Simona Frantová: Tichú noc im na Štedrý večer doma spieva jej stará mama - Darina Laščiaková...

Zdroj: FB Simona Frantová

Hneď po vysokej škole nastúpila do známej spravodajskej televízie, kde pôsobí už osem rokov. V súčasnosti je Simona Frantová (1989) jednou z tvárí relácie Umenie, v ktorej spovedá rôzne osobnosti kultúry. Má k nej od malička blízko, nakoľko je vnučkou legendárnej speváčky ľudových piesní Dariny Laščiakovej, ktorá v novembri oslávila významné životné jubileum - 90. narodeniny.

Čím ste chceli byť ako dieťa?
Myslím, že deti do veľkej miery ovplyvňuje ich rodinné zázemie. Potvrdzuje sa mi to aj v rozhovoroch s osobnosťami, ktoré veľakrát pochádzajú z umeleckých rodín. Podobne to bolo aj u mňa. Moja stará mama Darinka Laščiaková vo mne od malička budovala vzťah ku kultúre a spevu. Preto keď som bola dieťa, predstavovala som si, že raz budem veľkou speváčkou.

Zdroj: Archív S.F.

​Malá Simonka snívala v detstve o tom, že sa stane speváčkou podobne ako jej stará mama...

Kedy a ako ste sa dostali k svojmu súčasnému povolaniu?
Krátko po vysokej škole som nastúpila do televízie TA3, kde som sa začala venovať kultúre. Táto oblasť mi bola od začiatku veľmi blízka a ostalo to tak aj po ôsmych rokoch, ktoré ma veľa naučili.

V čom vidíte jeho prínos pre spoločnosť?
Tento mesiac to bol presne rok, čo sa nám, aj napriek náročnému obdobiu, podarilo spustiť novú reláciu Umenie na TA3, ktorú s mojou kolegyňou Katkou Koreckou moderujem. Ukazuje sa, že práve v spomínanej neľahkej dobe ľudia potrebujú prísť na iné myšlienky, načerpať silu a radosť. To je mojím najväčším cieľom – potešiť zaujímavými kultúrnymi témami ľudí a zároveň v nich vzbudiť záujem o umenie, pretože práve to z nás robí ľudí.

Zdroj: koláž abn - archív S.F.

​V rámci relácie Umenie robí Simona rozhovory s osobnosťami kultúrneho života - ako napríklad s Kamilom Peterajom...

Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zrazu prestala vaša profesia existovať?
Žijeme v dobe, keď si naozaj neviem predstaviť, že by novinárska profesia zanikla. Ľudia potrebujú informácie, intenzívne ich vyhľadávajú a pracujú s nimi. Skôr by som si želala, aby sme dostávali viac objektívnych, neskreslených informácii, ktoré nepodsúvajú názor. V kultúre je tento problém menej intenzívny, ale aj mne sa občas stáva, že idem napríklad na predstavenie, ktoré by som si už druhýkrát nepozrela. Ľudí sa však snažím informovať tak, aby si svoj názor mohli vytvoriť samy.

Čo vám vie urobiť v práci alebo v súvislosti s ňou najväčšiu radosť?
Mám to šťastie, že do práce vstávam s radosťou, pretože každý deň je iný, stretávam nových ľudí a každé jedno stretnutie ma v niečom obohatí. Je to veľký dar, ale aj zodpovednosť. Stretávam sa s osobnosťami, ktoré v živote niečo dokázali a ostáva na mne povedať o tom širokej verejnosti. Najviac ma preto poteší, keď mi hosť po relácii zavolá a poďakuje za peknú reportáž. Samozrejme to platí aj v prípade divákov. Za každú jednu pozitívnu, ale aj negatívnu reakciu som vďačná pretože ma motivuje a posúva ďalej.

Zdroj: Archív S.F.

Darina Laščiaková pracovala 32 rokov ako redaktorka v Slovenskom rozhlase, takže vo vnučke Simone sa trochu vidí...

​Koho považujete za svoj osobný alebo životný vzor – kto vás najviac ovplyvnil?
Určite je to moja stará mama Darinka Laščiaková, ktorá má môj hlboký obdiv a uznanie. Už ako dieťa ma prihlásila do folklórneho súboru Čečinka, kde som spievala osem rokov. Občas sme vystupovali aj spoločne na jej koncertoch. Spievali sme dvojhlasne trávnice, bol to veľký zážitok. Veľmi si vážim a vychutnávam, keď si aj dnes môžeme spolu zaspievať. 32 rokov pracovala aj ako redaktorka v Slovenskom rozhlase a uvádzala niekoľko svojich relácií. Častokrát mi hovorí, že keď pozerá moju reláciu, vidí vo mne seba, keď bola mladá. Jej láska, hodnoty, múdrosť a pokora sú pre mňa najväčším vzorom.

Ktoré najvzdialenejšie miesto na svete ste doteraz navštívili a páčilo sa vám tam? 
Najďalej som bola na Maldivách. Sú to naozaj čarovné ostrovy s nádhernými plážami. Určite by som sa tam ešte niekedy rada vrátila.

Zdroj: Archív S.F.

​Simona a Maledivi...

Vďaka čomu si uvedomujete, že sa začalo obdobie adventu?
Že sa blíži advent som si uvedomila už v novembri, keď som začala nakrúcať témy do vianočného vysielania. Hovoríme tomu „konzervy“, ktoré sú pripravené na sviatky. Samozrejme ten pravý, duchovný, advent prišiel keď sme doma zapálili prvú sviečku na venci. V tomto období sa vo mne prebúdza detská radosť a s ňou súvisí aj adventný kalendár, ktorý nesmie chýbať.

Kto sa vo vašej rodine najviac teší na Ježiška a na čo sa v súvislosti s Vianocami tešíte vy?
V rodine zatiaľ nemáme malé deti, ale už teraz sa teším, keď sa k nám vráti tradícia písania dopisu Ježiškovi a čakania na jeho darčeky. Mama si ma častokrát doberá, že som na toto krásne kúzlo verila dlhšie, ako moji rovesníci. Už niekoľko rokov pripravujem Vianoce ja a mojou najväčšou radosťou je, že spolu prežijeme krásny večer. Ostatné roky je pre mňa tento čas ešte vzácnejší, pretože je s nami stále aj moja stará mama bez ktorej si Vianoce nedokážem predstaviť. Vždy nám zaspieva jej vianočné piesne a nezabudne pripomenúť význam skutočných hodnôt.

Zdroj: Archív S.F.

Stará mama Darina, mama Mária Laščiaková - Frantová a sestry Simona a Kristína pred vianočným stromčekom...

S kým všetkým sa zvyknete stretávať na Štedrý večer pri jednom stole a čo na ňom nesmie chýbať?
Máme úplne tradičnú večeru. Kapustnicu, ktorú varím vždy deň vopred, vyprážaného kapra, majonézový a cibuľový šalát. Začíname vždy s modlitbou a medovou oblátkou. Už tretí rok ich vyrábam sama a myslím, že to ostane ako ďalšia milá tradícia.

​Našli ste si niekedy pod stromčekom taký darček, že ste naň dodnes nezabudli?
V našej rodine sa vždy tešíme, keď si otvára darček ten druhý. Radšej darujem ako dostávam, ale samozrejme si vážim, že na mňa blízki myslia. Najviac ma však potešia darčeky, ktoré nemajú veľkú finančnú hodnotu, ale výnimočný význam. Minulý rok mi tak mama darovala knihu Sibirôčka od Lýdie Čarskej, ktorú dlho zháňala po rôznych antikvariátoch. Keď som bola dieťa, čítala mi z nej moja stará mama a repliky som poznala naspamäť. Fascinoval ma príbeh, ale aj spôsob, akým ho čítala. Keď som ju po viac dvadsiatich rokoch našla pod stromčekom, nemohla som uveriť. Stará mama ju chytila do ruky a prečítala mne dodnes známe riadky. Vtedy som sa neubránila slzám.

Zdroj: koláž abn - archív S.F.

Aké želanie by ste mali, ak by boli Vianoce naozaj časom zázrakov?
Bude to znieť ako klišé, ale ak by som mala jedno želanie, určite by to bolo zdravie. Bez neho totiž nemá nič iné na svete hodnotu a zmysel.

Máte nejaké obľúbené vianočné pesnička alebo filmy - ktoré sú to?

Tento rok som si povedala, že si začnem vianočné piesne púšťať až v polovici decembra aby ma neomrzeli. Mám rada zahraničné skladby, ale aj tie naše, slovenské. Prirodzene najbližší vzťah mám k tým od mojej starej mamy. Tichá noc v jej podaní je najväčší zážitok a o to silnejší, keď nám ju zaspieva naživo po večeri.

No a bez vianočných filmov by azda ani neboli Vianoce. Celý rok držím „pôst“ a nepustím si ani jeden z nich aby som uchovala to čaro. Po štedrej večery vždy pozeráme Tri oriešky pre Popolušku a nesmie chýbať Perinbaba, Mrázik a česká komédia S tebou mňe baví svět.

(ars)