VIDEO: Magdaléna Rovňáková má jediné vianočné prianie - aby jej chlapci mohli opäť spievať pred divákmi...

Zdroj: FB BCHZ

Adventný čas zostávajúci do Vianoc si tento rok krátime sériou rozhovorov s ľuďmi pracujúcimi v rôznych povolaniach, ktorých význam či spoločenský prínos občas nedoceňujeme. Riaditeľka SZUŠ a Bratislavského chlapčenského zboru Magdaléna Rovňáková (1955) nám otvorila svoje srdce v týchto ťažkých časoch, kedy jej zverencom zrušili pre pandémiu viaceré predstavenia a vystúpenia.

Čím ste chceli byť ako dieťa?

Chcela som byť učiteľkou, táto predstava sa mi aj čiastočne naplnila. Dirigent okrem mnohých iných aktivít aj učí, dokonca má „v rukách“ veľké kolektívy ľudí.

Kedy a ako ste sa dostali k svojmu súčasnému povolaniu?

Vcelku nečakane. Študovala som hru na klavíri a náhodou som prijala ponuku ísť korepetovať – teda hrať na klavíri – zbormajstrom, ktorí sa učili dirigovať. Bola to prázdninová aktivita a pre mňa silná inšpirácia. Prihlásila som sa potom na VŠMU, odbor dirigovanie zboru a tam to všetko začalo.

Zdroj: archív M.R.

​Skúška s najmladšími členmi Bratislavského chlapčenského zboru...

V čom vidíte jeho prínos pre spoločnosť? Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zrazu prestala vaša profesia existovať?

Myslím si, že táto profesia sa nemôže „stratiť“. Ľudia vždy budú chcieť spievať a spev v kolektíve má obrovské množstvo benefitov. Spoločenských, edukačných, dokonca aj zdravotných. Prínos pre spoločnosť je práve v týchto benefitoch, aj v objavení či cítení harmónie, krásy, v silnom emocionálnom zážitku.

Zdroj: archív M.R.

V roku 2014 prevzala za svoju prácu ocenenie Krištálové krídlo...

Čo vám vie urobiť v práci alebo v súvislosti s ňou najväčšiu radosť?

Teším sa z dobrého kolektívu kolegov aj spevákov, zo spoločného vkladu pozitívnej energie, z dobre odvedeného výkonu, pravdaže z úspechu, ktorý prichádza v podobe potlesku, nádherných ponúk na spoluprácu či pozvaní do zahraničia.

Koho považujete za najdôležitejšieho človeka vášho života a prečo?

Pravdaže svoju rodinu. Rodičov, deti, teraz už aj vnúčatká. Po nich sú to moji pedagógovia, ktorí ma nasmerovali tam, kde som dnes a v neposlednom rade moji blízki kolegovia. Je nás na prácu v Bratislavskom chlapčenskom zbore päť a neviem si svoj umelecký život predstaviť bez ktoréhokoľvek z nich.

Zdroj: archív M.R.

​Jej dnes už dospelé deti - dcéra Ivana a syn Gabriel...

Ktoré najvzdialenejšie miesto na svete ste doteraz navštívili a čím vás zaujalo, respektíve čo sa vám tam najviac páčilo?

Myslím, že je to Taiwan. Zaujal ma v podstate všetkým. Pokojom, ktorý podprahovo vnímate, systémom aj v maličkostiach, poriadkom, úctou k hodnotám, k prírode, slušnosťou medzi ľuďmi, dobrou organizáciou podujatí, veľkorysosťou aj skvelou a zdravou  kuchyňou. V tejto ďalekej ostrovnej krajine sme koncertovali v mnohých mestách a máme opätovné pozvanie. Vycestujeme tam, dúfam, že v blízkej budúcnosti, tretí raz.

Zdroj: koláž abn - Archív M.R. a Marek Velček

​

Nedávne vystúpenie chlapčenského zboru na zájazde vo Francúzsku:

Vďaka čomu si uvedomujete, že sa začalo obdobie adventu - hrozí vám, že budete pracovať aj cez sviatky?

Obdobie adventu a Vianoc je pre naše teleso nesmierne dôležité, už od leta pripravujeme vianočné programy, koledy, krásne kompozície, ktorými chceme potešiť poslucháčov. Mali sme veľké šťastie, že sme v prvý adventný víkend mohli ukázať umenie nášho zboru na festivale Noelies vo Francúzsku, kam nás organizátori pozvali už po tretí raz. A na pozvanie slovenského veľvyslanectva vo Švajčiarsku sme uviedli koncert v Berne pre diplomatické kruhy. Bola to nesmierna radosť, že sme vianočný program v mnohojazyčnom prevedení mohli uviesť pre stovky návštevníkov koncertov. Cez sviatky budeme radi pracovať, ak to bude možné. Spolupracujeme s baletom SND pri predstavení Luskáčik a bolo by skvelé, keby sa situácia upokojila natoľko, že by sa divadlá opäť otvorili.

Zdroj: Archív SND/Peter Brenkus

​Kto sa vo vašej rodine nevie dočkať Ježiška a na čo sa v súvislosti s Vianocami tešíte vy?

Pravdaže sú to najmä moje vnúčatká. Sú ešte maličkí, ale Ježiško už má presné inštrukcie, čo by mal priniesť. Teším sa na tú krásnu atmosféru pokoja a lásky. A ak budeme môcť koncertovať, bude to pre mňa ten najkrajší darček.

Zdroj: FB Bratislavský chlapčenský zbor

​S kým všetkým sa zvyknete stretávať na Štedrý večer pri jednom stole a čo na ňom nesmie chýbať?

Ako snáď všade vo svete – stretáva sa aj u nás najbližšia rodina a slovenská štedrá večera sú medové oblátky, makové pukance (bobáľky), zemiakový šalát s rybou, kapustnica, hríbová omáčka. Tú, odkedy odišli moji starí rodičia, nevaríme, ale ostatné pochúťky musia byť.

Našli ste si niekedy pod stromčekom taký darček, že ste naň dodnes nezabudli?

Ani neviem. Každé Vianoce zažívam nejaké milé prekvapenie. Ako dieťa si pamätám na prvý prstienok. Bol zavesený na stromčeku medzi ozdobami a dlho som ho hľadala.

Zdroj: foto Vlado Škuta

​Aké želanie by ste mali, ak by boli Vianoce naozaj časom zázrakov?

Aby sme opäť mohli spoločne spievať a kumštom našich chlapcov rozdávať radosť. Lebo spievanie online pri počítači nemôže nahradiť živý spev a spoločnú radosť z neho.

Máte nejaké obľúbené vianočné pesničky alebo filmy – ktoré sú to?

Milujem všetky koledy. Sú jednoduché s krásnou melódiou a jednoznačnou radostnou emóciou. Cez Vianoce najradšej pozerám rozprávky. Pre nás všetkých je dôležitá viera, že všetko dobre skončí.

Vianočný koncert Bratislavského chlapčenského zboru v Kostole Panny Márie Snežnej na Kalvárii:

(ars)