Zdroj: BN
V bratislavskej mestskej časti Devín chýba lekár, lekáreň či bežné potraviny. Devínčania sú plne odkázaní na Devínsku Novú Ves alebo služby mesta. Sťažnosti Devínčanov na vypadávanie jediného spoja číslo 29, ktorý chodí v niektorých časoch až v 30- minútových intervaloch, sú na dennom poriadku. Devín sa do histórie Slovenska zapísal aj tým, že pre zlé rozhodnutie bývalého vedenia mestskej časti sa dostal do nútenej správy, v ktorej bol takmer 20 rokov. Bez zásahu štátu a prijatia potrebnej legislatívy by miliónové dlhy nesplatil ani o 500 rokov. Bratislavské noviny sa rozprávali so starostkou Devína Janou Jakubkovič.
V apríli 2027 sa stanú všetky pohľadávky voči Devínu nevymáhateľné. Stále fungujete v starom režime len kúriť a svietiť?
Momentálne sme v režime konsolidácie, keď sa uvoľnili niektoré reštrikcie. Sme však stále opatrní v tom, čo si môžeme dovoliť. Exekúcie máme prerušené, ale nevieme ešte ísť do nadobúdania majetku a podnikateľskej činnosti, ktorými by sme vedeli získavať nejaké ďalšie zdroje.
Ako to vyzerá s veriteľmi, ktorým Devín dlhuje peniaze?
Zatiaľ sa nikto neozval. Pred pár týždňami som dostala informáciu, že prišla žaloba od jedného veriteľa. Začala som pátrať. Kontaktovala som magistrát, kde som nedostala žiadnu informáciu. Musela som si podať žiadosť, aby mi sprístupnili informácie. Mesto žiadosť zamietlo s tým, že ide o živý spis. Nakoniec som sa dozvedela, že ide o žalobu z roku 2020 od jedného z veriteľov. Devín je žalovaný v druhom rade, pričom mesto v prvom rade. Žiadali zo súdu len vyjadrenie. Zaskočilo ma, že sa neinformujeme navzájom. Čo sa týka veriteľov, tak nás nikto priamo nekontaktoval.
Čo sa stane a zmení pre Devínčanov a Devín po apríli 2027?
Budeme vedieť vyťažiť potenciál Devína napríklad aj spoplatnením parkovania. Teda začneme získavať aj takýmto spôsobom peniaze.
V súčasnosti neviete cez výber parkovného získať viac peňazí do rozpočtu?
Radi by sme využili potenciál parkovacej plochy pod hradom Devín, tak ako je to bežné pri každej významnej pamiatke. Jednak by došlo k zveľadeniu prostredia, a zároveň by sa zvýšil príjem do rozpočtu mestskej časti. Rozpočet zostáva stále rovnaký, a to bez ohľadu na to, či je, alebo nie je nútená správa či konsolidácia. Musíme hľadať cesty, ako získať viac peňazí. V Devíne je veľmi silný cestovný ruch. Je to jedna z oblastí, kde by sme vedeli pridať.
Sľuby primátora Matúša Valla Devínčanom, s ktorými diskutoval priamo v mestskej časti.
Vo funkcii ste rok a pol. Čo sa vám podarilo urobiť pre Devín?
Okrem zásadnej legislatívnej zmeny, ktorá nás vyviedla z nútenej správy, sa nám podarilo zrekonštruovať kultúrny dom. Radi by sme ho využili na prenájom viacerých podujatí. Sú to skôr drobné, ale pre nás dôležité aj to, aby sme vedeli plniť základné funkcie samosprávy. Veľkým problémom Devína je, že v konsolidácii nevieme dávať zamestnancom, učiteľom odmeny, ktoré by si zaslúžili. Poslanci, na rozdiel od všetkých iných miest a obcí, pracujú zadarmo.
Čo máte naplánované najbližšie mesiace?
Chceli by sme vybudovať denný stacionár pre seniorov. Chceme ho financovať z Plánu obnovy. Máme ukončenú projektovú dokumentáciu. Kapacita je 10 klientov denne. Potreby Devína v tomto smere by boli naplnené. Mojou víziou je z Plánu obnovy zrekonštruovať objekt – rodinný dom na Kozičovej ulici. Kedysi tam fungovali jasle a dnes sú tam čiastočné nájmy. Pohrávam sa s myšlienkou obnoviť obecné jasle. Keď sa pozrieme na demografickú krivku, tak Devín má skutočne potenciál. Je možné v objekte vytvoriť aj učiteľské byty, čo by bol výborný benefit. Je to vízia, ktorú by som chcela naplniť.
Skúšali ste osloviť mesto, aby vám finančne alebo inak pomohlo?
Áno. Skúšali sme to. Sedeli sme s primátorom a rozprávali sa o benefitoch a aj nám nejaké prisľúbil. Vysvetľovala som primátorovi, že investičný dlh je enormný a naozaj sa preukázateľne neinvestovali žiadne mestské peniaze do Devína. Vymedzili sme si ciele, projekty, ktoré potrebujeme urobiť. Primátor v tomto roku sľúbil investície do Devína až milión eur.
Vďaka majestátnemu a slávnemu hradu je Devín najnavštevovanejšou oblasťou hlavného mesta.
Na čo konkrétne by sa spomínaná suma mala preinvestovať?
Potrebujeme zastávku s novým prechodom, priechody pre chodcov, osvetlenie, rekonštrukciu Devínskej cesty. Jednoducho veci, ktoré v niektorých mestských častiach idú automaticky a mesto ich robí úplne bežne.
Čo akútne potrebujete riešiť?
Dlhodobo sa vyberá poplatok za rozvoj v mestských častiach, kde časť poplatku odchádza mestu. Pričom mesto sa zaviazalo, že sumu, ktorú z mestskej časti vyberie, aj vráti naspäť. Mesto nám prisľúbilo, že nám dá prehľad, ako a kde sa poplatok použil. V Devíne za ten čas, odkedy sa vyberá takýto poplatok, ide o sumu nad 100-tisíc eur. Nemám pocit, že sa nám tie peniaze vrátili do Devína, teda pravdepodobne sa vrátili mestskému múzeu do hradu Devín. Ja nespochybňujem dôležitosť investícií do hradu, ale pochopte, v Devíne chýba základná infraštruktúra, 50 percent domov nemá kanalizáciu, nemáme chodníky, priechody pre chodcov, osvetlenie, parkovacie miesta, máme vyhlásené dve mimoriadne situácie, ktoré je potrebné riešiť, a my peniaze vybrané z poplatku za rozvoj od našich občanov nedáme na tieto základné potreby, ale na projekty na hrade?
Amfiteáter na Devíne vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Stará sa mesto o svoje majetky vo vašej mestskej časti? Spomeniem cesty a amfiteáter.
S amfiteátrom sa na teraz nič nerobí. Je správne, že ho mesto získalo od pána Zvrškovca a jeho spoločnosti. Podarilo sa objekt vyhlásiť za kultúrnu pamiatku. Je škoda, že mesto nemá peniaze, aby čokoľvek robilo s amfiteátrom. Predpokladám, že bude vyhlásená obchodná súťaž na spodnú budovu. Od primátora viem, že nepočítajú so žiadnou investíciou do tohto objektu. Naši miestni poslanci s mojou plnou podporou prijali uznesenie, ktorým požiadali primátora, aby amfiteáter slúžil kultúrnym účelom, prostredníctvom múzea či galérie.
Devín je známy tým, že v ňom bývajú známi a aj bohatí ľudia. Snažia sa mestskej časti aj pomôcť? Ste súdržná komunita?
Máme tu veľmi silnú komunitu. Devín je prevažne tvorený generáciami mladých rodín. Zvykli sme si, že keď sa nič nerobilo, ľudia z komunity pripravovali akcie cez občianske združenia. Komunita je naozaj pevná.
(lb)