Zdroj: Marcelito Rečinský
„Ahojte, zdravím čitateľov Bratislavských novín,“ začína náš rozhovor známy urbexer Marcelito Rečinský (na úvodnej foto). Podobne sa prihovára fanúšikom svojich videí, v ktorých zachytáva atmosféru zabudnutých budov skôr, ako sa stratia v minulosti. Skúmanie schátraných miest býva často dramatické, prihodia sa i veci, s ktorými absolútne nerátal. Pozrite si jeho svedectvo skazy.
Prieskumu opustených objektov sa aktívne venujete od roku 2017, spolu s kamarátmi Petrom a Ivanom. V ktorom konkrétnom sa to začalo?
Bolo to asi pred desiatimi rokmi, keď mi parťák Peter ukázal nikdy nedostavanú a dnes už zbúranú nemocnicu Rázsochy. V tých časoch sme však ešte nefotili ani netočili videá, iba mi jedného dňa povedal, že našiel zaujímavé miesto a cez víkend sme sa tam išli pozrieť spolu. Príbeh video tvorby sa začal až neskôr, v spomínanom roku 2017, vďaka airsoftovým zbraniam, ktoré nás začali baviť. Hľadali sme vhodné miesto, kde by sa dalo nimi strieľať, a ja som cestou do práce zbadal v Seredi opustenú budovu bývalej niklovej huty...
Tak ste vošli dnu. Čím vás priťahujú zabudnuté schátrané budovy?
Lákajú ma najmä históriou, každé opustené miesto má tú svoju. Pre mňa je to akoby hodina dejepisu zo školských čias, s tým rozdielom, že budovu môžem vidieť na vlastné oči, preskúmať ju, dotknúť sa tých miest, predstavovať si, ako všetko fungovalo, nájsť dobové veci, napríklad časopisy z čias socializmu či dokumenty, na ktorých sa dajú vidieť aj dátumy.
Koľko objektov máte takto zmapovaných?
Stovky, rátam okolo 300 až 350 budov, dokonca aj známy Černobyľ na Ukrajine, kam sme sa s Ivanom vybrali v roku 2018.
Legendárny Bajkal. V časoch najväčšej slávy sem s kumpánmi chodieval aj postrach bratislavských diskoték a barov Vladimír Daniš alias Tuti.
Zdroj:
Marcelito Rečinský
A konkrétne v Bratislave?
V Bratislave je to približne 100 budov. Medzi nimi je napríklad mafiánsky bar z 90. rokov Bajkal alebo známy nočný podnik Galéria Duna, ďalej železničné učilište Na pántoch, Istrochem, Vojenská nemocnica na Patrónke, Istropolis, tiež veliteľský úkryt civilnej ochrany pre 1 500 ľudí, BS bunkre v petržalských lesoch a ďalších iks miest. Niektoré z nich už dokonca neexistujú, napríklad budova komplexu rekreačného zariadenia Veronika na Železnej studničke, ktorú minulý rok v septembri niekto zapálil, alebo Základná škola na Plickovej v Rači, ktorá sa dočkala rekonštrukcie.
Sú miesta, kam by ste chceli vojsť, ale nedarí sa?
Môj veľký sen je jednoznačne dostať sa do hotela Kyjev na Kamennom námestí. Má temnú minulosť, mafián Tuti tam mal stálu izbu a Žaluď si tam vodil svoje partnerky, ako je známe z dokumentu Mafiáni. Samozrejme, hotel Kyjev je aj architektonicky pozoruhodný, Ivan Matušík použil v interiéri ako hlavný prvok kruh. Celkovo atmosféra tohto miesta musí byť vnútri zaujímavá. Niekoľkokrát som už požiadal majiteľa o povolenie, ale vždy som bol odmietnutý.
Marcelito preskúmal aj bývalú vojenskú nemocnicu na Patrónke, ktorá patrila k najstarším na Slovensku.
Ako urbexer ste sa asi viackrát ocitli v hraničnej situácii, vzbudzujúcej strach. Zažili ste niečo, s čím ste absolútne nerátali?
Na istom bitúnku, kde sme boli s parťákom Petrom, začali po nás poľovníci strieľať, pravdepodobne si mysleli, že sme divá zver. Strach sa niekedy objaví, nikdy totiž nevieme na 100 percent, či sme v budove sami, či tam nie je niekto ďalší, možno agresívny človek, feťák, zlodej... I keď je dosť rarita stretnúť v opustených budovách takýchto ľudí. Nikdy však nie je dobré chodiť po takýchto miestach osamote. Najmä v tých, ktoré sú opustené 20 – 30 rokov alebo zdemolované vandalmi a zlodejmi, je najväčšia pravdepodobnosť, že sa môže stať aj nejaký úraz. Preto je lepšie mať parťáka.
Foto chodby železničného učilišťa Na pántoch z roku 2019
No viete tiež, že vstupujete na cudzí pozemok. Nemali ste s tým nijaký problém? Nechytila vás polícia, nereagoval na vaše video vlastník daného objektu?
Polícia nás chytila v objekte Istrochemu, ale dopadlo to v pohode. Poznali ma z videí, a tak sme obišli len s napomenutím, samozrejme, z areálu nás odprevadili von. Niekoľkokrát nás už chytili aj strážnici, ale vždy sa to skončilo dobre.
S čím ešte musí urbexer rátať?
Ako som povedal, hlavne nemá ísť do opustenej budovy sám. Musí mať tiež bezpečnú obuv a dávať si pri skúmaní priestorov veľký pozor. Najmä začiatočníkom odporúčam vyberať si bezpečné miesta, ktoré sú verejne známe a kde žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Nemám na mysli len riziko úrazu, ale tiež riziko, že vás nachytá strážnik, policajt či majiteľ objektu.
Marcelito v budove starej Cvernovky na Mlynských nivách
Čo máte najnovšie v pláne vy?
Mal som v pláne vináreň Tramín v Rači, ktorú už medzičasom zbúrali, ale zhoršil sa mi zdravotný stav, čoskoro mi budú operovať koleno. Takže zatiaľ si plány nerobím, ale naďalej zbieram miesta do mojej mapy a zapisujem ich. Pomaly tiež spracúvam natočený materiál, keďže pravidelne každú sobotu ráno vydávam videá na YouTube kanáli https://www.youtube.com/urbex2k17
• URBEX má pravidlá
Urban exploration, v doslovnom preklade mestský prieskum, je mapovanie a dokumentovanie opustených miest, ktoré sú verejne neprístupné. Väčšinou ide o historické budovy v mestách, najmä fabriky, rekreačné, nemocničné či školské zariadenia, pričom mnohé uchovajú v našej pamäti práve fotografie a videá urbexerov. Ich počet rastie aj pre adrenalín, ktorý táto záľuba prináša. Komunita sa pritom drží zásady z objektov neodnášať nič okrem fotografií a nezanechávať v nich nič, len stopy topánok.
(ac)