ROZHOVOR Parazitológ Jalili: Kalamitné druhy komárov majú viac generácií, ak bude pršať, môže prísť v septembri nová vlna

Zdroj: TASR

Hlavný mestský biológ Nasir Jalili z Lekárskej fakulty UK sa komárom na Slovensku venuje už tridsať rokov. V rozhovore nám povedal, čo komáre láka, ako s nimi bojovať a či nás čaká ďalšia vlna na jeseň.

Prečo ste si zamilovali komáre, pre mnoho ľudí je to absurdné. Ako ste sa k tejto práci dostali?

V Kábule som začal študovať medicínu a po 3. semestri ma vybrali na študium do ČSSR a tu mi bol zmenený smer štúdia – biológia. Chcel som sa vrátiť naspať do Kábulu a pokračovať v medicíne, ale to mi neodporúčal môj otec pre obavu, že by ma mohli poslať na vojnu. Študoval som teda v Bratislave v bývalej ČSSR biológiu. Skončil som tu odbor „Lekárska parazitológia“, potom som sa vrátil na tri roky domov, kde som absolvoval vojenskú službu (19 mesiacov a dva dni). Neskôr som začal učiť na severnom Afganistane na vtedajšej novozaloženej lekárskej fakulte v meste Mazar-e-Sharif mikrobiológiu. Potom som sa vrátil sem, kde som pokračoval v štúdiu PhD. Dizertačnú prácu som písal na tému „Komáre – faunistika, aktivita napádania hostiteľa a virologické vyšetrenia komárov“ na Virologickom ústave SAV a na prírodných vedách UK.

Začal som pracovať v roku 1995 na parazitologickom ústave LfUK ako vedecký pracovník a neskôr som prešiel na mikrobiologický ústav, kde už 18. rok robím pedagóga. Vyučujem mikrobiológiu a tropickú parazitológiu vrátane patogénov, ktoré komáre prenášajú.

Koľko máme druhov komárov na Slovensku?

V našej krajine máme 52 druhov komárov, v Európe je to okolo 100 druhov komárov a vo svete cca 3500.

Všetky nám „pijú krv“ a štípu?

Sú rôzne, niektoré idú len na zvieratá  - zoofilné, existujú aj druhy, ktoré idú na obojživelníky – tie neštípu ľudí. Niektoré druhy zas idú na vtáky, ornitofilné, ale tieto  druhy štípu väčšinou aj ľudí. Tieto sú nebezpečné, môžu prenášať arbovírusy a spôsobiť choroby napr. encefalitídu, hemoragickú horúčku. Ako príklad môžem uviesť vírus západonílskej horúčky, ktorý na kontinent zavlečú migrujúcimi vtákmi. Ten prenášajú najmä komáre z rodu Culex, ktorý máme aj v SR.

Tieto vtáky sa často vyskytujú v chránených územiach s najvyšším stupňom ochrany 5, kde sa proti komárom ničím nesmie zasahovať. Ak sa teda človek ocitne v takomto území a vták bol náhodou nakazený vírusmi, komáre môžu nákazu preniesť. Pre zaujímavosť, prvý arbovírus, ktorý je na svete známy od roku 1900, sa volá vírus Žltej zimnice. Ten sa vyskytuje v Afrike a Latinskej Amerike.

Ako sa k nám dostávajú nové druhy komárov?

Komáre sa liahnu aj v menších dutinách stromov, pneumatikách, kvetináčoch, umelých malých nádržiach, ktoré pripomínajú dutiny stromov. Dostávajú sa tak do Európy obchodom, teda nakladú vajíčka na stenách či dne pneumatík kamióna, tam do nich naprší a máme liahnisko v novej krajine.

Nedávno ste informovali o druhu Aedes japonicus, ktorý ste zmonitorovali na ľavom brehu Dunaja..

Žiaľbohu, druh Aedes japonicus aj už aj u nás, keď som zbadal tento druh pod lupou, napriek tomu, že som si 100 percent bol istý, aj tak som fotky poslal kolegovi dr. Francisovi Schaffnerovi - expertovi na invazívne komáre a mi ho aj potvrdil. Napísal „ bezpochyby ho máš v Bratislave“.

Komár druhu Aedes japonicus sa neliahne v záplavových územiach, nachádza skôr v menších liahniskách, obľubuje tmavé povrchy ako sú napríklad staré pneumatiky, kvetináče tmavej farby. Záhradkári či majitelia dvorov, kde sa môžu vyskytovať malé vodné plochy, by mali častejšie dbať na vylievanie stojatej vody.

Ako veľmi nebezpečný vie byť, môže preniesť vírus či chorobu na človeka?

Ide o výskyt s menším rozsahom, ktorý nepredstavuje zvýšené nebezpečenstvo pre ľudí. Invazívny komár Aedes japonicus pôvodom z Ázie má schopnosť prenášať napríklad vírusy japonskej B encefalitídy, chikungunya, dengue alebo aj Zika, ktoré sa však doposiaľ endemicky nevyskytli na našom území, a preto by ani ich prenos v našich podmienkach nemal zatiaľ hroziť.

Nebezpečné je to vtedy, ak by tu boli chorí ľudia, ktorí majú vírus v krvi, napríklad je to tak v Ázii, Afrike či v Amerike... Keď ľudia nemajú ten vírus v krvi, môže sa napiť, lebo samičky potrebujú krv na dozrievanie vajíčok, preto potrebujú zdroj živín -či už ľudský alebo zvierací. Opakujem, tento nový druh nepatrí  medzi kalamitné druhy, nájdete ich len v malých vodných plochách, vo dvoroch, skladiskách pneumatík. Ľudia vo vlastnom záujme aj pre ochranu ľudí by mali zabezpečiť vstup na svoje skladiská, kde sa udržiava takáto voda, prípadne by si mali dať námahu vyliať tú vodu resp. zabezpečiť aplikáciu s BTI.

Podobne je v Bratislave dlhodobo zaznamenaný aj výskyt druhov rodu Anopheles, ktoré tiež majú schopnosť prenosu pôvodcov ľudskej malárie. Ibaže, našťastie bez parazita. Malária bola na SIovensku endemická až do r. 1959, našťastie bola eliminovaná. Od r. 1963 bývalé ČSSR bolo vyhlásené ako územie bez malárie. Odvtedy maláriu registrujeme ako importovanú chorobu. Prítomnosť komárov z rodu Anopheles však v ostatnom čase nijako neohrozí zdravie ľudí.  Na to, aby tu malária opäť vypukla, nestačí iba jeden nakázaný človek, ale skupina chorých ľudí a určitá populácia nakazených komárov s parazitom. 

Zaznamenávate veľa prípadov, keď sa človek nakazil vírusom od komára?

Na Slovensku nikto nevyšetruje krv na dôkaz protilátok proti arbovírusom. Poisťovňa to neprepláca, na arbovírusy nemáme ani lieky. Môže sa to výnimočne urobiť v laboratóriách vo Viedni či v Prahe, ak je podozrenie.

Zdroj: Hlavné mesto SR Bratislava/Marek Velček

​Zásahy larvicídom BTI

Koľko generácií môže byť pri týchto kalamitných komároch za jeden rok?

Kalamitné druhy majú v našich podmienkach tri až štyri generácie. Ak bude veľa pršať a budú záplavy, tak môžeme dokonca aj v septembri čakať ďalšiu vlnu. Tiež k ďalšej vlne prispievajú aj nezakryté sudy v záhradách, znečistené vody (v žumpách, ČOV, kanalizácia a podobne) . V tomto prípade je potrebné, aby pomáhali aj obyvatelia.

Sú druhy, ktoré majú za celý rok len jednu generáciu – to sú jarné druhy, ktoré sa liahli do mája. Kalamitné druhy sú aj na jar, a v niektorých rokoch ich obyvatelia aj pociťujú. Od júna nastupujú ďalšie kalamitné druhy (tie menšie), ktoré nám pijú krv ešte aj v týchto dňoch.

Komárov je toľko, že sa hovorí, že keby sa neurobilo nič, ani by sme nepocítili rozdiel. Nie je to vlastne pravda? Nie je realita taká, že namiesto 15 komárov by ma poštípalo 20, čo je takmer jedno...

Naším cieľom nie je ich eliminovať úplne, iba znížiť ich počet na čo najviac prijateľnú mieru. Keby sa nič nebolo urobilo, tých komárov by bolo troj až štvornásobne. Ľudia sa musia chrániť repelentami, a ak idú do oblasti, kde je zvýšený výskyt, chrániť sa aj vhodným odevom. Naša práca je často aj riskantná, nedávno som spadol do bahna, bol som celý ponorený do mláky, ľudia našu prácu nevidia, potom si myslia, že toho robíme málo alebo nedostatočne.

Aké ďalšie choroby komáre prenášajú? V ázijských krajinách je známa malária či iné vírusy.

Malária zabila okolo pol milióna ľudí ročne, viac ako všetky vojny dokopy. Na Slovensku malária bola, ale v roku 1959 bola eliminovaná. V roku 1963 WHO vyhlásila bývalé Československo za nemalarickú oblasť. Odvtedy endemická malária sa u nás nevyskytla.

Boli tu nejaké prípady malárie, ale všetky boli importované z iných krajín prostredníctvom turistov či návštevníkov endemických území.

Komárov je po nedávnych záplavách veľmi veľa, ak nastane takáto situácia, nebolo by na zvážení  na dospelé jedince použiť radšej chemický postrek?

Včasné monitorovanie má svoj význam, treba komáre zničiť v ich liahniskách. Komáre sa liahnu aj v dutinách stromov v lesoch, v znečistených vodách, žumpách, kanáloch, aj v  chránených územiach, kde nevieme zasiahnuť. Chemický postrek môže zabíjať aj iné druhy hmyzu, vieme, že je toxický aj pre životné prostredie, pre ovocie v záhradách. Keď si chcú súkromné osoby postriekať svoje záhrady, môžu, ale mesto by to nemalo robiť, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Chemický postrek dajme vtedy, keď nie je už iná možnosť, a ľudia by tu zomierali na vírusy, ktoré komáre prenášajú. Napríklad v Taliansku takéto postreky robia z auta, keďže majú veľa prípadov západonílskej horúčky.

Vieme povedať, koľko dní po daždi trvá, kým začnú komáre lietať?

Sú druhy komárov, ktoré kladú vajíčka na hladinách vôd, sú druhy kalamitné po záplavách, ktoré nakladú vajíčka do bahna a zachovajú svoju vitalitu až 7 rokov. Prídu záplavy a je opäť kalamita práve z týchto vajíčok. Vývin môže byť skrátený počas teplých mesiacov na 5 dní, ak je voda studenšia, vývin je dlhší.. Minulý rok v Bratislave boli dve veľké záplavy koncom júna a začiatkom augusta. Tento rok máme oveľa viac územia pod vodou, takmer sme mali 2. povodňovú aktivitu v povodií Dunaja...  situácia je tento rok určite  preto kritickejšia. Aktuálne mám mať dovolenku, ale pre kalamitu pracujem, každý deň som od 8:00 do 16:00 hod v práci, ale oplatilo sa to.  Pokiaľ je taký rok, že je sucho, nie sú záplavy, s kalamitným výskytom nebol problém. Ale ak veľa prší, už samičky hľadajú hostiteľa. Migrácia a najväčšia aktivita komárov je ráno také dve hodiny a potom večer za súmraku, vtedy sa aj pária. Po liahnutí si krátko oddychujú vo vegetáciách a neskôr sa pária. V Devínskej Novej Vsi aj na iných miestach sú vysoké porasty, nekosí sa, a preto je aj zasahovať s BTI problematické... Keby porasty na takých územiach  boli pokosené, bolo by jednoduchšie monitorovanie lariev vo vodách a tým aj aplikácia s BTI .

Kedysi sa striekali až dospelé komáre insekticídmi. Keby ste porovnali účinnosť vtedajších postrekov s dnešnou aplikáciou BTI, čo je účinnejšie?

BTI zvolilo mesto Bratislava, lepšie je bojovať proti larvám ako proti dospelým jedincom. Účinnosť biologickej látky BTI je veľká, pokiaľ sa aplikuje včas na skoré larválne štádia komárov. Na vyššie štádiá lariev najmä na kukly už neúčinkuje. Ak sa to nestihne, postrek je už zbytočný. Ale na miestach, kde bol BTI aplikovaný, sú výsledky veľmi dobré.

Ako sa najlepšie pred komármi môžeme chrániť? Čo by ste poradili ľuďom?

Dôležitá je individuálna ochrana, pomáha repelent, vhodný odev - dlhé nohavice a tričko s dlhými rukávmi. Štípu nás len samičky, pretože potrebujú krv, aby im dozrievali vajíčka. Samce krv nepijú, tie sa živia nektárom či šťavami rastlín a kvetov.

Komáre si hľadajú hostiteľa aj tým, že cítia oxid uhličitý, rôzne pachy a pod.  CO2 zvyšuje aktivitu pri hľadaní hostiteľa kalamitného druhu komára Aedes vexans (náš najčastejši kalamitný druh).

Prečo niektorí ľudia zareagujú na poštípanie komárom obrovským červeným svrbivým štípancom a niektorí si to ani nevšimnú?

Súvisí to s alergickou reakciou týchto osôb na poštípanie samičiek komárov. Samičky vylučujú látku, ktorá zabraní zrážanlivosti krvi pri cicaní. To je práve dôvod, že u nich spôsobujú tie symtómy.    

Magistrát sa chválil, že prípravkom BTI aplikoval dva milióny štvorcových metrov. To sú vlastne 2 štvorcové kilometre. Nie je to žalostne málo? Bratislava ich má skoro 400.

Nie, pretože BTI sa aplikuje iba na vodných plochách, a to najmä na tých miestach, kde larvy po ich zmonitorovaní aj nájdeme. Pritom BTI sa nemusí/nesmie aplikovať do vodných plôch, kde ich výskyt je minimálny resp. sa vyskytujú predátory. Ako príklad môžem uviesť Chorvátske rameno, Veľký a Malý Draždiak, Štrkovec, Zlaté piesky, kde výskyt lariev je minimálny. 

Ako je to s komármi vo vašej pôvodnej domovine? Sú tam? Koľko druhov a aké sú rozdiely v ich výskyte, živote a podobne v porovnaní so Slovenskom?

Na Slovensku som roku 1980, keď som prišiel na štúdium. Tam som komáre nikde nemonitoroval. O komároch Afganistanu celkovo vieme málo. O tom, že aké druhy komáre z rodu Anopheles sa tam vyskytujú, viem ešte zo študentských časov. Viem, že kolega dr. Olejniček z Parazitologického ústavu ČAV bol v Kábule a publikoval prácu o komároch z rodu Culex.  

Dirofilaria repens je druh parazita. Do krvného obehu hostiteľa, čo môže byť pes alebo aj človek sa dirofilaria repens dostane cez komára. Zaznamenali ste takýto prípad aj na Slovensku? Čo spôsobujú ľuďom?

Prvýkrát na Slovensku našli u psa kolegyne z Veterinárneho ústavu v Bratislave. MVDr. Viera Boledovičová a MVDr. Eva Gaciková. My na LFUK sme diagnostikovali prvý ľudský prípad. V roku 2008 sme prácu aj publikovali. Parazit spôsobuje podkožné pľuzgiere, ktoré imitujú nádor. Liečba je iba chirurgická. 

Nasir Jalili (1961)

Pochádza z Afganistanu,zameriava sa na tropickú parazitológiu, je docentom na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je členom Európskej spoločnosti klinickej mikrobiológie a infekčných chorôb a Európskej asociácie na kontrolu komárov. Na Slovensku žije už vyše tridsať rokov.

(nc)