Zdroj: Magistrát
Už osem mesiacov parkujeme v prvých lokalitách hlavného mesta podľa nového systému PAAS. Čo sa osvedčilo, čo treba zlepšiť a prečo nemôže byť parkovanie pre všetkých Bratislavčanov bezplatné? Aj o tom hovorí primátor Bratislavy Matúš Vallo.
V čom vám PAAS zmenil život ako vodičovi, čo zjednodušil, alebo, naopak, skomplikoval?
Bývam v Starom Meste, v lokalite, kde už je parkovanie dlhšie regulované staromestskou parkovacou politikou, platím zaň mestskej časti. A keď idem autom do zóny PAAS, uhradím si parkovné cez aplikáciu.
Mám na mysli, či napríklad viac cestujete MHD, trolejbusom, električkou...
Do práce chodím pešo, nemám to ďaleko, a občas na bicykli. Auto využívam výnimočne, keď potrebujem napríklad odviezť syna do škôlky.
Preverujete si aj priamo v uliciach, ako funguje mestská parkovacia politika? Vnímate spätnú väzbu od ľudí?
To je úplne zásadná vec. Po približne piatich mesiacoch fungovania PAAS sme robili napríklad prieskum medzi rezidentmi na petržalských Dvoroch 4. A som rád, že dopadol veľmi dobre, reakcie boli pozitívne.
Žiadne sťažnosti?
Samozrejme, nie je všetko dokonalé a nie každému sa PAAS páči. Je to obrovská reforma, prináša aj veľa technických a ľudských výziev, ktoré potrebujú niekedy doladiť. Ľuďom sme však sľúbili, že vďaka PAAS lepšie zaparkujú pred svojím domom, čo sa podarilo. Potvrdzujú nám to rezidenti i starostovia dotknutých mestských častí.
Veľkou premenou prešla nedávno Krížna ulica: autá z chodníka sú preč, takže sa naň pohodlne zmestia nielen chodci, ale našlo sa miesto aj pre lavičky a zeleň. Kde však teraz parkujú rezidenti?
Je pravda, že zmenou šikmého parkovania na pozdĺžne sa znížil počet vyznačených parkovacích miest. Rezidenti však sami hovoria, že sa im parkuje oveľa lepšie, keďže návštevníci už u nich neodstavujú svoje autá. Neraz ich tam nechávali aj celý týždeň.
Zmena na Krížnej ulici - autá už na chodníku neparkujú.
Spokojní sú napriek tomu, že miest ubudlo?
Tak funguje regulácia parkovania - aj keď sa niekde vyznačí menej miest, je tam paradoxne viac voľných, neobsadených parkovacích miest, čiže ľahšie zaparkujete. Pred reguláciou mohol ktokoľvek parkovať na Krížnej neobmedzene, miesta boli obsadené.
Okrem toho, parkovacie miesta ubudli len na časti Krížnej ulice, ale v jej okolí, naopak, pribudli štyri nové parkoviská. Hoci stáli na mestských pozemkoch, donedávna ich mali v rukách súkromníci, aj na nich zarábali. Tieto prenájmy sme zrušili.
Ktoré konkrétne?
Ide o parkoviská na Vazovovej ulici vedľa daňového úradu, na Americkom aj Floriánskom námestí a štvrtá je Garáž Krížna na Námestí Martina Benku, ktorú dnes prevádzkuje Mestský parkovací systém. Dohromady je to viac ako dvesto parkovacích miest, ktoré sme otvorili pre každého rezidenta s PAAS kartou za 39 eur ročne.
Mnohí Bratislavčania sa cítia byť cudzincami vo vlastnom meste, keďže mimo svojej zóny môžu s bonusovou kartou parkovať zadarmo len dve hodiny denne. Čo im odpoviete?
Uvedomujeme si, že v službe návštevníkom máme rezervy. Postupne zbierame skúsenosti ľudí, starostov i našich kolegov a na základe ich pripomienok chystáme viacero zmien v rámci nového všeobecne záväzného nariadenia. Vieme napríklad o probléme, keď vodič, ktorý nemá smartfón, dlhšie hľadá miesto, kde môže zaplatiť platobnou kartou...
...a medzitým si jeho EČV nasníma kontrolór parkovania.
Áno, môže sa stať, ale pokuta sa mu nepošle automaticky. Pri každom takomto zázname sa ešte raz overuje, či parkovné naozaj nezaplatil. Ak sa zistí, že ho uhradil, hoci s menším oneskorením, alebo bol problém v našom systéme, pokuta mu nepríde.
Aj keď si nájdete takýto lístok, neznamená to automaticky, že dostanete pokutu.
Nemá byť sieť parkomatov hustejšia?
Žiaľ, parkomaty meškajú pre čipovú krízu, čo nie je problém Bratislavy ani Slovenska, ale celosvetový. Dopĺňame ich našimi zmluvnými prevádzkami, kaviarňami či obchodmi, kde tiež môžete parkovné uhradiť. Označené sú logom aj tabuľou PAAS. Zatiaľ ich je približne dvadsať a osvedčili sa, takže ich chceme viac.
Prečo však nemôžu Bratislavčania parkovať zadarmo a neplatia iba cezpoľní?
Taký model by nefungoval. Keď niekto tvrdí, že rozdá parkovacie karty všetkým Bratislavčanom bezplatne a niečo sa zmení, zavádza. Ak vidíte pred bytovkami plné parkoviská, tak v drvivej väčšine ide o autá Bratislavčanov z inej mestskej časti. V priemere len asi 20 percent vozidiel parkujúcich v našom meste patrí dochádzajúcim. Niekto sa možno cíti byť cudzincom vo svojom meste preto, lebo musí v inej zóne PAAS platiť, no pre mňa je ním ten, kto krúži s autom desiatky minút okolo svojho domu a nevie nájsť voľné miesto.
Predsa len. S pilotným projektom parkovania začala ešte v roku 2019 ako prvá Petržalka, a ten umožnil aj nerezidentom bezplatne parkovať. Nielen počas dňa, ale mimo vyznačených miest dokonca v noci. Nechceli ste sa inšpirovať?
Petržalský systém reguloval najskôr iba parkoviská, my však od začiatku riešime parkovanie komplexne. Aby sa situácia s parkovaním v zóne dostatočne zlepšila, je potrebné zaregulovať aj ulice. Nemožno napríklad ponechať nelegálne parkovacie miesta na zeleni či na chodníkoch. Aby pravidlá boli čo najzrozumiteľnejšie a v uliciach bol poriadok, v PAAS zónach platí základné pravidlo, a to, že parkovanie je povolené iba na riadne vyznačených miestach. V každom prípade, so starostom Jánom Hrčkom sme sa zhodli, že celomestská parkovacia politika má byť jeden systém a nemôže byť zadarmo.
Rok pred zavedením PAAS spustilo pilotný projekt aj Nové Mesto. Na rozdiel od Petržalky parkovanie nerezidentov spoplatnili hneď a miestnych zvýhodnili parkovacou kartou. Čiže princíp rovnaký, aký neskôr zaviedlo mesto. Je to tak?
Testovanie parkovacej politiky v Novom Meste vrátane spoplatnenia pripravoval starosta Rudolf Kusý spolu s nami a spolu sme ho aj zavádzali. Som rád, že aj v komplikovanej zóne v okolí Tehelného poľa sa systém osvedčil, domáci majú kde parkovať i vtedy, keď sú tam futbalové zápasy.
Lenže mnohé autá nerezidentov sa teraz presunuli do lokalít, kde PAAS ešte neplatí. Čo s tým?
Je to jeden z neželaných efektov postupného zavádzania parkovacej politiky, no proces nevieme urýchliť. Dnes máme zaregulovaných približne 16-tisíc parkovacích miest a ďalšie tisícky na reguláciu čakajú. Nedá sa to urobiť zo dňa na deň, dôležité je však pokračovať v rozširovaní zón PAAS.
Ktoré sú na rade?
Teraz v septembri to bude už len jedna zóna v Ružinove, ďalšie spustíme na budúci rok. Rozhodneme sa podľa toho, kde bude problém s parkovaním najpálčivejší, a to nám okrem našich dát povedia starostovia mestských častí a obyvatelia. Každú zónu zavádzame až po participácii s ľuďmi, keďže najlepšie poznajú svoje ulice.
Parkovné môžete najnovšie uhradiť aj v zmluvnej prevádzke mesta - v kaviarni či potravinách.
Koľko už mesto získalo z PAAS, kde končia tieto peniaze?
Z rezidentských kariet dostáva 50 percent mesto, druhá polovica ide mestským častiam, za prvý polrok sme im poslali približne 400-tisíc eur. Z hodinového poplatku je určených 15 až 20 percent pre mestské časti, zvyšok zostane mestu. Cieľom PAAS však nie je vyberať peniaze od ľudí, ale zabezpečiť lepšie parkovanie pre rezidentov a skvalitniť verejný priestor. Získané financie sú príjmom Fondu mobility a použijú sa presne v tých zónach, kde sme ich vybrali, na to dohliadneme. Zatiaľ však PAAS nezarába, investície do zavádzania systému sú zatiaľ oveľa vyššie ako príjmy.
V polovici júla ste otvorili tri záchytné parkoviská P+R, dve na okraji mesta, no jedno priamo v zóne PAAS na Macharovej ulici. Prečo takéto rozhodnutie?
Pôvodne malo byť parkovisko Macharova súčasťou zóny PAAS, pri pripravovaní zóny sa ale ukázalo, že o parkovisko nebol záujem, keďže bolo ďalej od bytov než parkovacie miesta na ulici. Parkovisko je zároveň blízko MHD zastávky aj diaľnice na Einsteinovej. Rozhodli sme sa teda poskytnúť ho prichádzajúcim vodičom, aby nešli autom až do centra. Ako záchytné parkovisko vo vnútornom meste.
Rezidenti však považujú za nefér, že kým oni si museli kúpiť parkovaciu kartu, návštevník u nich odstaví auto grátis.
Na nových záchytných parkoviskách, ktoré sme nedávno otvorili, sa parkuje zadarmo, aby sme ľudí, ktorí do Bratislavy dochádzajú, na tieto parkoviská naučili. Aby tam nechali autá a pokračovali do centra s MHD. Podľa toho, ako sa budú využívať, sa režim na týchto parkoviskách môže prispôsobovať. Ak to niektorých rezidentov hnevá, môžu ukončiť svoju registráciu v PAAS a alikvotnú sumu im vrátime. Pripravujeme však reguláciu parkoviska na Macharovej ulici tak, aby bolo cez deň bezplatné pre každého ako záchytné parkovisko, ale v noci na ňom budú môcť parkovať iba rezidenti.
Už druhý týždeň treba platiť za parkovanie na Tyršovom nábreží pod Starým mostom. Nemohlo byť záchytné parkovisko práve tam, v blízkosti zastávky električky?
Určite nie. Tyršák je atraktívne miesto vo vzácnej rekreačnej oblasti pri rieke, takmer v Sade Janka Kráľa, nemôžeme ho premeniť na záchytné parkovisko so stovkami áut. Slúžiť má všetkým, ktorí si sem prídu oddýchnuť, zacvičiť si či za kultúrou. Vďaka tomu, že sme ho spoplatnili, tam dnes zaparkujete bez problémov, a to prvé dve hodiny zadarmo. Jeho obsadenosť sledujeme a keď zistíme, že sa napríklad počas víkendu veľmi nevyužíva, tak vtedy bude bezplatné. Ani režim na Tyršovom nábreží nie je nemenný, prispôsobíme ho záujmu návštevníkov.
Čo sa týka záchytného parkoviska v tejto lokalite, pôvodne sme sa chceli dohodnúť s Inchebou, z toho však napokon zišlo.
PREDTÝM: Parkovisko na Tyršovom nábreží slúžilo ako záchytné, dlhodobo tu stáli aj karavany.
Zdroj:
Magistrát
DNES: Bezplatné sú len prvé dve hodiny parkovania, ale mali by ste nájsť miesto pre svoje auto.
Denne posielate takmer 150 pokút za neoprávnené parkovanie, čo je dosť. Ako to hodnotíte?
Neteším sa z toho, že vodičov pokutujeme. Na druhej strane oceňujem, že vďaka inštitútu objektívnej zodpovednosti máme systém, ktorý nám umožňuje pravidlá lepšie kontrolovať a vyžadovať.
Vysoký počet pokút môže znamenať aj to, že pravidlám parkovania niektorí ľudia nerozumejú...
Zopakujem, že naším cieľom nie je vyberať od ľudí peniaze, ale poskytnúť im službu, aby žili v kvalitnom meste. Niekedy to musíme robiť cez vyžadovanie pravidiel, ktoré fungujú na základe pokút. Je to štandardný prostriedok.
Kedy postavíte prvý parkovací dom?
To závisí od financií. Čakáme najmä na to, ako rozhodne Ústavný súd SR o protiinflačnom balíku. Ak prejde, na budúci rok bude mať mesto o 30 miliónov eur menej, čo pocítime zásadne. Je to suma, za ktorú vieme postaviť 14 alebo 15 parkovacích domov. K ich výstavbe sme v poslednom období absolvovali deväť stretnutí s obyvateľmi, no nie všade sú nadšení, takže stavať budeme len tam, kde si ich pýtajú. Vytypovali sme viac lokalít, určite rátame aj s rezidentským parkovacím domom na Wolkrovej v Petržalke.
Aké ďalšie zmeny pripravujete?
Zvažujeme, že umožníme platbu za parkovanie aj cez SMS, hoci v prípade PAAS je pomerne komplikovaná a drahá. Diskutujeme tiež o tom, že jeden rezident bude môcť mať v rámci PAAS dve autá, nebude musieť to druhé prepisovať na niekoho iného v domácnosti. Určite sa budeme baviť aj o znížení ceny abonentských kariet pre ľudí, ktorí vlastnia v zóne nehnuteľnosť, aj o zjednodušení značenia zón.
Budú naďalej v rôznych zónach rôzne pravidlá? Nezmeníte aj to? Ľudia v nich majú chaos.
Jedným z cieľov celomestskej parkovacej politiky PAAS je práve zjednotiť pravidlá parkovania v celom meste. Doteraz v rôznych mestských častiach platili rôzne pravidlá, rôzne požiadavky napríklad na získanie rezidentskej karty. Situácia sa ale aj medzi zónami v rámci PAAS líši. Niekde majú rezidenti problém so zaparkovaním najmä v noci, niekde cez deň, niekde stále. Áno, chceme pravidlá zjednodušovať a podľa možnosti zjednocovať. Veľa o tom diskutujeme aj so starostami, napokon, zónu PAAS nevieme urobiť bez nich.
Je teda šanca, že napríklad bonusová karta mi bude platiť kdekoľvek v Starom Meste, vrátane úsekov s hodinovou tarifou 2 eurá? Dnes to tak nie je.
Aj toto má byť jedna z pripravovaných zmien. Skúsenosti s PAAS po tých ôsmich mesiacoch nám ukazujú, čo funguje dobre a čo treba zmeniť. Ľuďom chceme poskytnúť ten najlepší servis. Podarilo sa nám to pri registračnom systéme pre rezidentov, kde sme zlúčili päť štátnych registrov, vďaka čomu 75 percent Bratislavčanov prešlo registráciou do desiatich minút bez toho, aby museli vytiahnuť čo len jeden dokument, ktorý už štát niekde o nich má. Takto si predstavujem dobrú službu. Máme dokonca príhody, keď registrácia niekomu pripomenula, že má neplatnú STK... Systém PAAS chceme zjednodušiť, zlepšiť, sprehľadniť, a v niektorých prípadoch aj zlacniť.
(ac)