ROZHOVOR: Inžinierka ekonómie sa našla v práci mestskej policajtky. Komu nerada dáva pokuty?

Zdroj: MsP

Aké je to byť mestskou policajtkou? Prečo sa niekto rozhodne pre prácu, ktorú mnoho ľudí vníma najmä ako rozdávanie pokút? Spýtali sme sa Lucie Škvarčekovej, ktorá patrí v mestskej polícii skôr medzi nováčikov. V lete minulého roka úspešne absolvovala kurz odbornej spôsobilosti a v septembri ju zaradili na Okresné veliteľstvo mestskej polície Bratislava IV v Dúbravke, kde pôsobí dodnes.

Prečo sa mladá žena rozhodne ísť do mestskej polície?

U mňa to bolo spontánne. Hľadala som si prácu a vyskočila na mňa na internete kampaň mestskej polície. Najprv som to brala s humorom, ale potom som si povedala, že vlastne prečo nie? Môže to byť celkom fajn. Hľadala som si prácu, v ktorej nebudem sedieť osem hodín na stoličke v kancelárii. Lákalo ma byť medzi ľuďmi v uliciach. Ale možno to mám aj v génoch, môj pradedko aj dedko boli policajti.

Takže to nebolo úplne nečakané...

Nikdy som nerozmýšľala nad tým, že pôjdem k polícii. Hľadala som si prácu a túto ponuku som len tak niekde zahliadla, tak som skúsila šťastie a vyšlo to.

A predtým ste chceli byť čím?

Predtým som sa, popravde, hľadala a v tomto som sa konečne našla. Vyštudovala som Ekonomickú univerzitu v Bratislave, ukončila som ju klasicky po piatich rokoch štúdia s titulom inžinier. Ale zistila som, že to nie je ten smer, ktorému sa chcem venovať.

Predpokladám, že ste prešli pohovorom a nejakým sitom, aby vás prijali. Čo sa deje potom?

Absolvujete trojmesačný výcvik. Preberá sa na ňom jednak teória, teda jednotlivé predpisy, ktoré v službe využívame, napríklad zákon o obecnej polícii, zákon o cestnej premávke, zákon o priestupkoch, zákon o ochrane nefajčiarov a mnohé ďalšie. Potom sme absolvovali niekoľko hodín strelieb na strelnici, výcvik sebaobrany, používanie donucovacích prostriedkov. Trénovali sme napríklad aj zákroky ako dostať agresívneho človeka z prostriedku MHD, plus taktiku zákrokov v budove, teda od prehľadávania objektu až po zadržanie páchateľa.

Myslíte si, že vám to z hľadiska sebaobrany niečo dalo? Pri bojových športoch môže trvať aj roky, kým sa vytrénujete a máte zautomatizované reakcie...

To je pravda, ale ja som chodila dva roky na thajský box, takže pre mňa to bolo skôr také zopakovanie si... Ale na druhej strane áno, bolo by z môjho pohľadu dobré, keby mali študenti takýchto výcvikov zameraných na sebaobranu či služobné zákroky o niečo viac.

Zdroj: ms

​Vy osobne by ste si trúfli na fyzický konflikt s mužom?

Ťažká otázka. Podľa toho, o čo by išlo, v niektorých prípadoch áno.

A ako máte takýto konflikt riešiť? Použiť zbraň?

Nie. Zákon o obecnej polícii nám umožňuje použitie takzvaných donucovacích prostriedkov, napríklad hmaty a chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky a ďalšie. Predtým než ich však použijeme na spacifikovanie útočníka, slovne ho vyzývame a ak neuposlúchne, tak až potom zakročujeme. Ku každému prípadu je ale potrebné pristupovať individuálne. Našťastie som sa ešte nedostala do situácie, že by som niekoho musela fyzicky spacifikovať. Navyše sme v hliadke dvaja, obyčajne s mužom.

Koľko pracuje žien a mužov vo vašom "okrsku"?

Celkovo je nás tu šesť žien, z toho štyri pracujeme priamo vo výkone, v uliciach mesta. Mužov je okolo 30.

A váš rajón je celý okres Bratislava IV?

Áno, máme na starosti celý štvrtý okres. Teda Karlovu Ves, Dúbravku, Devín, Devínsku Novú Ves, Lamač, Záhorskú Bystricu.

Zo zbrane ste predtým nikdy nestrieľali?

Nie. Prvýkrát na kurze odbornej spôsobilosti.

A ide vám to?

Myslím, že aj áno. Ale dúfam, že zbraň nikdy nebudem musieť použiť, mám pred ňou taký zdravý rešpekt.

Hovorili ste o zmiešaných hliadkach mužov a žien. Vyberajú si muži radšej ženy či nie?

Je to individuálne. Jednotlivé služby plánuje vedenie stanice. Niektorí kolegovia preferujú do hliadky mužov. Keď nastane nejaký konflikt, je zrejme lepšie, keď sú tam dvaja muži. Ale na druhej strane ženská polovička hliadky môže aj pre ľudí, ktorí dostávajú pokutu, tú situáciu nejakým spôsobom spríjemniť, aspoň ja sa o to snažím a niekedy dokonca priestupcovia s úsmevom poďakujú. Ženy to vedia niekedy lepšie vykomunikovať. Niektorí ľudia sa pri ženách viac ovládajú, ale niektorí nehľadia na to, či ste žena alebo muž, nadávajú všetkým. Avšak väčšina priestupcov, aspoň podľa mojej osobnej skúsenosti, keď vidí, že je v hliadke žena, tak sa viac ovláda, čo sa týka napríklad vulgarizmov.

Zdroj: ms

Stalo sa, že by vás niekto fyzicky napadol?

Mne nie.

Praktická otázka. Ak mi už raz policajti nasadili na auto papuču, môžem ešte odísť bez pokuty?

Priestupok sa dá vyriešiť aj formou napomenutia. Ale väčšinou to riešime aspoň minimálnou pokutou, čo je 20 eur.

Aký je vlastne pracovný čas mestského policajta a bežná náplň práce?

Väčšinou je to 12 až 13 dvanásťhodinových služieb za mesiac, záleží od toho koľko dní má daný mesiac. U nás máme zväčša dve hliadky v teréne. Jedna chodí ráno na 6:00 a končí o 18:00 a druhá na 7:00 a končí o 19:00. 

To sú denné služby?

Áno. Na konci služby ich potom prestriedajú hliadky, ktoré idú nočnej, teda jedna nastupuje o 18:00 a druhá o 19:00. Vystrojíme sa a ideme do ulíc. Máme inštruktážny list, sú to v podstate úlohy, ktoré by sme mali za tých dvanásť hodín splniť. Počas služby sú dve polhodinové prestávky, v inštrukciách sú aj kontrolné body, na ktorých sa musíme zastaviť. Ide spravidla o miesta, ktoré sú problémovejšie. Na týchto bodoch sa zdržíme približne 10-15 minút, podľa potreby. V úlohách mávame napríklad aj požiadavky od starostov, napríklad keď sa konajú rôzne verejné akcie, aby sme tam dohliadali na verejný poriadok. No a potom klasicky, riešime priebežne oznamy od obyvateľov.

Zažívate počas služby aj chvíle, keď sa fakt bojíte?

Zatiaľ sa to nestalo a dúfam, že sa ani nestane.

Čo vás na tejto práci najviac baví?

Najmä to, že nie je stereotypná. Rada stretávam nových ľudí. Mám dobrých kolegov, s ktorými sa dá výborne porozprávať, aj sa zasmiať. Spoznávam aj nové miesta, na ktorých som sa doteraz nikdy neocitla.

Ste Bratislavčanka?

Áno, som z Devínskej Novej Vsi.

Hlavnú náplň vašej práce tvorí dávanie papúč na autá?

Oznamy sa vo väčšine týkajú dopravných priestupkov. Niekedy sa dokonca stáva, že susedia vzájomne nahlasujú ako zle zaparkoval ten druhý a riešia si takto svoje osobné spory. Nie je to však len doprava, riešime aj verejný poriadok, napr. rušenie nočného kľudu, kontrolujeme psíčkarov či si plnia svoje povinnosti pri venčení, napríklad či odpratávajú po svojich psoch exkrementy. Zvykneme sa zaoberať aj popíjaním alkoholu skupinkami ľudí v parkoch. Je to naozaj rôznorodá činnosť.

To je zakázané?

Konzumovanie alkoholu na verejnosti je na území celej Bratislavy zakázané. Ale musíte pri tom osobu priamo pristihnúť, ako pije, niekedy je to ťažko dokázateľné.

Predpokladám, že ide skôr o popíjajúce partie, ktoré posedávajú. Ak si niekto otvorí plechovku piva, lebo je smädný a kráča s ňou po ulici, tak to zrejme problém nie je.

Ako som povedala, musíme ho pri konzumácii reálne pristihnúť. Problémom je aj to, že tieto partie vysedávajúce v parčíkoch a na ihriskách, ktoré sú zjavne pod vplyvom alkoholu zvyknú ničiť napríklad lavičky, či iné zariadenia, ktoré sa tam nachádzajú. 

A čo na svojej práci nemáte rada?

Nerada dávam pokuty starším ľuďom, ktorí spáchali priestupok nevedomky, napríklad ak si nevšimli dopravné značenie. 

A musíte tú pokutu dať?

Riešiť ho musíme, ale môžeme využiť aj napomenutie. Je na samotnom policajtovi, ako sa rozhodne. A veľmi záleží aj na správaní a reakciách priestupcu, ako situáciu vysvetľuje. Či reaguje agresívne alebo normálne slušne.

Zháňa mestská polícia ľudí i dnes?

Áno. Aktuálne prebieha už tretí kurz odbornej spôsobilosti, skúšky by mali byť koncom apríla. Ďalší je naplánovaný na jeseň, čiže nábor by mal byť už niekedy v júni.

Komu by ste túto prácu odporúčali?

Odporučila by som ju tým, ktorí radi komunikujú s ľuďmi, ktorí nemajú radi stereotyp, ale hľadajú skôr akčnejšiu prácu. Keby som stretla niekoho s povahou, ako mám ja, tak tomu určite áno. A rozhodne by som túto prácu naopak neodporúčala tým, ktorí neradi pracujú s ľuďmi. Ja mám ľudí vo všeobecnosti rada a som tolerantný typ človeka, no mrzí ma, ako sa mnohí k sebe v dnešnej dobe správajú.

(ms)