Zdroj: Ivinka Pivinka
Adventný čas zostávajúci do začiatku Vianoc si tento rok osviežime sériou krátkych rozhovorov s ľuďmi pracujúcimi v rôznych povolaniach, ktorých význam či spoločenský prínos si občas možno ani neuvedomujeme. Poetka Mirka Ábelová (1985) je momentálne na rodičovskej dovolenke s 1,5-ročným synom, ktorý má o 2,5 roka staršieho bračeka. Aké Vianoce im chystá?
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Menilo sa to vekom - prešla som si túžbou byť pani učiteľkou, pilotkou stíhačky, poštárkou, módnou návrhárkou, modelkou, moderátorkou a spisovateľkou. Jedno z prvých povolaní, ktorými som chcela byť, bolo byť dojičkou a môcť dojiť kravy.
Zdroj:
koláž abn - FB M.A. a K.Á.
Mirka ako dieťa s mamou (vľavo), tetou Virpi z Fínska a otcom Miroslavom...
Kedy a ako ste sa dostali k svojmu súčasnému povolaniu?
Prišlo to postupne. Písať básničky som skúšala už v útlom veku, boli to však také klasické detské rýmovačky. Neskôr v puberte som sa začala zaoberať písaním poézie vážnejšie a odvtedy sa stalo súčasťou môjho života. Bolo by však asi veľmi trúfalé nazývať to povolaním. Len písanie poézie by ma neuživilo, vždy som popri tom pracovala, napriek tomu, že “byť poetkou” nebolo pre mňa nikdy stratové. Čiže okrem toho, že píšem poéziu (pre dospelých a už aj pre deti) sa živím slovom aj inak - robila som popri tom redaktorku domáceho spravodajstva, hovorkyňu, písala texty piesní hudobníkom, prekladám zbierky básní, moderujem reláciu o poézii v rádiu a podobne. To, že ľudia poznajú moje básne, však otvára možnosti a prináša nové výzvy.
V čom vidíte jeho prínos pre spoločnosť? Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zrazu prestala vaša profesia existovať?
Keď by svet prišiel o básnikov a poetky, resp. o poéziu, mnohí by si to možno ani nevšimli. Pokiaľ teda by nezapli rádio a nechceli si pustiť nejakú pesničku, lebo aj texty piesní môžeme v istom smere za poéziu považovať. Básne ako také nepatria k najčítanejším žánrom. Pre tých, ktorí ich však čítajú, by sa svet stal asi nudnejším a prázdnejším miestom bez mnohých farieb, emócií, zážitkov, myšlienok. Miestom bez zastávok na zamyslenie, bez básnických zimomriavok, bez otázok a chuti na jazyku - sladkej, slanej, inokedy horkej.
Čo vám vie urobiť v práci alebo v súvislosti s ňou najväčšiu radosť?
Najväčšiu radosť, samozrejme, mám, keď sa moje básne čítajú. Keď sa s nimi ľudia stotožnia, keď v nich zarezonujú, keď mi o tom napíšu. Keď deti nadšene listujú v mojej rozprávkovej knižke Pes Moko a jeho oko a keď mi ich rodičia píšu, že sa u nich číta denne. Mám radosť aj vtedy, keď sa vydarí autorské čítanie a ja sa cítim ako nejaká parížska alebo sanfranciská poetka.
Koho považujete za najdôležitejšieho človeka vášho života a prečo?
Nemám len jedného. Sú to moji rodičia, ktorí ma formovali, je to môj manžel, s ktorým žijem život a vychovávam naše deti, sú to naše deti, od ktorých sa každý deň učím veľa o sebe aj o svete, a sú to ľudia, ktorí prišli do môjho života a mnoho zo seba mi odovzdali (niektorí už nežijú, no ich dôležitosť neumrela): Michal Tvarožek, Tamara Valková, Peter Kunder, Ivan Štrpka.
Ktoré najvzdialenejšie miesto na svete ste doteraz navštívili a čím vás zaujalo, respektíve čo sa vám tam najviac páčilo?
Island v roku 2012. Fascinovala ma príroda a ohľaduplnosť ľudí.
Zdroj:
FB M.A.
Vďaka čomu si uvedomujete, že sa začalo obdobie adventu - hrozí vám, že budete pracovať aj cez sviatky?
Obdobie adventu si uvedomujem, keď zapaľujeme adventnú sviečku, keď deťom pripravujeme adventné kalendáre, keď začíname diskutovať o vianočných darčekoch, keď zdobíme dom. Momentálne som na rodičovskej “dovolenke” už s druhým synom, teda plynule nejaký štvrtý rok. Cez deň som mamou na plný úväzok a jediný čas, keď môžem pracovať, je vtedy, keď deti zaspia. To málo voľného času, ktorý pre seba mám, paradoxne využívam na prácu - teda na písanie a projekty s ním spojené. Zrejme tomu nebude inak ani počas Vianoc.
Kto sa vo vašej rodine nevie dočkať Ježiška a na čo sa v súvislosti s Vianocami tešíte vy?
Samozrejme, že starší syn, ktorý má teraz štyri roky a je to preňho veľké vzrúšo. Dlho som riešila, ako uchopiť večnú otázku, či deťom klamať alebo neklamať o Ježiškovi. Vyriešili sme to šalamúnsky - povedali sme mu, že Ježiško neexistuje, že to je láska v našom srdci, ten “Ježiško” a sme to my, čo si dávame darčeky, lebo sa máme radi. Ale tiež že nám nič nebráni v neho a vo vianočné zázraky veriť, tak v neho zatiaľ všetci veríme. Keď sa ma raz synovia spýtajú, ako to teda naozaj je, klamať im nebudem. Mladší synček má rok a pol, pre neho to budú asi prvé Vianoce, ktoré bude o trochu viac vnímať. My doma so smiechom hovoríme, že sme ministerstvo Vianoc. Medovníky sme piekli už asi štyrikrát, s prvou várkou začíname pomaly koncom leta. takže sa teším na všetko, čo nás čaká. U nás doma sú Vianoce negýčovo čarovné.
S manželom Radkom majú dvoch synov - Vilka a Edka...
S kým všetkým sa zvyknete stretávať na Štedrý večer pri jednom stole a čo na ňom nesmie chýbať?
Na Štedrý večer sme väčšinou v úzkom kruhu: teda ja, manžel, deti a náš pes. Rodičov chodíme navštevovať počas prvého a ďalších sviatkov vianočných - jedni totiž žijú v Prievidzi, druhí v Leviciach. Zatiaľ sa nám nepodarilo dostať všetkých naraz k nám na Vianoce do domu, čo je môj nesplnený bláznivý sen. Na stole je vždy klasika: oblátky s medom a cesnakom, kapustnica, hrachová polievka, zemiakový šalát, rybky. Prekrajujeme jabĺčko, chlieb točíme odrezaným krajom od dverí preč, po obrus ide kreditka a nejaké peniaze, synček začal sám od seba v rámci hry obmotávať stôl stužkami či špagátom, akoby tušil, že to je pekný zvyk. Keď nezabudneme, chystáme aj symbolicky jeden prázdny tanier pre “pocestného”. Zapálime si oheň v krbe, pustíme nejakú dobrú hudbu a budeme naháňať deti, ktoré nebudú chcieť večerať.
Našli ste si niekedy pod stromčekom taký darček, že ste naň dodnes nezabudli?
Teraz si nespomeniem. Vždy som bola nadšená z toho, čo som tam našla, takže sa to skôr tak zlieva. Milujem Vianoce so všetkým, čo k nim patrí. Aj darčeky, aj tú atmosféru, ktorú od detstva až dodnes zažívam.
Aké želanie by ste mali, ak by boli Vianoce naozaj časom zázrakov?
Samozrejme svetový mier a okrem toho aby sa vrátila ohľaduplnosť, medziľudská súdržnosť a aby navždy zrušili sociálne siete a nevynašli za ne náhradu.
Máte nejaké obľúbené vianočné pesničky alebo filmy – ktoré sú to?
Milujem všetky vianočné pesničky, koledy, otrepané popové skladby, aj džezové štandardy, ktoré už zvianočneli. Filmy detto. jasné, že vedú Tri oriešky pre Popolušku, Pelíšky, S tebou mě baví svět, Sám doma, atď. Všetky tie stokrát videné klasiky, ktoré ma počas Vianoc nikdy neomrzia. Akurát neznášam Mrázika.
(ars)