Zdroj: magistrát/Marek Velček
Prekvapenie vyvolala informácia, že na magistráte vznikne v budúcom roku klimatická kancelária. Potrebujeme vôbec takýto útvar? Koľko nových zamestnancov si vyžiada a čo budú riešiť? Aj na tieto otázky odpovedá hovorca mesta Peter Bubla.
Bolo zriadenie klimatickej kancelárie v dlhšom pláne magistrátu? Alebo je podnetom otvorený list primátorovi, v ktorom aktivisti a odborníci kritizujú prístup mesta k adaptácii na klimatickú krízu?
Zriadenie klimatickej kancelárie je dlhodobá vízia mesta, ktorá vyplýva z nutnosti reagovať na meniacu sa klímu a s ňou spojené strednodobé aj dlhodobé dopady na mesto, jeho obyvateľov, ako aj investície do adaptačných opatrení. Zároveň sa mesto prihlásilo k medzinárodným záväzkom znižovania emisií skleníkových plynov. Rozhodnutie o vzniku klimatickej kancelárie je spojené aj s menovaním námestníka primátora Jakuba Mrvu v januári 2023, ktorého kľúčovou agendou je životné prostredie a klimatická zmena.
Čo mesto doteraz neriešilo a vďaka novému útvaru začne riešiť?
Mesto Bratislava ešte v roku 2013 pristúpilo k tzv. Dohovoru starostov a primátorov. Po vypršaní platnosti predchádzajúceho akčného plánu je Bratislava povinná pripraviť nový Akčný plán udržateľnej energetiky a klímy (SECAP). V súčasnosti sa finalizuje, mestské zastupiteľstvo by ho malo schváliť v prvom štvrťroku 2024. Okrem adaptácie mesta na nepriaznivé účinky zmeny klímy bude jeho prioritným cieľom zníženie emisií.
Dokument bude zahŕňať emisnú a energetickú bilanciu, hodnotenie zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy, návrh mitigačných aj adaptačných opatrení (mitigácia – zmierňovanie klimatickej zmeny, pozn. red.).
Klimatická kancelária bude po prijatí SECAP monitorovať realizáciu jednotlivých opatrení a zameria sa na inicializáciu projektov na znižovanie emisií v oblastiach, ktoré sú pre mesto nové, ako je napríklad riadenie politík a opatrení energetickej efektívnosti, zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, aj na spoluprácu so súkromných sektorom a občanmi, ktorí by sa tiež mali podieľať na znižovaní emisií. Takisto bude prepájať činnosti a aktivity, ktoré už mesto v téme klímy aktuálne robí.
Pred štyrmi rokmi spustilo mesto iniciatívu 10 000 stromov.
Aké konkrétne kroky pre zdravší život už mesto podniklo či podniká?
• V roku 2019 sme spustili iniciatívu s názvom 10 000 stromov, doteraz sa vysadilo takmer 2500 stromov a ich počet stále stúpa. Mesto tiež poskytlo do prenájmu plochy vhodné pre komunitné záhrady (projekt Bratislavskí susedia) a poskytuje potrebné konzultácie počas zakladania takejto záhrady. Takmer v každej mestskej časti sa realizoval projekt mestských lúk.
• Pripravujeme nový územný plán, ktorý má pomôcť rozvíjať mesto krátkych vzdialeností a zelených „greenways“. Tento koncept podporuje aj efektívnejšiu dopravu po meste, a taktiež ponúka príležitosť na zdravší život obyvateľov (cyklo a peší pohyb). Z hľadiska územného plánovania bude kľúčový aj nový regulatív podporujúci implementovanie adaptačných, prírode blízkych opatrení a bratislavské mestské predpisy.
V rámci programu Živé miesta sa revitalizoval aj vnútroblok Poľská - Justičná.
• Kľúčovou aktivitou v adaptácii na zmenu klímy je program Živé miesta. Jeho cieľom je premeniť existujúce verejné priestory na kvalitnejšie, v ktorých sa budú obyvatelia lepšie cítiť, a zároveň im budú lepšie slúžiť. V programe Živé miesta je aktuálne ukončených, rozpracovaných a navrhovaných vyše 40 projektov, ktoré majú dohromady 243 563 m² a pokrývajú väčšinu mestských častí.
• Pri návrhu projektov sa kladie dôraz napríklad na prírode blízke zelené a modré opatrenia, tvorbu takýchto nových prírodných plôch, zelených líniových prvkov (stromoradia, aleje), tieniacich prvkov (zeleň na konštrukciách, tam kde nie je možné sadiť stromy), okrem toho tiež na využívanie povrchov a materiálov, ktoré neumožňujú nadbytočné pohlcovanie slnečnej energie, a takisto pri návrhoch lokalít sa zohľadňuje, aké približné dôsledky by mohli mať napríklad prívalové dažde v extrémnych situáciách
• Dôležitým opatrením na ochranu klímy je dohoda so Štátnymi lesmi na znížení komerčnej ťažby v mestských lesoch o 50 percent, čím sa ročne zachráni 5 000 dospelých stromov. Celkovo sa 55 percent plochy lesov vyčlenilo ako „zóna pokoja“, kde je komerčná ťažba úplne vylúčená.
Mesto podporuje zakladanie komunitných záhrad v rámci projektu Bratislavskí susedia.
Mesto tiež investuje do udržateľnej verejnej dopravy, do obnovy existujúcej infraštruktúry, skvalitňovania MHD, budovania záchytných parkovísk park & ride, aj do podpory ďalších udržateľnejších druhov dopravy (zdieľaná mikromobilita, budovanie cyklotrás, zvýšenie komfortu a bezpečnosti chodcov a cyklistov).
Zvýši sa po zriadení klimatickej kancelárie počet zamestnancov magistrátu?
Prioritne máme záujem obsadiť tento útvar internými zamestnancami z iných odborných oddelení v rámci magistrátu.
(ac)