentách, čo znamená, že sme ešte nedosiahli čísla spred piatich rokov, ale pre nás to nie je jediná mantra.

V Bratislave sme vždy mali najmä jednodňových turistov a snahu motivovať ich, aby zotrvali dlhšie. Darí sa?

Nie je pravda, že jednodňový návštevník nie je zaujímavý. Sú ich tri milióny a prinášajú zdroje. Je skôr otázkou ako ich lepšie obslúžiť, informovať a takisto ekonomicky využiť ich návštevu. Keď niekto prenocuje dve alebo tri noci či už počas konferencie, alebo individuálne, môžete mu ponúkať ďalšie typy služieb. Avšak keby boli naše ciele cestovného ruchu len prenocovania v hoteloch, to by sa nám Európa vysmiala. Tak to už nefunguje.

Zdroj: Bratislava Tourist Board

Nie sú jednodňoví turisti viac záťažou pre mestské časti - napríklad Devín, Staré mesto - ako benefitom?

Daňový systém je skutočne nastavený tak, že keď neprenocujú, mesto cez dane nedostane nič. My ich však nechceme brať ako záťaž. Keby sme o nich mali lepšie dáta – aké vekové skupiny prevažujú, aké preferujú záujmy, z akých sú krajín – vedeli by sme im ponúknuť adekvátne služby. Lenže my o nich vieme len málo.

A aký je dôvod?

Niekde veľmi efektívne využívajú mobilné siete, čo sa nám zo zákonných dôvodov zatiaľ nedarí. Isté informácie máme zo Štatistického úradu, ktorý zbiera niektoré dáta cez hotely. Avšak státisíce návštevníkov prichádza do Bratislavy na lodiach a my dáta z lodí nemáme. Pritom lodné spoločnosti majú dáta o svojich pasažieroch. Niektoré zberajú viac dát, iné menej. Keby bolo ich povinnosťou prihlásiť sa po zakotvení a dáta sprístupniť, uľahčilo by nám to fungovanie, len to si žiada spoluprácu štátu a mesta.

Zdroj: Bratislava Tourist Board

Takže neviete kto, ale viete, aké pamiatky najčastejšie navštevujú?

Vieme to vďaka vstupenkám. Medzi prvých desať najzaujímavejších atrakcií Bratislavy patrí napríklad hrad Devín, ZOO, Bratislavský hrad, UFO, Katedrála sv. Martina, Stará Radnica a Michalská veža. Vieme aj koľko návštevníkov tam príde. Napríklad minulý rok navštívilo hrad na Devíne 186-tisíc návštevníkov, ZOO 240-tisíc návštevníkov, Bratislavský hrad 145-tisíc návštevníkov.

Ale to, či to boli cudzinci alebo slovenskí turisti, asi neviete. 

Vonku to robia jednoducho. Keď vojdete do ktorejkoľvek galérie, tak sa vás spýtajú na poštové smerovacie číslo. U nás to takto všade nefunguje, ale nejaké dáta už zbierame, len bohužiaľ nie podrobné. V ZOO Bratislava, ktorá má jednu z najväčších návštevností medzi atrakciami hlavného mesta, nevieme odlíšiť slovenského turistu od Bratislavčana.

Na turistickú sezónu sa však v rámci možností pripravujete. V čom bude lepšia oproti vlaňajšej?

Bratislava je na sezónu pripravená lepšie ako počas minulých rokov, pretože sme zachytili aktuálne trendy. Tento rok z hľadiska prípravy odráža oveľa viac realitu, ktorá nastala po pandémii. Máme lepší informačný servis, pribudli digitálne projekty, ktoré umožňujú zlepšenie informovanosti, máme digitálnu kartu, zmeny, ktoré sa týkajú dopravy. Pribudli miesta na zastavenie autobusov a podobne.

Napríklad na Vajanského nábreží?

Parkovanie na strane Park Inn zmizlo, čo je aj čiastočne aj dobré, pretože tým, že bolo neregulované, vyvolávalo problémy. Jeden autobus tam mohol stáť aj pol hodiny. Dnes sa tam dostanú aj ďalší, keďže máme 10-minútové zastavovanie dvoch autobusov na zastávke linky MHD číslo 70 oproti Park Innu. Okrem toho povolenie odbočiť s autobusom k osobnému prístavu a vyložiť tam ľudí, päť nových miest na vstup do mesta, ktoré sú na Suchom Mýte, ďalšie pri Eurovea a ďalšie rozrobené.

Takže kríza spred trištvrte roka je zažehnaná.

Nie je to ideál, zatiaľ len snívame o mieste ako je Schwedenplatz vo Viedni, kde máte hneď vedľa seba loď, metro aj peší vstup do mesta. My máme aspoň zónu na Suchom Mýte. Len v niektorých časoch je potreba vykladania turistov väčšia, aj desať autobusov v priebehu pol hodiny. Keď sa stretnú štyri v rovnakej chvíli na Vajanského nábreží, kde sú len dve miesta, je to problém.

Zdroj: Bratislava Tourist Board

Spomínali ste digitálne inovácie. Ktoré tento rok uľahčia turistom pobyt?

Všetky veľké mestá majú svoju digitálnu kartu, ktorú má návštevník jednoducho v mobile. Minulý rok sme v Bratislave spustili pilotný projekt digitálnej karty a s ňou súvisiacu aplikáciu Bratislava Card, čo sa stretlo s veľkým ohlasom u návštevníkov. Vylepšili sme ju a tento rok pridali do aplikácie aj online predaj karty. Karta ponúka dva typy benefitov – bezplatný vstup do 23 múzeí a galérií v meste a v regióne a do ďalších zľavnených. Týka sa to aj top atrakcií v rámci Bratislavy. Bezplatná je aj pešia prehliadka historického centra s profesionálnym sprievodcom. Ak sa na ňu vyberiete sami, interaktívna mapa vás navádza, po ktorých adresách môžete putovať mestom. Navyše si môžete vybrať, či chcete kartu aj s bezplatnou dopravou po celom meste a regióne alebo bez dopravy. Vytvorili sme digitálnu šifrovaciu hru „Príbeh ukradnutej koruny, ktorú sa môžu zahrať návštevníci mesta zahrať bezplatne v troch jazykoch. Zároveň vytvárame nové turistické trasy v digitálnom sprievodcovi Smart Guide. Čakajú nás aj nové projekty digitalizácie.

Bratislavská karta môže byť výhodná aj pre slovenských turistov v hlavnom meste.

Určite áno. Navyše veľa turistov zo Slovenska spája návštevu hlavného mesta aj s rodinnými návštevami. Pre nich má karta benefit v podobe bezplatnej dopravy pre držiteľa karty aj pre dieťa do 18 rokov, takže sa dostanú zdarma do všetkých mestských častí aj regiónu. Pre zahraničného návštevníka to nie je až také atraktívne, keďže nie sme New York ani Londýn.

Zdroj: Matúš Husár

​Foto: Vladimír Grežo, predseda predstavenstva Bratislava Tourist Board

Skúsenosti hovoria, že turisti sú čoraz náročnejší. Stretávate sa s nejakými špeciálnymi požiadavkami?

Často vznikajú pri výnimočných podujatiach, kongresoch aj eventoch. Vtedy ich vieme splniť. Ak je nejaký výnimočne náročný individuálny návštevník, ktorý chce niečo nezvyčajné, ten bystrejší nám napíše na turistické centrum a my zareagujeme.

Takže keď vám japonský turista napíše, že si chce pozrieť petržalské paneláky...?

Tak mu sprostredkujeme kontakt na agentúru, ktorá ho zoberie starou škodovkou 105 na prehliadku Petržalky a potom do novej tržnice na tresku a kofolu.

A nejaká požiadavka, ktorá vás pobavila?

Turisti sa už pýtali, či sa u nás môžu plaviť ponorkou.

Zdroj: Bratislava Tourist Board

Keď sme pri tej vode, využívame možnosti, ktoré mestu ponúka rieka Dunaj?

Na svete je na veľkých riekach len okolo sto miest a Bratislava je jedným z nich. Rieka je geniálny benefit, aj keď v našom hlavnom meste zatiaľ málo využitý. Keď sa porovnáme s mestami na riekach ako je Viedeň, Budapešť, Paríž, Ľubľana, všetky vedia využívať benefity rieky lepšie ako my. Máme jedinú poriadnu loď, ktorou sa môžete plaviť a môžete sa na nej najesť. Alebo si vezmite nábrežie. Na niektorých miestach je pekne využité, ale na mnohých veľmi málo.

Ako konkrétne by sa dal vytvoriť dotyk s riekou na nábreží?

Napríklad jeden z navrhovaných projektov aktuálneho primátora ešte ako architekta bolo vytvorenie vysutej promenády nad časťou Dunaja. Viete sa dotknúť rieky už len tým, že k nej pristúpite. My sme však v niektorých častiach centra od nej úplne oddelení.

Keď sedíte na lavičke na nábreží, nevidíte cez múr na Dunaj. Môže to byť pre mnohých frustrujúce.

Naproti tomu majú vo Viedni volejbalové ihrisko na Dunaji, plaváreň, kaviarne... U nás je Eurovea jediné miesto, kde máte zo strany Starého Mesta dotyk s riekou. Ľudia to spojenie milujú a vyhľadávajú, takže záujem existuje. Aj nápady. Už desať rokov vieme o projekte otvoreného koncertného pódia na trvalom mieste na Dunaji. Podobných návrhov je viac a boli by realizovateľné, ale zatiaľ sa nič nedeje. My sme k téme rozvoja potenciálu Dunaja pripravili už dve konferencie a veríme že spoločnými silami dôjde k zlepšeniu situácie.

Bratislava má teda veľké pole možností pre rozvoj turizmu, len ho zatiaľ dostatočne nevyužíva?

Zatiaľ nevieme dostatočne využiť ani aktuálne počty návštevníkov a turistov, ktoré k nám prichádzajú. Do roku 2022 sme pracovali s marketingovou a komunikačnou stratégiou pre Bratislavu a len teraz pripravujeme Stratégiu trvalo udržateľného cestovného ruchu, ktorá by mala odpovedať na otázky, ako lepšie využiť návštevnosť. Bez tohto dokumentu, ktorý mesto schváli možno na budúci rok, nevieme poriadne koordinovať záujmy mesta, podnikateľov a našich členov.

Zdroj: Bratislava Tourist Board

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 

PR - sponzorovaný obsah (in)