Zdroj: Mária Muhl - Miznúce povolania
Adventný čas zostávajúci do začiatku Vianoc si tento rok osviežime sériou krátkych rozhovorov s ľuďmi pracujúcimi v rôznych povolaniach, ktorých význam či spoločenský prínos si občas možno ani neuvedomujeme. Kominár Ľudovít Inczédi (1946) síce žije v dedinke Okoč pri Dunajskej Strede, ale už od roku 1964 sa stará aj o čistotu a bezpečnosť mnohých bratislavských komínov...
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Už ako malý chlapec som chcel byť kominár. Ku nám na dedinu jeden chodil a veľmi sa mi páčilo, čo robí a povedal som mu, že aj ja raz budem kominár.
Kedy a ako ste sa dostali k svojmu súčasnému povolaniu?
Musel som sa zaň vyučiť. Začal som v roku 1962 a na školu som chodil tri roky. Nachádzala sa pri Dunaji a jej súčasťou bola aj ubytovňa.
V čom vidíte jeho prínos pre spoločnosť? Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zrazu prestala vaša profesia existovať?
Kominári existovali aj predtým a verím, že budú existovať stále. Kedysi sa v každom dome kúrilo či už drevom alebo uhlím. Teraz už je situácia trochu iná, pretože sa dá kúriť aj plynom, elektrickou energiou a inými spôsobmi. V súčasnosti k hlavným povinnostiam kominárov patrí kontrolovať komíny. Neverím, že by zostali kominári zrazu bez práce. Je ich málo a roboty veľa. Každý deň je toho dosť. Veď ja som mal začiatkom novembra 75. narodeniny, ale ešte sa mi nedá odísť do dôchodku, lebo ma stále niekde potrebujú. Aj v Bratislave je stále veľa ľudí, ktorí kúria pevným palivom. Veď mnohí majú doma krby, takže sú povinní sa postarať o čistotu a bezpečnosť komínov a to je zase úloha nás - kominárov.
Čo vám vie urobiť v práci alebo v súvislosti s ňou najväčšiu radosť?
Vždy mám príjemný pocit, keď ma ľudia pochvália za moju prácu. A samozrejme je pre mňa osobne celkom zaujímavá aj tá povera o tom, že kominári prinášajú ľuďom šťastie. Keď ma niekde stretnú alebo vidia, tak sa hneď chytajú za gombíky a dokonca aj tých mojich sa občas dotknú "pre šťastie", čo býva často úsmevné.
Aj v čase satelitov je kominárska profesia stále potrebná, využívaná a užitočná...
Koho považujete za najdôležitejšieho človeka vášho života a prečo?
Asi to bol pán Zohorák - môj majster na škole, ktorí ma priučil k môjmu dnešnému remeslu. Možno mi neuveríte, ale mesiac trvalo, kým som sa naučil ako treba správne kefu zložiť. Ako učni sme ešte nikam do terénu nechodili, iba na dvore školy trénovali ako ich poskladať.
Ktoré najvzdialenejšie miesto na svete ste doteraz navštívili a čím vás zaujalo, respektíve čo sa vám tam najviac páčilo?
Na dovolenky do zahraničia som vôbec nechodil. Najďalej som bol v podnikovej chate pri Komárne. More som nikdy v živote nevidel. Vôbec ma to tam neťahalo. Úplne mi k spokojnosti stačí pohľad na Dunaj.
Vďaka čomu si uvedomujete, že sa začalo obdobie adventu - hrozí vám, že budete pracovať aj cez sviatky?
Beriem to z tej profesionálnej stránky, že sa počas adventu vo všetkých domácnostiach oveľa viac kúri, varí a pečie. A tak ľuďom prajem, aby im nič v dome nedymilo. Lebo raz sa mi stalo aj priamo na Vianoce, že som musel ísť vymetať komín, lebo bol zanesený. Teraz už hádam takáto havarijná situácia nehrozí. Počas víkendov a sviatkov mávame aj my - kominári voľno.
Vianoce bude tráviť pán Inczédi vo svojom rodinnom dome v obci Okoč - Opatovský Sokolec...
Kto sa vo vašej rodine nevie dočkať Ježiška a na čo sa v súvislosti s Vianocami tešíte vy?
Doma budem. Manželka mi umrela už dávnejšie, ale mám troch synov vo veku od 39 do 45 rokov. Všetci traja Lájos, Attila a Zsolt sú ešte slobodní, takže nemajú ženy ani deti a ja tým pádom žiadne vnúčatá. Aj keď ten najmladší síce má teraz nejakú frajerku, ale neviem či z toho niečo bude...
S kým všetkým sa zvyknete stretávať na Štedrý večer pri jednom stole a čo na ňom nesmie chýbať?
Okrem synov bývajú blízko mňa aj moje sestry - jedna býva v dome hneď vedľa a druhá v mojej záhrade. Oni nám navaria a napečú na sviatky.
Aj keď sú v dome samí chlapi, tak sa vedia o seba postarať - v lete si urobili na záhrade gulášovú párty...
Našli ste si niekedy pod stromčekom taký darček, že ste naň dodnes nezabudli?
Mamka bola tiež sama. Nemala peniaze na nejaké drahé darčeky či hračky. Dostávali sme od nej väčšinou len praktické veci na oblečenie ako napríklad košele či ponožky.
Aké želanie by ste mali, ak by boli Vianoce naozaj časom zázrakov?
Každému prajem všetko dobré, aby v pokoji prežili vianočné sviatky a užili si v novom roku 2022 oveľa viac šťastia, než mali možno v tomto prebiehajúcom. A špeciálne pozdravujem aj obyvateľov Lamača, Dúbravky a Koliby, ktorým chodím vymetať komíny.
Máte nejaké obľúbené vianočné pesničky alebo filmy – ktoré sú to?
Nemám veru. Filmy nepozerám. V našej dedine som aj kostolník, takže na Štedrý večer chodím aj do kostola na polnočnú omšu. A keď v ňom zhasnem svetlo, pričom zapálené zostanú len sviečky a do toho ticha zaznie organ a ľudia začnú spievať Tichú noc, tak vtedy naozaj precítite, v čom spočíva čaro Vianoc.
(ars)