Zdroj: FB Z.P.
Verejnosť si ju mohla všimnúť vďaka jej účasti v TV šou Dievča za milión, kde Zuzana Panczová (1981) reprezentovala Bratislavu, ale televíznou moderátorkou sa napokon nestala. V súčasnosti býva a žije vo Viedni, kde pracuje ako obchodná zástupkyňa nemeckej firmy ponúkajúcej rôzne typy a druhy podlahových materiálov. Vianoce však plánuje stráviť na Slovensku. Na čo sa najviac teší?
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Tak na toto si ale vôbec nepamätám. Prvú spomienku na nejaký výber povolania mám zo základnej školy, kde sme išli do testovacieho centra, kde sme museli zodpovedať snáď tisíc otázok a tam mi vyšlo v podstate to, akým smerom som sa neskôr v živote potom aj vybrala. Cestovala som, spoznávala nové kultúry, komunikovala s ľuďmi, naučila sa jazyky a tak som približne na strednej začala snívať o práci veľvyslankyne v rôznych krajinách, lebo rada pomáham ľuďom, myslím, že som empatická a rýchlo sa viem zorientovať v nových situáciách a dokážem rýchlo a efektívne riešiť problémy.
Zuzana v detstve najradšej čítala knižky a neraz si ich našla aj pod stromčekom...
Kedy a ako ste sa dostali k svojmu súčasnému povolaniu?
Keď som sa v 2013 vrátila z Austrálie, dopočula som sa, že firma HARO vo Viedni hľadá nového zamestnanca, ktorý sa bude starať o administratívu pre krajiny od Českej Republiky, Slovenska, Maďarska, až dole zahŕňajúc celú bývalú Juhosláviu, tak som poslala jeden-jediný životopis a vyšlo to. Časom mi navrhli, aby som robila obchodného zástupcu pre tieto krajiny a tak robím z časti to čo som v živote chcela: cestujem, komunikujem, spoznávam nové kultúry a pomáham ľuďom, aj keď je to v sfére pomoci pri výbere vhodných podláh do domácnosti, ale robím aj to, čo som vyštudovala, keďže na školeniach často prekladám a tlmočím.
V čom vidíte jeho prínos pre spoločnosť? Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zrazu prestala vaša profesia existovať?
Pozícia obchodného zástupcu je informovať svojich partnerov o produktoch firmy, ktoré sa vyvíjajú nezastaviteľným tempom. Business partneri môžu takto prezentovať novinky na svojom trhu, čo je dôležité, keďže tie novinky sú každým rokom ekologickejšie, lepšie, krajšie. Keby táto pozícia prestala existovať, tak by sa asi nič zásadné nestalo, keďže dnes si ľudia vyhľadávajú informácie na internete. Ale dúfam, že toto sa neudeje tak rýchlo, lebo ešte stále tu máme generáciu ľudí, ktorí na ten internet chodia s nevôľou a takisto podlahy sú produkt, ktorý si ľudia ešte stále radi “ohmatajú, obchytkajú, ovoňajú, keďže toto rozhodnutie je veľmi zásadne. Na podlahu u vás doma sa predsa budete denne pozerať a môže silno ovplyvňovať ako sa v tom priestore cítite. Naše podlahy majú aj 30-ročnú garanciu a tak pri dobrej starostlivosti vám podlaha vydrží aj 2 až 3 generácie a tiež nedá sa vymeniť tak jednoducho ako napríklad závesy.
Zuzka miluje vianočnú atmosféru či výzdobu a počas nedávneho „home - office" sa neváhala aj patrične obliecť...
Čo vám vie urobiť v práci alebo v súvislosti s ňou najväčšiu radosť?
Určite je to spokojný zákazník, ktorý nemá problém poslať fotky z nového bývania, tie šťastné tváre – to je na nezaplatenie! Naposledy som dostala fotky z nádhernej reštaurácie v Prahe, do ktorej položili naše drevené podlahy, alebo krásny dom pri Bratislave, kde položili odhlučnenú laminátovú podlahu a boli veľmi spokojní! Veľkú radosť mám aj keď vidím, že sa stále viac venujeme ekológii. Napríklad do roku 2019 sme na Vianoce našim partnerom odovzdávali darčeky, tie klasické firemné poháre, uteráky, zvýrazňovače, ale od minulého roka už nie, lebo peniaze, ktoré sme dávali na darčeky investujeme tak, že kúpime a vysadíme stromy pre ďalšie generácie.
Koho považujete za najdôležitejšieho človeka vášho života a prečo?
Určite moju mamu, ktorá ma priviedla na svet, vychovala, viedla a snaží sa dodnes. Veď bez svojich rodičov by som tu dnes ani nebola, bez ich podpory a investovania by som nemohla toľko cestovať a zažiť. Som im za to veľmi vďačná!
Ktoré najvzdialenejšie miesto na svete ste doteraz navštívili a čím vás zaujalo, respektíve čo sa vám tam najviac páčilo?
Skoro tri roky som žila v Austrálii, tak najďalej boli asi krajiny, ktoré som navštívila odtiaľ ako napríklad: Indonéziu, Fidži alebo Vanuatu. Mňa vždy fascinuje príroda, ktorá je na týchto ostrovoch priam panenská. Chodím na túry so sprievodcom, o tej krajine sa aj niečo tak dozviem, ukáže mi nezvyčajné zvieratá, rastliny, robím to tak všade. A keďže sa potápam, tak si vždy vychutnám aj podmorský svet. Čo má zaujalo napríklad na Vanuatu, keďže sa vždy veľa rozprávam s domácimi, tak to bola ich filozofia „keď nič nevlastníš, nemôžeš o nič prísť” – bola som tam krátko po hurikáne a oni sa ďalej usmievali a boli šťastní, lebo veď čo im „odfúkol” hurikán, tie ich chatky z kartónov? Nevadí! Postavia si nové! Dôležité bolo ráno sa zobudiť uvariť napríklad nejaké jedlo, ktoré mohol ísť na trh predať, aby zarobil na niečo, čo si zas on kúpil, lebo to nemá, napríklad banány – žiadne stresy. Veď zoberme si len. že keď u nás chce človek vlastniť auto, tak sa stále bojí, či mu ho niekto neukradne a k tomu tie náklady na poistky, zimné a letné pneumatiky, pohonné hmoty, neustále nejaká oprava, údržba či poplatky za parkovanie. Skrátka máme s autom stresy a nervy - asi žijeme zvláštnu dobu...
Takmer tri roky strávila v Austrálii, ale cestovateľská túžba ju zaviala napríklad aj do Kambodže v južnej Ázii (vpravo)...
Vďaka čomu si uvedomujete, že sa začalo obdobie adventu - hrozí vám, že budete pracovať aj cez sviatky?
Pre mňa začína čas Vianoc už asi v polovici novembra, vynosím z pivnice krabice s vianočnými dekoráciami. Vyzdobiť byt mi trvá celý víkend. Posledné roky si musím zavolať pomoc, je toho hrozne veľa… Milujem tú výzdobu, všade, áno aj na toalete! Hahaha! Všade sú svetielka, sviečky, všetko je zelené a červené – je to skvelá atmosféra. Ale stromček nezdobím. Raz som niekde počula, že keď si niekto vyzdobí stromček sám, znamená to, že je pripravený tráviť Vianoce sám. A to ja nie som! Nikdy nebudem. Ak by som aj zostala sama, tak sa asi nanominujem ku niekomu z mojich súrodencov či priateľov. V našej firme si musíme všetci obchodní zástupcovia čerpať povinne dovolenku počas sviatkov od 24. decembra až do 6. januára. Svojich zákazníkov navštívim vždy pred Vianocami, kde ich informujem o novinkách a o nových cenách a potom môžem v pokoji oddychovať. Je to skvelý systém a som rada, že to mám tak krásne rozdelené: jedna dovolenka v lete a druhá takto v zime. Nevadí mi, že je to taký stereotyp, som zorganizovaný človek a mám rada, keď viem kedy, čo bude – nevidím nič zlé v tom, že si takto plánujem dopredu.
Kto sa vo vašej rodine nevie dočkať Ježiška a na čo sa v súvislosti s Vianocami tešíte vy?
Sestrine deti sú už tiež skoro dospelé, takže v našej rodine to už, žiaľ, nie je o Ježiškovi, je to o tom, že sa všetci tešíme na spoločne strávený čas.
V roku 2004 bola účastníčkou súťaže Dievča za milión a s ostatnými finalistkami či moderátorom Michalom Hudákom sa dodnes stretávajú...
S kým všetkým zvyknete zasadnúť na Štedrý večer za spoločný stôl a čo na ňom nesmie chýbať?
Stretávame sa v zostave moji rodičia, sestrina rodina, brat a ja - zvyčajne už 23. decembra, kedy začínajú prípravy v štýle: ošúpať zemiaky, dobaliť darčeky, dokončiť posledné drobnosti. Na druhý deň potom obaľujeme kapra – to robíme brat - múka, sestra - vajíčko, ja - strúhanka. Je to taká tradícia. Takže na stole je vždy misa s ovocím, tanier pre pocestného, oblátky, šupiny z kapra, šošovicová polievka, kapor a zemiakový šalát. My ešte na večer plníme trubičky šľahačkou. Voľakedy mi išlo aj o koláčiky, ale keďže sa na mňa tie kalórie ľahko lepia, snažím sa sladké nejesť… No a 25.12. ešte spolu obedujeme a potom sa toto rodinné zoskupenie rozdelí. Ja sa snažím do Nového roka ponavštevovať svojich kamarátov, vždy mám pre nich nejakú malú pozornosť. Asi radšej obdarúvam, ako prijímam darčeky. Mám moc rada, keď sa z nich všetci tešia.
Našli ste si niekedy pod stromčekom taký darček, že ste naň dodnes nezabudli?
Určite od rodičov bábiku Cindy – tú si pamätám a ešte od starej mamy som dostala manikúru, ale neviem, prečo si práve na ňu spomínam! No a vtipné bolo, keďže je o mne známe, že milujem knihy, keď som si našla pod stromčekom dvakrát tú istú knižku...
Aké želanie by ste mali, ak by boli Vianoce naozaj časom zázrakov?
Aby ľudia spomalili. Všetci sa niekam naháňame. Podporované sociálnymi sieťami, kde sa všetci porovnávajú, ale veď každý si žije svoj život, každý má iné možnosti, nemôžeme sa mať všetci rovnako. Sú to uponáhľané časy, stretnutia, vzťahy, partneri chcú rýchlo niečo zažiť, ale nie budovať stabilné, dlhotrvajúce vzťahy. Želala by som si, aby zmizla už tá hnusná korona z povrchu zemského, aby sme mohli opäť všetci žiť normálnym životom, dotýkať sa druhých, nezazerať na seba – aby bola medzi ľuďmi opäť „človečina“, nielen „palce hore“ na sociálnych sieťach, ale aby si ľudia vytvárali viac času pre rodinu a priateľov.
Zuzana na Vianoce so svojimi rodičmi Ruženkou a Karolom...
Máte nejaké obľúbené vianočné pesničky alebo filmy – ktoré sú to?
Je niekto, kto nemá? Keďže moja obľúbená kapela sú Backstreet Boys, tak určite to bude pieseň Christmas Tíme alebo Christmas Tíme Again, ale mám rada všetky, čo často bežia v rádiách od Mariah Carey All I want fór Christmas, Wham! Last Christmas, Britney Spears – My only Wish This Year alebo teraz nová od Elton John / Ed Sheeran: Merry Christmas. Čo sa filmov týka, tak Vianoce by neboli bez Sám Doma, Soľ nad Zlato, Pyšná Princezná, ale musím priznať, že je neuveriteľné množstvo nových vianočných filmoch, veľmi krásnych, zamilovaných, až moc cukrových – občas mi pri nich vypadne aj slzička, až by som si želala, aby bol aspoň jeden vianočný film, kde figuruje single osoba, ktorá je na Vianoce šťastná...
(ars)