Zdroj: MIB
Jednou z priorít Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB), ktorý vznikol pred dvoma rokmi, je obnova a tvorba verejných priestorov. Riaditeľ tejto mestskej organizácie Ján Mazúr vysvetľuje aj to, prečo sa oplatilo investovať vyše 130-tisíc eur do výsadby platanov a úpravy okolia na Trnavskom mýte a aké zmeny chystajú v podhradí.
V priebehu posledných týždňov ste predstavili desiatky návrhov na revitalizáciu zanedbaných lokalít v Bratislave v rámci programu Živé miesta. Prečo naraz tak veľa?
Od rozbehu MIB sme vedeli, že sa tejto téme budeme venovať, a už v prvom roku sme začali zbierať podnety a tvoriť zoznam projektov, ktoré verejné priestory by si zaslúžili obnovu. Máme v hlavnom meste naozaj niekoľkoročný investičný dlh do verejných priestorov, preto projektov bolo viac a museli sme hľadať priority.
Aká dlhá príprava je za nimi?
Život projektu sa začína prípravou zadania na jeho obnovu u nás na MIB, následne ho vysúťažení architekti navrhujú do podoby architektonickej štúdie a projektovej dokumentácie, čo trvá niekoľko mesiacov, podľa rozsahu projektu. Nasleduje povoľovacia fáza, ktorá tiež trvá v rozmedzí mesiacov a závisí od vyťaženosti stavebných úradov, a potom fáza verejného obstarávania. Samotná realizácia teda nastáva spravidla po roku a viac od výberu lokality a zámeru v závislosti od komplexnosti a komplikovanosti zadania. Avšak na veľkej časti projektov Živých miest sme začali pracovať minulý rok.
Ktoré zaujali najviac vás?
Pekné a celomestsky významné projekty sa chystajú v Malých Karpatoch, kde mnohí obyvatelia mesta trávili svoje voľné chvíle počas pandémie. Ide napríklad o bufet a klzisko pri Partizánskej lúke, lávku na Železnej studničke, pozorovňu Vydrica, areál Malý Slavín či rekonštrukciu niekdajšej horárne na Peknej ceste. Osobne sa mi veľmi pozdáva aj promenáda na Kamzíku, kam rád chodievam.
Budúca podoba areálu Malý Slavín na vizualizácii.
Pri zadávaní projektov spolupracujete len so šiestimi architektonickými tímami. Prečo?
Na všetkých projektoch pracujú architekti, ktorí vzišli zo súťaže minulý rok. Ide teda o špičkových architektov. Máme s nimi vysúťaženú rámcovú zmluvu, ktorú plníme. O každý z projektov Živých miest, ktoré im teraz zadávame na spracovanie, týchto šesť ateliérov ešte súťaží medzi sebou. Architektov do rámcovej zmluvy sme súťažili najmä pre lepšiu flexibilitu, robiť súťaž na architektov pre každé zadanie zvlášť by proces násobne predĺžilo.
Zapájate do tejto tvorby aj verejnosť? Upravoval sa nejaký projekt práve na základe pripomienok ľudí?
Participácia prebieha pri väčších projektoch. Ročne sa podieľame vo forme konzultácií alebo samotných realizácií na viac ako 30 projektoch. Z projektov v iniciatíve Živé miesta to bola úprava okolia jazera Rohlík, kde sa zapojilo viac ako 2 000 respondentov a 80 % z nich boli ľudia, ktorí v okolí žijú. Robili sme tiež dopytovanie pred zadaním na obnovu verejných priestorov v Rači na Mudrochovej ulici. No napríklad pre projekt pod Mostom SNP na petržalskej strane, kde plánujeme umiestniť skejtpark a workoutové ihrisko, sa nerobila priamo participácia, ale analyzovali sme potreby celkovo pre športové aktivity v meste.
Jedným z našich princípov, aby boli naše zadania kvalitné, rozhodnutia či plánovanie spravodlivé, je vychádzať z dát. Okrem participácie staviame tiež na dátach, ktoré získavame mapovaním alebo z dostupných zdrojov. V rámci participácie zbierame informácie, názory a potreby od obyvateľov v dotknutých lokalitách vo fáze zadania. A následne z týchto všetkých zdrojov odborníci vytvoria návrh pre riešenie.
Veľký záujem vyvolala nedávno výsadba platanov pred tržnicou na Trnavskom mýte, dovezených z Holandska. Ako vyšla konečná suma za tieto stromy a v čom vidíte ich najväčší prínos v danej lokalite?
Konečná suma sa skladá z dvoch častí: celkové náklady za päť platanov boli 37 500 eur bez DPH a objednávka na realizáciu kladenia prekoreniteľných buniek, výplň substrátom, inštaláciu závlahového a vetracieho systému, nákup, dovoz a na výsadbu stromov predstavovala 95 400 eur bez DPH. Pod platanmi postupne pribudnú aj lavičky, očakávame že sa tak stane v priebehu júna.
Investícia do stromov má význam, pretože platany výrazne ovplyvnia mikroklimatické podmienky v lokalite. Stromy fungujú ako prírodná klimatizácia, čo v lete ocení nejeden cestujúci čakajúci na svoj spoj. Táto plocha bola roky celoplošne vyasfaltovaná a počas slnečných teplých dní tam človek nenašiel žiadne tienisté miesto.
Príprava pre sadenie platanov znamenala vykopať 1,95 m hlbokú jamu so stromovým substrátom a 1,2 m hlbokými zakoreňovacími bunkami.
Medzi projektmi MIB je tiež revitalizácia vnútrobloku Poľská – Justičná v Starom Meste. Budete teda riešiť obnovu takýchto priestorov aj na sídliskách?
Vnútroblok Poľská – Justičná prinesie riešenie, ktoré bude prenositeľné aj pre iné lokality. Aktuálne sa pracuje len na tomto vnútrobloku. Treba tiež povedať, že pri Živých miestach obnovujeme tie, ktoré sú vo vlastníctve mesta, kým väčšina vnútroblokov je v správe mestských častí. Vnímame však potrebu riešiť problematiku vnútroblokov komplexne, nakoľko mnohé nemajú využitý svoj potenciál naplno.
Verejný priestor v našom meste pritom znehodnocuje aj rozbitá dlažba a chodníky...
Aktuálne pripravujeme manuál povrchov, ktorého súčasťou je aj zonácia. Našou úlohou je zadefinovať, aký povrch má byť kde použitý a ako, aby spĺňal technické parametre, dizajn a zohľadňoval princípy, napríklad aby rešpektoval historický aspekt zóny, klimatickú krízu, bezbariérovosť a mnohé ďalšie faktory. Opravovať rozbitú dlažbu alebo chodníky nemáme v kompetencii. Samozrejme, z odborného hľadiska je ideál do budúcna, aby sa poškodené povrchy neopravovali lokálne, ale celoplošne práve v zmysle zonácie povrchov. To sa však bude diať postupne, nie naraz, ale naše vstupy boli naprílad vypočuté pri obnove Krížnej ulice, ktorá sa s našou spoluprácou bude obnovovať od fasády k fasáde, od povrchov, cez zeleň a električkovú trať.
Zásadnou otázkou je tiež stav sietí pod povrchom, ktoré sa priebežne opravujú, nahrádzajú a dopĺňajú. Väčšia koordinácia aktérov v sieťových odvetviach pri pokládkach a zvlášť pri komplexných opravných ulíc by zásadne prispela k tomu, aby sa cesty a chodníky neustále neotvárali.
Úpravy čakajú tiež Staromestskú ulicu a mestské hradby. Čo konkrétne pripravujete?
Zámerom riešenia je vytvoriť prepojenie centra mesta a podhradia ponad Staromestskú ulicu s prihliadnutím na celkový kontext hradieb a okolitých napojení. Návrh prepojení a konceptu rekonštrukcie hradieb by mal zohľadňovať kultúrno-historický kontext a výnimočnosť tejto lokality v rámci pamiatkovej zóny Bratislavy, v nadväznosti na jej dispozičné, prevádzkové, technologické a tvarové riešenie. Aktuálne sme v prípravnej fáze a tvoríme zadanie.
Ako je to s financovaním projektov Živých miest? Sú aj súkromníci ochotní prispieť?
Živé miesta sú primárne financované z rozpočtu mesta a z rozpočtu MIB. Budeme sa tiež uchádzať o peniaze z Plánu obnovy a ďalšie externé zdroje, napríklad na projekty určené pre modrú a zelenú infraštruktúru. Na tento rok je v rozpočte mesta alokovaná suma približne 7 miliónov eur. Sme radi, že sa zapájajú aj súkromní partneri, ktorí si uvedomujú dôležitosť kvalitných verejných priestorov. Nateraz máme dvoch individuálnych súkromných partnerov, okrem ČSOB Nadácie, ktorá sa angažuje pri projekte Žilinská, spolupracujeme aj so Swiss-re na parčíku na Radlinského ulici.
(ac)