Riaditeľ SNM Panis prezrádza, aké najcennejšie predmety múzeum vlastní

Zdroj: TASR- Pavel Neubauer

Legendárnu žirafu v sídelnej budove Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave nikto neobíde, vysvetľuje Branislav Panis, generálny riaditeľ inštitúcie, ktorá zaznamenáva 130. výročie založenia. Prezradil aj to, či národné múzeum v čase pandémie prišlo o svojich návštevníkov, aké projekty pre nich chystá, ktoré jeho pracoviská sú top a zbierkové predmety najcennejšie.

Pandémia spôsobila, že ľudia už kultúru nevyhľadávajú v takej miere, ako tomu bolo v čase predcovidovom. Platí to aj pre aktivity, návštevy výstav a expozícií SNM?

Najväčší prepad návštevnosti sme zaznamenali prvý pandemický rok, tá doba nebola ľahká, stres z choroby, prví mŕtvi, návštevnosť múzea veľmi klesla. Rok 2020 bol najhorší. V nasledujúcom roku sme mali o takmer 200.000 návštevníkov viac a minulý rok sa návštevnosť znova zvýšila o 200.000, za rok 2022 bola približne 900.000. Síce to už nebol pandemický rok, ale bola vojna na Ukrajine, energetická kríza, ľudia museli veľmi zvažovať, čo si môžu dovoliť, ale my sme rast zaznamenali. Nevrátili sa však zahraniční turisti. Tí tvoria v niektorých našich múzeách 50- až 60-percentnú návštevnosť, platí to najmä pre SNM – Historické múzeum na Bratislavskom hrade alebo pre SNM – Spišské múzeum, pod ktoré patrí aj Spišský hrad. Tam bol problém najviac citeľný. Podľa tohtoročný čísel však rastieme, prvé dva mesiace ukazujú, že oproti roku 2022 je to od 100 do 200 percent. V aktuálnom roku máme v kontrakte s Ministerstvom kultúry SR naplánovaných 800.000 návštevníkov na všetkých podujatiach, dúfam, že sa dostaneme na číslo z roku 2019, keď sme mali 1.200.000 návštevníkov. Zatiaľ tie čísla vyzerajú veľmi pozitívne, všetko rozhodne letné obdobie od júla do septembra.

Chystáte nové projekty, ktoré prilákajú návštevníkov do múzeí?

Do programu vraciame napríklad strašidlá na Bojnickom zámku, ktoré si návštevníci žiadali späť. Na sociálnych sieťach už lákavý program v našom SNM – Múzeum Bojnice avizuje reklama, na zámok sa vrátia okrem strašidiel aj tradičné rozprávkové podujatia. V ďalšom našom špecializovanom múzeum, SNM – Múzeá v Martine chystáme 25 podujatí, z toho desať výstav, aj skanzen bude žiť, ako bolo zvykom. V SNM – Múzeum Betliar budú tradične populárne podujatia ako piknik či operné večery. Minulý rok dokázalo SNM zrealizovať 3000 takýchto podujatí, diapazón našich aktivít je obrovský, patria do nich aj kluby, astronomické krúžky, zoologické tábory či veľké koncerty na Spišskom hrade. V SNM – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek na Modrom Kameni otvárame cukráreň, kde sa budú podávať špeciality regiónu.

Rozhovor nahrávame v stredu, sídelná budova SNM v Bratislave je plná detí s rodičmi a školákov, je to preto, že využívajú voľný vstup do múzeí každú prvú stredu v mesiaci?

Pôvodne sme mali voľné prvé nedele, som veľmi rád, že ministerstvo kultúry pristúpilo k tejto zmene, pretože voľné nedele boli využívané najmä zahraničnými návštevníkmi. Špeciálne v Bratislave však máme plno aj po iné dni, keď nás zvlášť dopoludnia navštevujú školské skupiny, trendom sú Prírodovedné múzeum a SNM – Historické múzeum. V pandemických rokoch sme zaznamenali jeden z veľkých prepadov v návštevnosti školských skupín, čo bolo logické, keďže boli školy zavreté, teraz však evidujeme veľké oživenie návštevnosti zo škôl. Výhodou je aj symbolické vstupné do múzea pre školské skupiny, nie je to suma, ktorú platia do divadla či kina. Múzeum je jedno z najlacnejších foriem mimoškolského vzdelávania.

Myslíte si, že môžete návštevníkov zaktivovať aj využitím moderných technológií?

Dlhodobo sledujeme, že záujem o moderné technológie je, ale deti si aj tak viac všímajú samotné predmety priamo v múzeu. Technológie sú fajn, mali by byť, ale deti stále viac zaujíma to, čo je vo vitríne, kde sú myšlienky a nápady, na ktorých múzeá fungujú 150 rokov. Organizmus zaliaty v jantári stále viac upúta ako akákoľvek obrazovka.

Ktoré výnimočné predmety sa SNM podarilo získať v poslednom období?

Napríklad obraz zo začiatku 16. storočia, ktorý sa nám podarilo získať do SNM – Spišského múzea do Levoče. Asi najviac zarezonoval aj jeden náš nákup v zahraničí, keď sa nám spolu s Divadelným ústavom podarilo získať predmety z pozostalosti opernej divy Edity Gruberovej, na čo sme veľmi hrdí. Niekoľko vzácnych artefaktov sa nám podarilo zakúpiť tiež na výstavu holíčskej fajansy na Bratislavskom hrade, tá je v SNM – Historickom múzeum prístupná pod názvom Príbeh holíčskej manufaktúry.

Na čo sa návštevníci sídelnej budovy SNM najviac pýtajú, čo chcú vidieť ako prvé?

Našu legendárnu žirafu asi nikto neobíde. Dúfam, že už tento mesiac budeme mať aj na priečelí budovy na Vajanského nábreží veľký pútač so žirafou, lebo SNM oslavuje tento rok 130 rokov a jeden zo symbolov práve tejto budovy je žirafa. Do múzea však láka aj dinosaurus, ľudia si chodia pozrieť tiež mamuta alebo veľkú rybu - vyzu. Ale každé naše múzeum má iné lákadlo, napríklad v SNM – Historickom múzeu na Bratislavskom hrade bol vždy veľmi populárny výstup na vežu.

Čo máte v zbierkach najcennejšie? Sú exponáty, ktoré vôbec neukazujete?

Máme veľmi cenné predmety, medzi tie, ktoré nevystavujeme, často patrí napríklad Cypriánov herbár. Dokážeme ho vystaviť raz ročne alebo raz za päť rokov, pretože je to veľmi krehký materiál. Návštevníci si však môžu pozrieť a kompletne prelistovať jeho digitalizovanú podobu priamo v expozícii SNM - Prírodovedného múzea. Rovnako výnimočne vystavujeme niektoré dokumenty, keďže ide o národné kultúrne pamiatky, ktoré sú z papiera a dlhodobejším vystavovaním by mohlo dôjsť k ich znehodnoteniu.

Pri príležitosti 130. výročia SNM plánujete vystavovať aj niektoré z exponátov, ktoré inak vôbec neukazujete?

Skôr sme sa zamerali na nový vizuál v Bratislave, počítame každý cent, aby sme všetky tieto veci dokázali urobiť. Nie je čas veľmi oslavovať, tento rok organizujeme veľa podujatí, napriek stavu rozpočtu sa nám darí otvárať viaceré výstavy. K 130. výročiu vyjde špecializovaného číslo nášho časopisu Múzeum, aktivít bude veľa, ale veľkú samostatnú výstavu k výročiu robiť nebudeme, skôr sa zameriame na menšie projekty, ktoré budeme postupne prezentovať v priebehu celého roka.

Aké sú teda hlavné priority stojace pred SNM v roku 2023?

Našou prioritou je udržať tento rok bezproblémový, postupne otvárať v každom múzeum, tam, kde sa to bude dať výstavy, expozície. Nedávno sme veľmi peknú expozíciu otvorili v Modre, venuje sa figurálnej keramike. Všetkým ju odporúčam, je to úplne niečo iné v porovnaní s predchádzajúcim stavom SNM – Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, ťažké vitríny nahradil nový dizajn. Kolegovia navštívili múzeá v Nórsku, priniesli si domov nové myšlienky a tie pretavili a pretavujú do nových expozícií, čo je omnoho atraktívnejšie.

Ktoré vaše múzeum je v návštevnosti na prvej priečke, kto je druhý a na treťom mieste?

Vyhrávajú hrady. Najnavštevovanejším v minulom roku bolo v rámci špecializovaných múzeí SNM Spišské múzeum, na druhom mieste sa umiestnilo Bojnické múzeum a tretie bolo SNM – Historické múzeum na Bratislavskom hrade. Červený Kameň skončil štvrtý a kaštieľ Betliar piaty.

Zohľadnili ste ten záujem aj pri kreovaní napríklad výstavy Miro Žbirka: Roky a dni na Bratislavskom hrade?

Je výsledkom nadštandardnej spolupráce s Národným múzeom v Prahe. Keď českí kolegovia začali tvoriť spomenutý projekt, oslovili nás, či by sme ho nechceli aj v Bratislave. Ale je pravda, že sme využili obľúbenosť Bratislavského hradu, pretože od jeho znovuotvorenia bol miestom viacerých zaujímavých výstav, ktoré priniesli vysokú návštevnosť. Sme tomu radi, trošku nás len mrzí, že ešte nemáme dokončené všetky expozície na Bratislavskom hrade. Tento rok na jeseň by sme mali otvoriť ďalšie dve miestnosti dejín novoveku, čiže 16. a 17. storočie. Keď sa nám podarí znova získať financie, dokončili by sme aj 18. a 19. storočie, pretože 20. storočie sme z plánu pre Bratislavský hrad vylúčili. Realizované by malo byť v podobe multimediálnej expozície, tá by však mala byť súčasťou samostatného múzea 20. storočia.

Po nešťastnom požiari v Banskej Štiavnici, kde živel zničil významné pamiatky, je na mieste otázka, ako sú pred požiarom chránené pracoviská SNM?

Hneď po požiari som nariadil kontrolu v každom z 18 našich špecializovaných múzeí, či je všetko v SNM v poriadku. Ale to je bežná vec, ktorú robíme každý rok. Každé z našich 18 múzeí má na čele riaditeľa, ktorý zodpovedá za plnenie a priebeh viacerých takýchto pravidelných kontrol. Kontrola elektronického požiarneho systému (EPS) prebieha každý mesiac, každé múzeum si tieto veci riadi samostatne. Tento rok budeme preverovať komplexný stav našich objektov, boli by sme radi, keby sa napríklad urobili protipožiarne cvičenia a záchranné zložky sa koordinovali. Novoplánované objekty budú mať o niekoľko vyšší stupeň ochrany pred požiarom. V sídelnej budove je elektrina stará takmer 70 rokov, pripravujeme sa na rekonštrukciu, je nevyhnutná. Pokiaľ má budova 60 – 70 rokov starú infraštruktúru, je to vždy veľké riziko.

Z vašich slov je jasné, že sídelná budova SNM v Bratislave zrejme nespĺňa vaše predstavy o modernej múzejnej inštitúcii 21. storočia...

Bola súčasťou Masarykovho projektu, postavili ju v priebehu 20. rokov minulého storočia a tu inštalovali prvé expozície. Od roku 1957 sa do tejto budovy neinvestovalo, generálna rekonštrukcia je skutočne nevyhnutná, budova má statické problémy, pravdepodobne sa nezrúti, ale nakláňa sa. Je tu viac problémov, ktoré treba riešiť. Ale všetko je realizovateľné, len to bude stáť veľa peňazí. Náš odhad nákladov je 70 až 100 miliónov eur. Do toho projektu sú zarátané aj nevyhnutné náklady na postavenie nového depozitára pre Prírodovedné múzeum a ďalšie múzeá v Bratislave. V tejto budove sú takmer tri milióny zbierkových predmetov, nehovorím, že tu hrozí veľké riziko požiara povedzme v najbližších piatich rokov, ale napriek tomu potrebujeme z nej dostať všetky zbierkové predmety, alebo tu nechať len ich časť, aby sme aj pre statiku budovu odľahčili. Zároveň pre tie predmety potrebujeme pripraviť omnoho lepšie podmienky na uchovávanie do budúcnosti, lebo táto budova nemá klimatizáciu. Nejakú klimatizáciu sme vybudovali v depozitárnych priestoroch, ale to nestačí.

Ako je na tom sídelná budova SNM v Martine, ktorú odovzdali do užívania v roku 1937?

Je ešte v horšom stave. Pred 20 rokmi v múzeu v Martine dokonca zhorelo jedno celé poschodie, v dôsledku čoho sme stratili veľa zbierkových predmetov. Síce sa táto časť opravila, ale budova už bude mať 100 rokov a doteraz na ňu neboli vyčlenené prostriedky na veľkú obnovu. V minulosti sme uvažovali o oprave okien a fasády, urobili sa projekty, ale poučili sme sa z obnov, ktoré už SNM robí, a skôr hľadíme na obnovu ako obrovskú príležitosť vyriešiť problémy našich kolegov z minulosti. Keď v 30. rokoch postavili budovu národného múzea v Martine, za krátky čas zistili, že im už nestačí a začali rozmýšľať o novom krídle, ktoré bolo aj naprojektované, ale nerealizovali ho. Chceme tam obnoviť botanickú záhradu, ktorá bola zapísaná v zozname svetových záhrad, ale musíme to urobiť v kontexte celej budovy. Máme pozemok v rámci areálu múzea na postavenie depozitára, do ktorého by sme preniesli všetky zbierkové predmety a priestory múzea otvorili návštevníkom. To je náš plán, rovnako chceme postupovať v prípade knižníc a ďalších našich budov.

Čo sa deje momentálne na pamiatke Spišský hrad?

Situácia nie je dobrá, ešte stále máme problém so žeriavom, ktorý by sme mali definitívne odstrániť najneskôr do konca apríla. Predchádzajú dodávateľ, ktorý to mal urobiť pred mesiacmi, s nami stále nekomunikuje. V súčasnosti prebieha nové verejné obstarávanie na zhotoviteľa obnovy hradu, vyhodnocujú sa ponuky. Dúfam, že v apríli, máji začneme práce na druhej etape a tentoraz budeme mať šťastie na dobrého dodávateľa.

Pokračuje aj obnova a práce na Krásnej Hôrke...

A veľmi dobre. Práce na dolnom a strednom hrade, ktoré sa začali minulý rok v auguste, pokračujú podľa plánovaného tempa na 36 mesiacov, to znamená do leta 2025. Po 18 mesiacov však má byť odovzdaná časť prác, ktorá nám umožní, pevne dúfam, v nejakej podobe budúci rok otvoriť časť hradu. Je tam však veľké "ale", ktoré nás trochu máta. Stále nie je vyriešené, akým spôsobom dostaneme na Krásnu Hôrku vodu. Už teraz by sme potrebovali, aby voda na hrade bola, žiaľbohu, obec Krásnohorské Podhradie v minulosti nekonala dostatočne rýchlo. Voda zatiaľ nie je vyriešená, treba tam realizovať štvorkilometrový vodovod, z toho mám najväčšie obavy.

SNM má 130 rokov, v akej kondícii by ste túto inštitúciu chceli vidieť o desať či o dvadsať rokov, keď bude mať 150?

Do desiatich rokov sa dá veľa vecí naštartovať a zrealizovať. Asi najväčší problém národného múzea je stav budov, spravujeme ich takmer 500 vrátane budov skanzenov, ktorých ja asi 250. Ich stav nie veľmi dobrý. Vieme naštartovať veľké obnovy, začať robiť veľké projektové dokumentácie, plánujeme začať s prípravou kompletnej obnovy Bojnického zámku i hradu Červený Kameň. Bol by som rád, aby v roku 2033 malo SNM spracované takmer všetky projektové dokumentácie, aby malo vysúťažených dodávateľov tak, aby sa v ďalšom desaťročí mohla začať kompletná obnova, v menších objektoch minimálne realizácia nevyhnutných opráv. Našou ambíciou je postaviť aj nové múzeum rusínskej kultúry. Rád by som sa dožil, keby pri pripomínaní si 150 rokov od založenia múzea boli všetky budovy SNM opravené, aby moji kolegovia mohli múzeum rozvíjať trochu iným spôsobom, aby nemuseli stále zachraňovať stav budov a aby múzeum malo naštartovaný plán obnovy aj do budúcnosti, na ďalších 50 rokov.

(TASR)