Zdroj: koláž abn - FB D.R.O.
Adventný čas zostávajúci do začiatku Vianoc si tento rok spríjemníme sériou krátkych rozhovorov s ľuďmi pracujúcimi v rôznych povolaniach, ktorých význam pre mesto či spoločenský prínos si občas možno dostatočne neuvedomujeme. Ako prvá sa nám predstaví Daniela Olenočinová (1972), ktorá býva v Dúbravke, pracuje v Novom Meste a pôsobí ako dobrovoľná hasička v Rači...
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Učiteľkou v materskej škole, čo sa mi aj na chvíľu splnilo. Ale tých profesií v detstve, ktoré sa mi páčili, bolo viac. Oproti domu, v ktorom som ako dieťa vyrastala, bola hasičská zbrojnica. Chodila som tam ako dieťa, ale aj puberťáčka „obsmŕdať", no už si nepamätám, či kvôli chalanom, lebo dievčatá som tam nevidela alebo kvôli hasičskému autu, no určite kvôli obom.
Zdroj:
FB R.R.
Danielka s mladším bratom Rudkom ako deti...
Kedy a ako ste sa dostali k svojmu súčasnému povolaniu?
Pracujem na odbore krízového riadenia na OÚ v Bratislave a má to veľmi blízko k môjmu dobrovoľnému zamestnaniu vo svojom voľnom čase. Ako dobrovoľná hasička pôsobím už vyše 15 rokov. Najskôr v Dúbravke a od roku 2018 v Rači.
V čom vidíte jeho prínos pre spoločnosť?
Ochrana pred požiarmi je veľmi dôležitá pre našu spoločnosť, no nie sú to len požiare, ktoré hasiči v prípade ich vzniku hasia. Sú tu aj záchranné práce pri povodniach, pri veterných smrštiach odpratávanie popadaných stromov a konárov, vykonávanie požiarnych asistenčných služieb, protipožiarne kontrolné hliadky v subjektoch domovskej mestskej časti, kde kontroly nevykonáva HAZZ alebo magistrát, záchrana mačiek na strome, či streche, odstraňovanie bodavého hmyzu, pomoc pri hľadaní nezvestných osôb a v súčasnej dobe aj záchranné práce týkajúce sa pandémie covidu. Dezinfekcie, pomoc pri testovaní, vykonávanie obslužného personálu v karanténnych zariadeniach. Po tornáde sme boli niekoľkokrát pomáhať na južnej Morave. No sú tu aj príjemnejšie veci, kedy sa podieľame na rôznych podujatiach mestskej časti s rôznymi súťažami, ukážkami hasičských útokov, preventívna činnosť, venovanie sa mladým hasičom. Zároveň sme pravidelnými darcami najvzácnejšej tekutiny - krvi. Robíme zbierky pre detské domovy alebo pre deti zo sociálne slabších rodín.
Zdroj:
FB DHZ Bratislava - Rača
Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zrazu prestala vaša profesia existovať?
Veru neviem, nakoľko oheň tu vždy bude a ako vieme, je dobrým sluhom, no zlým pánom. A akákoľvek ľudská pomoc bude vždy potrebná.
Čo vám vie urobiť v práci alebo v súvislosti s ňou najväčšiu radosť?
Dobrý pocit, keď zachránite život, majetok, životné prostredie a za to všetko vás doslova pohladí poďakovanie.
Zdroj:
koláž abn - FB DHZ Bratislava Rača
Dobrovoľného hasiča robí okrem Danky aj jej manžel Milan Olenočin (vpravo).
Koho považujete za najdôležitejšieho človeka vášho života a prečo?
Je ich viac, je to moja rodina, no úplne najlepší človek je pre mňa môj tato. Po celý život bol otec mojím veľkým vzorom.
Zdroj:
FB D.R.O.
Pán Ján Rössel bol v rokoch 1990 až 1994 starostom MČ Dúbravka...
Ktoré najvzdialenejšie miesto na svete ste doteraz navštívili a čím vás zaujalo, respektíve čo sa vám tam najviac páčilo?
Nórsko. Bola som tam v roku 1992 so svojou sesternicou a bývali sme v Nesne. Úplne hore. Zaujalo ma svojou čistotou a jednoduchosťou. Ľudia si nepotrpeli na značkové veci či obrovské domy. Venovali sa vzdelávaniu či cestovaniu. Stravovali sa striedmo, takže sme tam aj my boli skoro stále hladné...
Zdroj:
internet - wikiwand
Kostolík v nórskom meste Nesna...
Vďaka čomu si uvedomujete, že sa začalo obdobie adventu - hrozí vám, že budete pracovať aj cez sviatky?
Asi tak automaticky ako každý rok a určite podľa kalendára. Určite budem pracovať aj cez sviatky. V zamestnaní sa ma homeoffice netýka a ako veliteľky DHZ/DHZO Bratislava-Rača dvojnásobne.
Zdroj:
koláž abn - FB J.R. a R.R.
Danielin otec Ján s vnučkami Martinkou a Andrejkou a jeho syn Rudolf (vpravo) s najmladším vnúčikom...
Kto sa vo vašej rodine nevie dočkať Ježiška a na čo sa v súvislosti s Vianocami tešíte vy?
Môj synovec Rudy sa určite nevie dočkať Ježiška. Bude mať štyri roky, tak na tú úprimnú radosť sa teším najviac. Moje dievčatá - dcéry Andrea a Martina sú už dospelé, ale teším sa, keď ich darček pod stromčekom prekvapí a aj partnera. A teším sa samozrejme na vianočnú atmosféru, maminkinu najlepšiu kapustnicu na svete, na celú rodinu a to aj našu hasičskú. Dúfam, že to bude možné, keďže máme momentálne takú pandemickú situáciu, akú máme.
Zdroj:
FB D.R.O.
Daniela so svojimi rodičmi a dcérami...
S kým všetkým sa zvyknete stretávať na Štedrý večer pri jednom stole a čo na ňom nesmie chýbať?
Pri jednom stole sa stretávame s celou najbližšou rodinou. A na štedrovečernom stole nesmú chýbať vlašské orechy, pár šupiniek z kapra, jabĺčka, ktoré prekrojíme priečne, aby nám vznikla hviezdička a keď je jabĺčko zdravé, hviezdička je pekná celá a my budeme zdraví celý rok. Oplátky, med, cesnak, čo si dávame pred samotnou večerou. Kapustnica, ryba, zemiakový majonézový šalát a zemiakový šalát s cibuľkou, kto aký chce k vianočnej rybe. Vždy sme mávali kapra, no už ho nahrádzame aj inými rybkami.
Zdroj:
FB J.R.
Tri generácie pri vianočnom stromčeku...
Našli ste si niekedy pod stromčekom taký darček, že ste naň dodnes nezabudli?
Áno. Raz som si ako dieťa našla pod stromčekom ružové tričko, na ktorom bolo napísané Dance. Tak som sa tešila, že mi prišiel Ježiško aj z Čiech, kde máme rodinných známych. A keďže sa volám Daniela, tak si slovo „Dance" samozrejme vysvetlila ako osobné venovanie v češtine, nakoľko som vtedy po anglicky ešte nič nevedela.
Aké želanie by ste mali, ak by boli Vianoce naozaj časom zázrakov?
Vždy si prajeme šťastie, zdravie, spokojnosť a aby sme sa aj budúci rok stretli v rovnakom počte pri štedrovečernom stole. Teraz si určite všetci prajeme, aby pliaga pandémie zmizla a svetový mier.
Máte nejaké obľúbené vianočné pesničky alebo filmy – ktoré sú to?
Skladba Každý deň budú raz Vianoce - od Mariána Kochanského a Miroslava Žbirku, ale v podstate sa mi páčia všetky vianočné pesničky, nakoľko človeka uvedú do pravej vianočnej atmosféry. Z filmov by som spomenula Tři oříšky pro Popelku, Mrázika, Perinbabu, Polárny expres, ale najmä bez Popolušky by to neboli ozajstné Vianoce. Tá musí byť!
(ars)