Andrea Halinkovičová: Ľudia sa u mňa potrebujú zbaviť bolesti - či už na tele alebo na duši...

Zdroj: koláž abn - archív A.H.

V našom adventnom projekte si predstavujeme aj tých, ktorým pandémia skomplikovala výkon ich profesie. Patrí k nim aj masérka Andrea Halinkovičová (1989) pôvodom z Rače, ktorá je presvedčená, že ľudia v dnešnej dobe potrebujú okrem starostlivosti o telo, sa aj porozprávať. Oslovili sme ju v čase, keď musela byť v rámci lockdownu zatvorená jej prevádzka situovaná v centre Pezinka...

Čím ste chceli byť ako dieťa?

Ako deti sme spolu so sesternicami chceli založiť smetiarsku firmu, ale okrem toho tvoriť stavať a budovať niečo. Ako malá som stavala domček z plastových kociek a spievala si „Di di di dom di di dom postavíme veľký dom“.  Už vtedy som mala túžbu budovať a robiť hlavne po svojom. Možno to bola túžba mať niečo svoje vlastné, čo sa aj stalo. Dnes mám svoj salón, kde poskytujem masérske služby a som pánom svojho času, teda aspoň dovtedy, kým vláda nerozhodne inak.  

Kedy a ako ste sa dostali k svojmu súčasnému povolaniu?

Svoje povolanie som hľadala podľa mňa veľmi dlho až skoro v 30-tke som sa naplno začala venovať profesii masérky. Predtým som si spravila kurz a venovala som sa tomu popri práci. Prvé výsledky som začala vnímať v pracovnej oblasti až pri masírovaní, kde som dostala spätnú väzbu v podstate hneď a to ma motivovalo ísť ďalej a venovať sa tomu. Samotné masírovanie začalo veľmi pomalými krokmi. Ozvala som sa na inzerát, kde hľadali recepčnú, ale videla som že ponúkajú masáže a tak som sa spýtala či by ma nezobrali radšej ako masérku a tak som spravila vstupný pohovor, že mi ako prvé dala majiteľka masírovať svoju svokru, ktorá masáže vraj miluje a často na ne chodí. Jej spokojnosť s masážou bola mojou vstupenkou a postupne som si začala čoraz viac veriť zlepšovať sa a hlavne tešiť sa z práce. Časom som hľadala klientelu cez internet a masírovala doma, čo tiež nebolo ideálne, keďže som nebývala sama a až po určitom čase som sa rozhodla prerobiť malý zašitý priestor v centre Pezinka. Teraz je to jedno krásne miesto kde si ľudia prevažne rodiny, manželia prídu oddýchnuť na klasickú masáž, reflexnú masáž chodidiel, lávové kamene či bankovanie.

V čom vidíte jeho prínos pre spoločnosť? Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zrazu prestala vaša profesia existovať?

Prínos vidím v tom, že si ľudia našli svoje miesto oddychu, kde sa môžu sústrediť na seba, odpútať sa od bežných nástrah a starostí života pri sviečkach a kvalitnej masáži v tichu alebo rozhovore, ktorý býva niekedy priam až ozdravujúci, keďže stále žijeme v tejto izolovanej dobe covidu. Ak by moja profesia prestala existovať, opäť by som hľadala niečo, kde by som mala priestor robiť sama na seba.

Čo vám vie urobiť v práci alebo v súvislosti s ňou najväčšiu radosť?

Spokojné správy klientov, že som im pomohla uľaviť od bolesti niekedy na tele inokedy na duši, podľa toho, kto s čím ku mne príde. A niekedy sa podarí aj oboje.

Koho považujete za najdôležitejšieho človeka vášho života a prečo?

Pre mňa nie je najdôležitejší len jeden človek, ale rodina ako celok. Každý má svoju úlohu, ktorá bola v rozličných etapách života pre mňa dôležitou a ktorá ma ovplyvnila. V detstve to boli rodičia, neskôr začali byť kamaráti tí dôležitejší, ktorí mi ukázali celý nespoznaný svet a napokon aj moje lásky, teda partneri. A teraz je to opäť rodina, ktorá tu je so mnou od začiatku, teda od môjho narodenia.

Ktoré najvzdialenejšie miesto na svete ste doteraz navštívili a čím vás zaujalo, respektíve čo sa vám tam najviac páčilo?

Mojou obľúbenou krajinou sa stal Vietnam, hlavne po zistení, že týždenný pobyt v Tatrách vychádzal drahšie než týždeň strávený vo Vietname. Zaujalo ma hlavne rýchle napredovanie krajiny a samozrejme ázijská kuchyňa, ktorá tam má úplne inú chuť a za pozornosť určite stoja aj prírodné pamiatky - pagody (chrámy).

Zdroj: FB A.H.

Andrea bola v roku 2013 vo Vietname a krajina na ňu urobila veľký dojem...

​Vďaka čomu si uvedomujete, že sa začalo obdobie adventu - hrozí vám, že budete pracovať aj cez sviatky?

Adventné obdobie sa nedá prehliadnuť a to aj napriek tme, ktorá je vonku ráno i poobede, ale napriek tomu vianočná výzdoba tento rok žiari akoby viac než inokedy, lebo nie je toho veľa, čím by sme sa mohli rozptyľovať počas zatvorených či obmedzených prevádzok a aj aktivít, ktoré môžete vykonávať je dnes menej. Preto sa aj ja práveže modlím, aby som cez sviatky mohla pracovať, nakoľko priestory masážneho salónu museli byť počas lockdownu zatvorené a musela som narýchlo hľadať alternatívu, čo nie je úplne ideálne, aj keď ma riešenie krízových situácií robí silnejšou a posilňuje ma to aj mentálne a zároveň som vďačnejšia za to, čo mám.

Kto sa vo vašej rodine nevie dočkať Ježiška a na čo sa v súvislosti s Vianocami tešíte vy?

Fúha, tak toto je ťažká otázka, ale myslím, že najviac sa tešia deti mojich sesterníc a my dospelí sa už len stresujeme. Ja sa teším na vianočnú večeru v kruhu rodiny. Už som zažila Vianoce len vo dvojici a nebolo to ono.

S kým všetkým sa zvyknete stretávať na Štedrý večer pri jednom stole a čo na ňom nesmie chýbať?

S mamou a otcom - to je základ a tento rok s nami bude aj babka so strýkom. Nesmie tam chýbať polievka „halászlé“, vyprážaný kapor, majonézový šalát poprípade cibuľový šalát a pri stole samozrejme pekne ozdobený a vysvietený stromček.

Zdroj: FB A.H.

​Tento rok sa Andrea teší na klasický Štedrý večer v rodinnom kruhu...

Našli ste si niekedy pod stromčekom taký darček, že ste naň dodnes nezabudli?

Áno pod stromčekom mi začal zvoniť v krabici môj prvý mobil - zelená motorola. Neviem či si niekto ešte pamätá na tento model s anténou, no ja som ten mobil milovala.

Aké želanie by ste mali, ak by boli Vianoce naozaj časom zázrakov?

Mojím želaním je stráviť Vianoce v zasnežených horách, v útulnej drevenej chate s tými, ktorých milujem a oni mňa a zároveň by ma okrem ohňa z krbu hrial aj pasívny príjem počas sviatkov. 

Máte nejaké obľúbené vianočné pesničky alebo filmy – ktoré sú to?

Mám rada najmä slovenské pesničky od Vianociach. Napríklad Vianoce, Vianoce od Petra Nagya či Každý deň budú vraj Vianoce od dvojice Miroslav Žbirka a Marián Kochanský, ale nádherná je aj Tichá noc a s novšej tvorby sa mi páči skladba Šťastné a Veselé od Dominiky Mirgovej.

(ars)