Zdroj: abn - FB H.B.
Primár MUDr. Jakub Hložník (1971) vedie už štrnásť rokov oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny v nemocnici Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Petržalke, kde ležia pacienti s mozgovými príhodami a ťažkými úrazmi. Pochopiteľne, že sa tu v čase pandémie starajú aj o tzv. covidových pacientov, ale dohodli sme sa, že tento rozhovor nebude o korone...
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Najskôr veterinár a potom som chcel byť lekár, hlavne po vzhliadnutí seriálu Nemocnica na okraji mesta.
Na trojkolke vedľa svojho ležiaceho a slávneho deda - akademického maliara, grafika a ilustrátora Vincenta Hložníka.
Kedy a ako ste sa dostali k svojmu súčasnému povolaniu?
K môjmu dedovi maliarovi prof. Vincentovi Hložníkovi chodilo veľa lekárov na návštevy obdivovať jeho obrazy, navštevoval ho okrem iných aj prof. MUDr. Karol Kapeller, ktorý písal knižky o histológii, cytomorfológii a embryológii. Vždy, keď niečo napísal, doniesol to a ja som si tie knižky listoval a čítal. Jedného dňa mi pán profesor povedal: Jakub poď ku nám na medicínu a to ma nejako nakoplo. Po ukončení školy nebolo v Bratislave veľa voľných miest pre mladých lekárov, jedine kde sa dalo ísť, bolo oddelenie Anesteziológie a intenzívnej medicíny. Tak som tam nastúpil a neoľutoval som.
V čom vidíte jeho prínos pre spoločnosť? Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zrazu prestala vaša profesia existovať?
Prínos, no pomáhame tým najviac chorým ľudom, oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny sú kľúčovými oddeleniami v každej nemocnici. Aj keď ľudia o nás veľa nepočujú, tak aj preto nemám obavu, že by ten odbor prestal existovať.
V práci by ste ho vďaka nevyhnutným ochranným prostriedkom asi ani nespoznali...
Čo vám vie urobiť v práci alebo v súvislosti s ňou najväčšiu radosť?
Ak sa nám podarí zachrániť ťažko chorého pacienta
Koho považujete za najdôležitejšieho človeka vášho života a prečo?
Na prvom mieste je moja mama, otec mi umrel veľmi mladý, keď som mal jeden rok, vychovávala ma prakticky sama a hneď za ňou brat môjho otca, ktorý mi bol a stále je ako otec.
Malý Kubo na pleciach známeho psychiatra - primára Petra Breiera...
Ktoré najvzdialenejšie miesto na svete ste doteraz navštívili a čím vás zaujalo, respektíve čo sa vám tam najviac páčilo?
Viete čo, ja príliš necestujem a ak tak som cestoval tak na športové zájazdy s bicyklom, takže ma očarili francúzske Alpy či talianske Dolomity.
Času na oddych má v posledných dvoch rokoch naozaj len minimálne, o výletoch či dovolenkách ani nehovoriac...
Vďaka čomu si uvedomujete, že sa začalo obdobie adventu - hrozí vám, že budete pracovať aj cez sviatky?
Nieže hrozí, ale ja budem pracovať cez sviatky. Mám 24-hodinové služby aj na Vianoce aj na Silvestra
Kto sa vo vašej rodine nevie dočkať Ježiška a na čo sa v súvislosti s Vianocami tešíte vy?
Ja sa na sviatky ani príliš neteším. Obyčajne ich trávim v práci a tento rok, vzhľadom na situáciu na našom oddelení, sa naozaj nemám na čo tešiť
S kým všetkým sa zvyknete stretávať na Štedrý večer pri jednom stole a čo na ňom nesmie chýbať?
Odkedy pracujem ako lekár, tak som bol na Štedrý večer doma asi 2 či 3 krát, obyčajne mávam 24 hodinové služby.
Zdravotný personál z nemocnice na Antolskej potešili aj balíčky, ktoré dostali v rámci "Mikuláša"...
Našli ste si niekedy pod stromčekom taký darček, že ste naň dodnes nezabudli?
Tak doteraz som nezabudol na malý televízor k počítaču, ten som si strašne prial, aby som sa mohol hrať počítačové hry v detskej izbe. Mamu som lámal asi pol roka. Pod stromčekom som našiel obrovskú krabicu plnú toaletného papiera, bol som strašne sklamaný, ale pod tým papierom bol malý televízor. Proste ma dostali, bolo to žart.
Aké želanie by ste mali, ak by boli Vianoce naozaj časom zázrakov?
Stretnúť sa s mojim otcom, keď umrel mal som niečo vyše roka a on mal 25 rokov.
Stretnutie menovcov a bratrancov. Jeden je lekár a druhý Jakub Hložník (narodený v roku 1986) študoval architektúru na vysokej škole technickej a napokon sa rozhodol venovať výtvarnému umeniu.
Máte nejaké obľúbené vianočné pesničky alebo filmy – ktoré sú to?
Možno ošúchané, ale z pesničiek mám rád Last Christmas od skupiny Wham a z filmov je to pre mňa nesmrteľný Mrázik.
(ars)