Zdroj: koláž abn - Archív Z.P. a DPB
Celé Československo ju poznalo ako Majku z Gurunu vďaka hlavnej úlohe v televíznom seriáli Spadla z oblakov. Ona nikdy netúžila po hereckej kariére a predsa sa dá povedať, že detský sen o budúcom povolaní sa jej splnil – Zuzana Pravňanská (1968) je dnes vodičkou električky v Dopravnom podniku Bratislava.
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Chcela som byť vodičkou električky. Vážne.
Tvár Zuzany Pravňanskej poznali vďaka stvárneniu seriálovej Majky z Gurunu v celom Československu...
Kedy a ako ste sa dostali k svojmu súčasnému povolaniu?
Spravila som si vodičský preukaz, prihlásila som sa na dopravný podnik a vybrali si ma. Predtým som asi 30 rokov pracovala ako predavačka.
V čom vidíte jeho prínos pre spoločnosť?
Je to služba ľuďom. Umožňujeme im prepraviť sa z jedného miesta na druhé rýchlejšie než autom. Málokto si uvedomuje, že pri cestovaní v električke či inom prostriedku MHD vzniká medzi ľuďmi určitá komunita, teda minimálne v tom zmysle, že im nič nebráni spolu komunikovať. Občas sa aj mne stane, že sa mi niekto z cestujúcich prihovorí. Nejaká babička alebo deduško.
Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zrazu prestala vaša profesia existovať?
Nastal by strašný chaos v doprave. To by bolo niečo neuveriteľné – jedna živá katastrofa.
Zuzana nastúpila do DPB pred piatimi rokmi, o čom hovorí aj v nasledujúcom zostrihu:
Čo vám vie urobiť v práci alebo v súvislosti s ňou najväčšiu radosť?
Keď sa mi niekto poďakuje. Napríklad len za to, že ho počkám na zastávke, on stihne nastúpiť a kývne mi rukou. Zohreje ma to pri srdiečku. Veľmi príjemné je aj to, keď niekto nastúpi do prvej rannej, teda ešte prázdnej električky, v ktorej som len ja a pozdraví sa mi: „Dobré ránko!“ Tak samozrejme, že sa mu hneď odzdravím a obaja sa cítime akosi lepšie. Ale ak sa pýtate na to, čo ma potešilo, tak nedávno ma veľmi príjemne prekvapilo napríklad to, keď som 6. decembra dostala od Mikuláša balíček. Teda konkrétne mi ho dala jedna slečna, o ktorej viem jedine to, že sa volá Katka. Vraj má každý rok takú tradíciu, že venuje mikulášsky balíček jednému z vodičov bratislavskej MHD a tento rok som to bola ja. Bolo to fakt krásne gesto a urobila mi nádherný deň.
Na Mikuláša dostala balíček od jednej z cestujúcich, ktorá ním zvykne každoročne obdarovať jedného z vodičov DPB...
Koho považujete za svoj osobný alebo životný vzor – kto vás najviac ovplyvnil?
Mojich rodičov. Otec už je síce nebohý, ale maminka ešte žije. Oni boli moje vzory. Možno som ich občas neposlúchala a raz aj prekvapila tým, keď si ma v škole na Kalinčiakovej vybrali filmári, ktorí hľadali deti do jedného televízneho projektu. Asi už viete, čo potom nasledovalo. Nakrúcanie seriálu Spadla z oblakov. Som vďačná našim, že mi takúto cennú osobnú aj životnú skúsenosť dopriali.
Ktoré najvzdialenejšie miesto na svete ste doteraz navštívili a páčilo sa vám tam?
Bola som pri mori v Bulharsku už ako dospelá. Teda presnejšie som dostala zájazd ako darček k päťdesiatke. Boli tam úžasní ľudia. Úplne iná mentalita národa. Boli neuveriteľne kľudní a nič ich nevedelo rozhádzať. Dokonca prevzali od Španielov to pre nich typické slovko: „Maňána". Môj obdiv mali aj šoféri autobusov – úplne flegmaticky sa tam predierali úzkymi uličkami, kde by som ja mala smrť v očiach a oni si jazdili v absolútnej pohodičke.
Vďaka čomu si uvedomujete, že sa začalo obdobie adventu - hrozí vám, že budete pracovať aj cez sviatky?
Ľudí je trochu viac v uliciach – vidno, že už behajú po nákupoch. Vo vozovni DPB ráno registrujem aj vianočnú električku, v ktorej som sa, priznám sa, ešte tento rok neviezla. Užívam si však aj jazdu v klasickej linke, počas ktorej idem z jednej konečnej na druhú a užívam si pohľad na všetku tú peknú výzdobu, keď mesto už doslova mesto dýcha vianočnou atmosférou. Ešte neviem či budem pracovať aj na Vianoce. Pred sviatkami si beriem pár dní dovolenky a potom uvidím ako a kedy mi budú vychádzať pracovné smeny.
Kto sa vo vašej rodine najviac teší na Ježiška a na čo sa v súvislosti s Vianocami tešíte vy?
Moje deti – mám dve už dospelé dcéry Zuzanu a Klaudiu ako aj syna Štefana, ale určite sa ešte viac ako oni, na Vianoce tešia moje tri vnúčatá 16-ročná Viky, 13-ročný Marko a neviem či už aj najmladší vnúčik Maximilián, ktorý sa narodil 21. augusta 2021, takže má zatiaľ len štyri mesiace a predpokladám, že stromček ani darčeky ešte nebude veľmi vnímať či registrovať.
Najlepší priateľ človeka jej robil spoločnosť počas jednej z vianočných návštev u priateľov...
S kým všetkým sa zvyknete stretávať na Štedrý večer pri jednom stole a čo na ňom nesmie chýbať?
Teraz len ja s priateľom. Väčšinou všetky sviatky zvykneme spolu tráviť my dvaja. Na Štedrý večer si varíme šošovicovú polievku na kyslo s hríbikmi, vyprážaného kapra a filé a robievam aj fajnový majonézový šalátik. A na slávnostne prestretom stole nesmú chýbať rôzne druhy koláčikov ako aj vianočná výzdoba. Prípitok je maximálne s malinovkou, prípadne si dáme nealkoholické pivko, keďže sme abstinenti.
Našli ste si niekedy pod stromčekom taký darček, že ste naň dodnes nezabudli?
Moja krstná mama prišla na návštevu z Austrálie, kde žila a doniesla mi nočnú košeľu, na ktorej bola vyobrazená Snehulienka a sedem trpaslíkov so známej disneyovky. Na to nikdy nezabudnem. Neskutočne rada som ju potom nosila.
Aké želanie by ste mali, ak by boli Vianoce naozaj časom zázrakov?
Hlavne zdravie šťastie pre všetkých ľudí, ale najviac by som si priala, aby tá korona konečne vykapala.
Zuzana Pravňanská pred pár rokmi a v nedávnej minulosti počas jazdy historickou električkou...
Máte nejaké obľúbené vianočné pesničky alebo filmy – ktoré sú to?
Na Vianoce milujem pozeranie rozprávok. Nemám rada Sám doma, je to až moc americké. Radšej mám tie staré československé rozprávky o Pyšnej princeznej, Princeznej so zlatou hviezdou na čele, Popoluške, neprekáža mi ani Mrázik. Z pesničiek mám najradšej koledu Jingle Bells, ktorú som sa v rámci angličtiny učila spievať na základnej škole.
(ars)