Zdroj: FB D.H.
Keď bola nedávno nominovaná na ocenenie Roma Spirit 2021 v kategórii Médiá, tak organizátori v jej vizitke pripomenuli, že ostatných inšpiruje svojimi aktivitami, postrehmi, odhodlanosťou a neutíchajúcim bojom za ľudské práva. Denisa Havrľová (1971) je známa ako dokumentaristka, novinárka a v súčasnosti pôsobí ako pedagogička na umeleckej škole...
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Ako dieťa som vôbec nevedela, čím by som chcela byť a ani som nad tým nerozmýšľala. Viem však, čo si priali moji rodičia a keďže som vtedy chodila na husle, tak chceli mať zo mňa huslistku.
Malá Deniska v detstve. Na rodinnej snímke s otcom, mamou a mladšími súrodencami - bratom Bohumilom a sestrou Bohumilou.
Kedy a ako ste sa dostali k svojmu súčasnému povolaniu?
K svojmu súčasnému povolaniu som sa dostala úplne náhodne a ani vo sne by mi nenapadlo, že raz budem učiť. Prišla som na pohovor na školu, kde momentálne pôsobím (ŠKOLA DIZAJNU - Súkromná škola umeleckého priemyslu Bohumila Baču), kde bola vtedy pedagogička Petra Cepková a terajší riaditeľ Martin Kokles. Ako som sa neskôr dozvedela, tak Petre som sa veľmi páčila a to rozhodlo, že ma prijali a ja som na škole nesmierne šťastná.
V čom vidíte jeho prínos pre spoločnosť?
Byť učiteľkou je naozaj poslanie a veľká zodpovednosť. Ten pocit , že môžete formovať mladých ľudí, motivovať ich a pripraviť na život nielen vo vzdelávacom procese, ale aj v reálnom živote je niečo fakt obohacujúce. Aj mňa ovplyvnili práve učitelia - spomeniem troch: Daniela Hivešová – Šilanová, Olga Sommerová a Tibor Huszár….Neboli to len pedagógovia, ale boli to hlavne ľudia, ktorí ma pripravili na život v dobrom aj zlom.
Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zrazu prestala vaša profesia existovať?
Určite si neviem predstaviť, že by zrazu prestala existovať moja profesia. Mám veľký rešpekt pred svojou prácou a obdivujem všetkých pedagógov, ktorí sa jej venujú.
Čo vám vie urobiť v práci alebo v súvislosti s ňou najväčšiu radosť?
Najväčšiu radosť mám zo spätnej väzby od študentov, keď vidím, že ich to baví a to sa vždy ukáže na ich kreativite. Vždy ma vedia potešiť, keď tvoria, pretože ich to baví a nie preto, že to majú odo mňa zadané. A v tom vidím zmysel - motivovať ich v tvorbe, ktorá ich bude napĺňať.
Zdroj:
FB D.H.
Denisa má so svojimi študentami a študentkami kamarátsky vzťah - nedávno dostala od Viktórie koláčik. Len tak...
Koho považujete za najdôležitejšieho človeka vášho života a prečo?
V prvom rade sú to rodičia. Vďaka nim som mohla rásť. Dali mi všetko. Vytvorili skvelé podmienky k tomu, aby som sa mohla vzdelávať. Momentálne však prežívam ťažké obdobie. Pred pár dňami mi zomrel ocko a ja som si, bohužiaľ, až teraz uvedomila, aký bol pre môj život dôležitý. Moja mama a ocko sú a boli pre mňa vždy dôležití. Keď som odišla za prácou do Prešova, kde som pôsobila 15 rokov ako redaktorka rómskych novín Romano Nevo ľil, tak bola pre mňa v mojou profesijnom živote veľmi dôležitá Daniela Hivešová - Šilanová, ktorá ma vlastne objavila a stala sa mojou druhou mamou. Potom to na škole, kde som študovala, to bola Olga Sommerová, ktorá ma viedla a ukázala mi krásu umenia filmu a nielen v tomto odvetí a napokon je to aj spomínaná Petra Cepková z našej školy, ktorá mi nastavila zrkadlo a je so mnou aj v tých najťažších chvíľach... Takže ich je viac.
Ktoré najvzdialenejšie miesto na svete ste doteraz navštívili a čím vás zaujalo, respektíve čo sa vám tam najviac páčilo?
Najvzdialenejšie miesto na svete? Ach, áno spomínam si keď som bola v USA tri týždne cez americkú ambasádu, kde sme boli vybratí siedmi mladí ľudia, aby sme videli ako žijú menšiny v tejto krajine a aký k nim majú prístup. Bolo to zaujímavé a hlavne pre mňa úplne nové. Bol to iný život, než som poznala. Zaujala ma ich sloboda a možnosti, ktoré sme tam videli. Myslím, že najviac sa mi páčilo vo Washingtone.
S kamarátkami pri vianočnom stromčeku na Hviezdoslavovom námestí...
Vďaka čomu si uvedomujete, že sa začalo obdobie adventu - hrozí vám, že budete pracovať aj cez sviatky?
Moje Vianoce budú smutné, ako som už spomínala. Zomrel mi ocko, takže obdobie adventu momentálne nejako nevnímam. Našťastie, ako učiteľka mám prázdniny, takže budem mať cez sviatky voľno.
Jej brat Bohumil žije v Austrálii a počas predvianočnej návštevy Bratislavy ochutnal aj bryndzové halušky...
Kto sa vo vašej rodine nevie dočkať Ježiška a na čo sa v súvislosti s Vianocami tešíte vy?
Na Vianoce budeme doma traja, mama, brat ktorý prišiel až z Austrálie na pohreb ocka, mama a ja. Myslím, že pre moju mamu sme v týchto dňoch najväčším darom práve MY.
S kým všetkým sa zvyknete stretávať na Štedrý večer pri jednom stole a čo na ňom nesmie chýbať?
Vždy sme sa stretávali deti a rodičia spolu okrem brata, ktorý sa usadil v Austrálii sme boli so sestrou, ktorá žije v Prahe, na Vianoce s rodičmi a nesmela chýbať hlavne kapustnica a opekance s makom, ktoré milujeme a vaječný a karamelový likér.
Vďaka sociálnym sieťam je druhou najznámejšou členkou rodiny - jej starká z Očovej, ktorá vynikajúco varí a pečie...
Našli ste si niekedy pod stromčekom taký darček, že ste naň dodnes nezabudli?
Našla som si pod stromčekom vždy zaujímavú knihu a to ma nesmierne potešilo. Som náruživá čitateľka a milujem knihy ich vôňu, posolstvo a podstatu už od detstva.
Aké želanie by ste mali, ak by boli Vianoce naozaj časom zázrakov?
Kebyže sa mi vrátil ocko, aby som mu mohla povedať všetko, čo som už nestihla...
Zdroj:
FB D.H.
Denisa nedávno prišla o milovaného otecka...
Máte nejaké obľúbené vianočné pesničky alebo filmy – ktoré sú to?
Milujem vianočné pesničky. Napríklad Last Christmas od skupiny Wham alebo skladbu All I Want For Christmas is You od Mariah Carey a vlastne skoro všetky, ktoré sú na tému Vianoc.
A filmy? Pelíšky, Mrázik, Tri oriešky pre Popolušku, Princeznú so zlatou hviezdou na čele, to je klasika, ktorá patrí aj k mojim Vianociam.
(ars)