Zdroj: FB R.V.
Adventný čas zostávajúci do začiatku Vianoc si tento rok spríjemníme sériou krátkych rozhovorov s ľuďmi pracujúcimi v rôznych povolaniach, ktorých význam či spoločenský prínos si občas možno ani neuvedomujeme. Moderátora Richarda Vrableca (1972) mnohí poznajú ako zabávača a šíriteľa dobrej nálady a v decembri je ho možné stretnúť oblečeného aj v mikulášskom kostýme...
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Možno neuveríte, ale od malička som chcel zabávať ľudí. Bolo mi to súdené. Ivan Krajíček bol susedom mojich starých rodičov, kde bývali naši, keď som sa narodil, teda na Osadnej ulici pri Tehelnom poli. Práve tento zabávač ma videl ako prvý z domu, keď ma rodičia niesli z pôrodnice, vraj som sa na neho usmial a on skonštatoval, že to bude môj nástupca. Tam niekde sa začala formovať moja budúcnosť.
Kedy a ako ste sa dostali k svojmu súčasnému povolaniu?
K môjmu povolaniu som sa dostal už ako 10-ročný na súkromnej oslave narodenín mojej mamičky. Prišli k nám jej kolegyne a ja som sa automaticky chopil úlohy zabávača. Recitoval som, tancoval som, robil divadielko a rozprával vtipy. Bol som vtedy najšťastnejší na svete, páčilo sa mi, keď sa smiali, tešili a bolo im fajn. Doteraz si to pamätám a básničky, ktoré som tam prednášal a sám som si ich napísal. Stále ich mám odložené.
Ako dieťa, moderátorské začiatky v školskej telocvični a v časoch, keď ako manažér spolupracoval s Karlom Gottom...
V čom vidíte jeho prínos pre spoločnosť? Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zrazu prestala vaša profesia existovať?
Nemusíte mať školy, aby ste mohli robiť, to čo robím ja už pomaly 40 rokov. To je talent. To nie je profesia, to je povolenie od vyššej mocnosti vykonávať toto posolstvo, alebo profesiu. Nikdy nesmie zaniknúť radosť zo života, súdržnosť a chuť robiť druhých šťastnými. A ak zanikne profesia moderátora, tak budem rozdávať radosť iným spôsobom, mám rád ľudí a nehanbím sa za to. Verím, že úsmev, humor a žartovanie bude vždy žiadané. A môj prínos pre spoločnosť - potešiť, pohladkať slovom a preukazovať úctu, všade a každému.
Čo vám vie urobiť v práci alebo v súvislosti s ňou najväčšiu radosť?
Radosť mi vie urobiť radosť. Úsmev na tvárach ľudí a ich chuť žiť a tešiť sa z maličkostí, tie sú základnou bunkou dobrých medziľudských vzťahov a keď sú tie úprimné a zdravé, to mi robí radosť.
Koho považujete za najdôležitejšieho človeka vášho života a prečo?
Mamičku, aj keď to tak niekedy nevyzerá, ale ona je môj poklad. Formovali ma Alexander Dubček, Karel Gott a práve oni mi ukázali, že mať rád ľudí a vážiť si ich nie je hanba, ba skôr naopak - je to jediná cesta ku šťastiu. Chcem aby Dubček a Gott vo mne žili a nechcem robiť hanbu ani mojej mame.
Zdroj:
koláž abn - FB R.V.
Ako mladík sa stretol vo Vatikáne s pápežom Jánom Pavlom II. a svätý otec mu dokonca požehnal a podal si ruku aj Alexandrom Dubčekom...
Ktoré najvzdialenejšie miesto na svete ste doteraz navštívili a čím vás zaujalo, respektíve čo sa vám tam najviac páčilo?
Navštívil som veľa krajín na rôznych kontinentoch, ale najviac ma zaujalo, že v tých najchudobnejších krajinách žijú najšťastnejší ľudia.
Jeho knižka sa dostala až do ďalekej Austrálie - konkrétne pred svetoznámu operu v Sydney...
Vďaka čomu si uvedomujete, že sa začalo obdobie adventu - hrozí vám, že budete pracovať aj cez sviatky?
Už dva roky moja práca nefunguje na 100 percent, covid ma v moderovaní na pódiách pribrzdil, ale zase ma posilnil v rozdávaní radosti. V tomto čase je môj čas, teraz treba ľudí potešiť, teraz je to najdôležitejšie. A to, že začal advent, viem vďaka tomu, že mi prišlo obrovské množstvo krásnych SMS od priateľov.
Počas adventu robí Rišo aj Mikuláša pre deti a pracovný diár má vtedy väčšinou plný...
Kto sa vo vašej rodine nevie dočkať Ježiška a na čo sa v súvislosti s Vianocami tešíte vy?
Sme malá rodina a priznám sa, že sa teším keď už bude po Vianociach. Vianoce sú o pokoji v duši a ja ho mám celý rok, akurát počas Vianoc som trošku nepokojný, lebo sa teším, keď ich budem mať za sebou.
S kým všetkým sa zvyknete stretávať na Štedrý večer pri jednom stole a čo na ňom nesmie chýbať?
Však nemusím odpovedať na všetky otázky :) a na stole nesmie chýbať pohár čistej vody a med. Mňam.
S mamou Renátou (vľavo) na obede u strýka Tóna a jeho manželky Janky, ktorí sú spolu už 57 rokov...
Našli ste si niekedy pod stromčekom taký darček, že ste naň dodnes nezabudli?
Áno ako dieťa a bolo ich veľa, napríklad walkman a diktafón. Teraz ako dospelý sa najviac teším, keď mojimi darčekmi u mojich najbližších trafím do čierneho a tešia sa.
Aké želanie by ste mali, ak by boli Vianoce naozaj časom zázrakov?
Stretnúť moju babičku a dedka z maminej strany. Objať sa zo svojim strýkom biskupom Vrablecom a poďakovať všetkým, ktorí sa pričinili o to, že teraz som šťastný a nestihol som im to povedať. No a určite by som chcel objať môjho otca, ktorý zomrel pred 15 rokmi a bol na mňa veľmi tvrdý a prísny, vtedy som to nechápal, teraz už chápem. Malo to zmysel.
Richard Vrablec na archívnej snímke so svojím otcom Michalom a v súčasnosti...
Máte nejaké obľúbené vianočné pesničky alebo filmy – ktoré sú to?
Pesničky nie, počúvam najviac klasickú hudbu a filmy mám rád všetky s Vlastom Burianom, Jaroslavom Marvanom a Jánom Werichom a práve ten posledný je pre mňa veľmi inšpirujúci.
Páči sa mu však skladba Vánoční, kde sa objaví hlas jeho veľkého ľudského vzoru - Karla Gotta:
(ars)