Zdroj: ivk
Lietať lietadlom nie je pre každého. Mnoho ľudí má pred letúnmi rešpekt a podaktorí aj strach. Bratislavčan Marek Perička je ale presný opak. Výšky miluje a tiež aj stroje, ktoré ho do nich dostanú. Preto sa len pred pár mesiacmi rozhodol spraviť z vášne prácu a teraz lieta ako steward takmer každý deň.
Prečo ste sa rozhodli pracovať ako steward?
K tomuto rozhodnutiu ma doviedol detský sen. Jednoducho som si ho chcel splniť, sľúbil som si už ako malý chlapec, že jedného dňa, keď sa raz zobudím si budem môcť povedať – Marek, dokázal si to, z detského sna sa stala realita, môžeš byť na seba hrdý, si steward. Pamätám si na ten okamih, keď som o tejto práci začal snívať – bola to prvá zahraničná dovolenka s rodičmi, na ktorú sme leteli.
Čo všetko musí človek absolvovať, kým sa zo sna stane realita, nejaké školy, kurzy, výcviky? Ako dlho to trvá?
Uff, je to dlhá a náročná cesta. Od klasického pohovoru v danej aerolinke, ktorý pozostával z troch častí: test z angličtiny, všeobecno – geografického prehľadu a z ústneho pohovoru. Všetko prebiehalo v anglickom jazyku, keďže v letectve je komunikačným jazykom práve angličtina. Ak toto všetko zvládnete, nasleduje lekárska prehliadka, ktorej cieľom je zistiť, či ste "fit to fly" (zdravý lietať pozn.red). Nasleduje povinné očkovanie proti žltej zimnici. Potom prichádza prvý deň výcviku. Dni sú rozdelené do blokov, začínali sme s leteckou angličtinou – počas tohto bloku sme preberali všetky existujúce skratky v letectve, s ktorými sa počas práce stewarda/letušky stretávame. Základy teórie lietania, meteorológie... Obrovskou a veľmi dôležitou kapitolou bol medical – učili sme sa podávať prvú pomoc, diagnostikovať rôzne zdravotné problémy, ktoré môžu cestujúceho postretnúť na palube. Od obyčajnej kinetózy až po veľmi vážne prípady, ako sú napríklad infarkt, porážka, epileptické záchvaty a mnohé iné. Prebrali sme štandardné prevádzkové postupy, núdzové prevádzkové postupy, veľmi dôležitou časťou je evakuácia. Mali sme aj praktické tréningy ako napríklad prežitie na vode, hasenie požiaru, nácvik evakuácie lietadla. Praktické tréningy prebiehali v Prahe v Czech aviation training centre. Prebrali sme aj technické minimum lietadla, na ktorom lietame, poznáme ho do posledného detailu. Po teoretických záverečných testoch nasleduje ešte praktická skúška priamo v prevádzke a posledné ústne preskúšanie tzv. linecheck, ak ho zvládnete, examinátor vám vypíše licenciu a „hodí vás do vôd“ letectva.
Študovali ste na Slovensku? Sú takéto kurzy finančne náročné?
Každý, kto sa pre toto najkrajšie povolanie rozhodne, musí klasicky vychodiť strednú školu, zmaturovať a potom už len sledovať weby s ponukami práce. Samotný výcvik som si platiť nemusel. Na výcvik nastupujete už ako zamestnanec konkrétnej aerolinky. Čiže som počas výcviku poberal mzdu. Aspoň tak to bolo v mojom prípade, neviem, ako majú nastavené podmienky iné aerolinky.
Čo vás pri absolvovaní štúdia najviac prekvapilo?
Bol som úprimne v šoku z toho obrovského množstva teórie, ktorú sme sa museli naučiť. Ak to tak letmo zrátam, bolo to asi 550 strán teórie, ktorú som si musel naliať do hlavy za pomerne krátky čas – mesiac a tri dni. Toľko trval výcvik.
Funguje to naozaj tak, že aby sa človek dostal do väčšich aeroliniek, musí mať odlietaných niekoľko tisíc hodín?
Je to rôzne, niektoré aerolinky preferujú už „vylietaný“ personál, iné uprednostňujú nepopísané listy papiera.
Ako vyzerá váš deň, keď niekam letíte?
Príprava na let začína už deň vopred. Snažím sa čo najviac si oddýchnuť, základ je dobre sa vyspať, čo je asi to najťažšie, pretože ak naozaj potrebujete zaspať, nie vždy sa to darí. Ak mám let napríklad o 3:00 ráno, príprava je asi takáto: od 00:00 do 00:30 mi zvonia budíky, aby som nezaspal – mám ich pre istotu viac, hygiena, krátky strečing na prebratie, veľmi skorá ranná káva, ja mám taký rituál, že si píšem letecký denník – píšem si doň kam letím, s kým letím, aké sú čísla letov, koľko pasažierov máme, koľko potrvá let, aké by malo byť počasie...
Potom príde na rad vyčistenie topánok, obliekanie uniformy, finálne skontrolovanie batožiny, dokumentov. Potom nasleduje krátka porada s purserkou/purserom (vedúci kabíny), na ňom dostaneme podrobnejšie informácie o lete, dozviem sa, na ktorej pozícii letím a tým pádom, čo bude mojou náplňou práce počas letu. Nasleduje teoretické preskúšanie, dostaneme dve – tri otázky od vedúceho kabíny, na ktoré musíme zodpovedať. Občas je to trošku stresujúce, lebo človek zabúda, ale zatiaľ som vždy vedel všetko. Následne sa k nám pridajú aj piloti, ktorí doplnia informácie o počasí, turbulenciách, presných časoch letu. Potom sa vydávame spoločne ako posádka na letisko.
Klasická bezpečnostná kontrola, ani my sa jej nevyhneme. Konečne sme v lietadle, berieme si checklisty a robíme predletovú prípravu lietadla, či je všetko tak ako má byť, či nič nechýba. Potom prichádzate vy, pasažieri – čiže boarding. Asi najstresujúcejšia časť celého letu. Čas je drahý a v letectve obzvlášť. Preto touto cestou prosím všetkých cestujúcich, nasledujte pokyny posádky, nájdite si svoje miesto, odložte si batožinu a sadnite si v čo najkratšom čase, uľahčíte to nielen sebe ale aj nám – odletíme načas a vy budete na svojej vytúženej dovolenke včas a bez meškania.
Lietate z letiska M.R.Štefánika? Majú letušky a stewardi také niečo ako “svoje domovské letisko”?
Spoločnosť, v ktorej lietam ja, lieta veľmi málo z letiska v Bratislave. Nie sme klasická aerolinka prevádzkujúca pravidelne lety. Sme ACMI spoločnosť. Moja hlavná báza je Bratislava, ale paradoxne som z nej ešte neletel, momentálne lietam zo zahraničia, pretože tam máme kontrakt.
Je táto práca vhodná pre kohokoľvek alebo musí človek spĺňať nejaké predpoklady?
Áno aj nie. Ako som už spomínal, človek musí byť zdravý, vedieť po anglicky, byť odolný voči stresu, zmenám na poslednú chvíľu, byť pripravený na to starať sa o všetko sám, odlúčenie od rodiny, partnerov, kamarátov... A byť pripravený aj na to, že Vianoce strávi možno aj v práci a nie s rodinou pri štedrovečernom stole a Popoluške. Byť odolný a flexibilný je asi základ.
Aký je váš sen? Nejaká destinácia alebo skôr lietať pre najväčsie aorolinky?
Ak sa pýtate na stewardowský sen – tak asi by som si chcel zalietať ako steward na Boeingu 787 – Dreamliner. Čím väčšie lietadlo, tým väčšie vzrušenie. Určite by som chcel lietať na nejakej ceste okolo sveta, zažiť pristávanie na Antarktíde. Momentálne o zmene aerolinky neuvažujem, ak narážate na Emirates, tak skôr nie ako áno.
Posledná otázka, ako dlho vám trvalo naučiť sa ukazovať v uličke prvú pomoc?
Myslíte safety demo. Naučiť sa to nebolo náročné, bral som to ako choreografiu, mám tanečnú minulosť, takže to nebolo náročné. Ale verte, že prvé demo pred pasažiermi až také easy nebolo. Je to veľmi dôležité, pretože počas krátkej sekvencie musíte pasažierom ukázať, ako sa pripútajú, ako si bezpečnostný pás odopnú, ako použiť kyslíkovú masku v prípade dekompresie, kde sa nachádza záchranná vesta, ako ju použiť, kde sú únikové východy, ako sa k nim v prípade potreby dostanú. Každé lietadlo je iné, inak značené, preto prosím venujte pozornosť týmto informáciám pred každým letom. Na palube sme všetci jeden tím, v prípade núdze musíme vedieť čo robiť, a je nesmierne dôležité aby ste to vedeli aj vy pasažieri.
(ivk)