ROZHOVOR - Právnik Vlado vo voľnom čase riadi električku: Turisti sú prekvapení, keď s nimi hovorím viacerými jazykmi

Zdroj: archí V.P.

Vladislav Pastucha pracuje ako právnik v poisťovni, pred piatmi rokmi na svoju 30-tku si ako darček dal vodičák na električku, splnil si tak svoj sen. Aký je rozdiel v oboch prácach, či si myslí, že práca šoféra MHD je neatraktívna a prečo majú niektorí ľudia stále odmeraný vzťah k MHD nám porozprával pre banoviny.sk Vladislav.

Tak poďme od začiatku. Ako ste sa k tejto práci dostali popri vašej hlavnej práci právnika?

Už počas štúdia na gymnáziu som sa venoval foteniu MHD, vlakov, metra a popri tom som spoznal komunitu ľudí zaujímajúcich sa o mestskú dopravu, ktorá bola v tom čase pomerne malá. Rozširovaním sa digitálnej fotografie a internetu sa okruh takýchto ľudí začal prirodzene zväčšovať.

Počas štúdia na gymnáziu som najskôr chcel byť lekár, zaujímala ma aj informatika, nakoniec zvíťazilo právo, ktoré som vyštudoval a doteraz sa mu venujem. K práci vodiča električky som sa dostal tak, že mi o nábore povedal môj známy z dopravného podniku, ktorý vedel o mojej dlhoročnej záľube v MHD. Medzi rečou mi spomenul, že hľadajú vodičov električiek a či by som to chcel vyskúšať. Uvažoval som nad tým už počas štúdia na VŠ, ale nemal som na to vtedy dostatočný časový priestor. Zhodou okolností som oslavoval 30-te narodeniny a tak som sa rozhodol, že si z nasporených peňazí doprajem ako darček vodičský preukaz na električku.

Počas kurzu ma to natoľko zaujalo, že už pracujem ako vodič električky piaty rok. V autoškole sa mi aj čudovali, prečo to robím, keď už jednu prácu mám. Vysvetlil som im, že ma to baví a chcem si to vyskúšať a splniť si sen byť vodičom električky. S odstupom času som spokojný, že som do toho išiel.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Vladislav Pastucha (@pastucci_v)

Nie je to pre vás veľa, stíhate to? Predsa len práca právnika je časovo aj psychicky náročnejšia.

Tie práce sú istým spôsobom odlišné, ale zároveň aj podobné. Ako právnik často riešim niekoľko vecí naraz, musíte byť v tých veciach zbehlý, ale keď si sadnete za panel električky, tak tam neriešite nič iné, len jej riadenie. Všetky starosti musia ísť bokom, musíte byť plne koncentrovaný a sústrediť sa len na tú jednu vec. V kancelárií si môžem urobiť krátku prestávku kedykoľvek, pri riadení električky je to však obmedzené a navyše chvíľkové zaváhanie môže zapríčiniť nehodu aj s tragickým koncom. Psychohygiena spočíva práve v tom,  že sa sústredím stopercentne na šoférovanie, nemusím myslieť na paragrafy, čo musím vyriešiť zajtra a podobne. Ako hlavnú výhodu práce vodiča považujem to, že pri tejto práci neostáva nič neukončené, pracovná zmena končí odšoférovaním, odvezením cestujúcich. Naopak pri práci právnika je potrebné veci riešiť aj niekoľko dní, musíte nad nimi rozmýšľať, plánovať a prijímať rozhodnutia a závery. Obe povolania sú zaujímavé niečím iným a je ich potrebné vykonávať s dávkou rešpektu a s náležitou odbornosťou.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Vladislav Pastucha (@pastucci_v)

Kedy robíte vodiča, ako to máte nastavené?

Všetko je to o prístupe a o dohode. Dá sa to nastaviť a stíhať tak, že vodiča robím mimo svojej hlavnej pracovnej doby. Sú služby, ktoré končia pred začiatkom mojej pracovnej doby alebo začínajú po mojej pracovnej dobe. Tým, že začiatky a ukončenia služieb sú v rôznych časoch a miestach a je možné si služby dostatočne vopred plánovať, je to zvládnuteľné. Niekedy šoférujem viac inokedy menej, záleží aj od potreby. Teraz jazdím menej aj kvôli pandémii a zníženej výprave spojov vo všeobecnosti.

Myslíte si, že je práca vodiča električky neatraktívna?

Nemyslím si, že táto práca je neatraktívna. Môj pohľad je taký, že každú prácu musí niekto vykonávať, ale nie na každú profesiu sa hodí každý typ človeka. Je viacero typov ľudí, ktorí sa na túto profesiu vodiča hodia a ktorí, naopak, nie. Niektorí uchádzači zistia už na zdravotnej prehliadke, že nespĺňajú všetky náležitosti, potom nasleduje náročná psychologická prehliadka, ktorou musia prejsť. Potom to môžu zistiť počas samotného kurzu v autoškole, keď sa posadia do vozidla, ktoré má 32 a pol metra a váži 48 ton. Vozidlo sa dá do pohybu a oni zistia, že to nemajú tak pod kontrolou ako osobné auto a povedia si, že na to nemajú. Dostanú strach. Potom sú takí, ktorí prejdú kurzom a keď začnú jazdiť v hektickej premávke bez inštruktora, kde musia jazdiť presne podľa cestovného poriadku, až vtedy zistia, že to nie je pre nich. Nevedia napríklad pracovať s cestujúcimi alebo byť stále súčasťou náročnej mestskej premávky. Podľa mňa to človeka musí baviť a nemôže to robiť len pre peniaze.

Na akej linke vás môžem stretnúť? Viete vopred, na akých linkách budete jazdiť?

Jazdím úplne na všetkých linkách. Dnes ich máme iba štyri, takže ich dobre poznám. Tým, že nejazdím iba na jednej linke, je to pre mňa aspoň pestrejšie a nie je to stereotyp. Najčastejšie jazdím na najnovších električkách Škoda 29 a 30T. 

Aká je vaša obľúbená trasa?

Mám rád úseky liniek č. 4 a 9 do Karlovej Vsi a Dúbravky. Keďže trať nedávno prešla modernizáciou, jazda má punc akéhosi západoeurópskeho rázu a trať architektonicky pôsobí veľmi mestotvorne. Mimo covidového obdobia mám rád aj linku jeden, ktorá jazdí z Hlavnej stanice okruhom cez centrum mesta, pretože tam vozím turistov, ktorí často potrebujú poradiť s tým, kde majú prestúpiť a môžem sa pritom s nimi porozprávať, napríklad aj o Bratislave. Som rád a teším sa z toho, keď im môžem pomôcť zorientovať sa a prispieť tým k pozitívnemu prvému dojmu o hlavnom meste. Častokrát sú milo prekvapení mojou ochotou a tým, že im dokážem poradiť aj v cudzích jazykoch. Všeobecne mám rád kontakt s ľuďmi a pri tejto práci je to niekedy veľkou výhodou.

Je pravda, že každá električka sa ovláda inak? Ak teda dnes máte vodičský preukaz na električku, nemôžete sa posadiť do akejkoľvek?

Je potrebné si uvedomiť, že električka nie je cestné, ale dráhové vozidlo, takže aj vodičský preukaz je iný a k tomu musíte mať osobitný výcvik na každý typ vozidla. Tie staršie električky sa šoférujú pomocou pedálov, je to podobné ako v aute. Novšie električky sa ovládajú pomocou tzv. ručného radiča ľavou rukou, pomocou ktorého sa ovláda jazda a brzdy. Rovnako ako drvivá väčšina vodičov mám oprávnenia na všetky typy električiek, ktoré sú v premávke, okrem historických vozidiel. Som fanúšik tej najmodernejšej techniky a tak mám najradšej moderné električky, v ktorých jazdím najčastejšie. Na novšej električke vám počítač nedovolí úplne naplno zrýchliť či zabrzdiť, z dôvodu komfortu pre cestujúcich. Tie staršie električky majú tiež svoje čaro, som viac spätý s vozidlom a je viac pod mojou vlastnou kontrolou. Je to ako v starom a novom aute, na novších je jednoduchšie riadenie, čím sú však vozidlá staršie, tým je aj možnosť ich porúch logicky pravdepodobnejšia.

Trúfli by ste si aj na iné typy vozidiel, trolejbus či autobus?

Áno, trúfol, aj keď mám voči nim rešpekt. Minulý rok som si urobil vodičský preukaz aj na autobus, a momentálne si robím vodičský preukaz aj na trolejbus. Takže možno onedlho doplním električku aj za iný typ vozidla MHD, bude to zase niečo iné a nové, teším sa na to.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Vladislav Pastucha (@pastucci_v)

Mali ste už nehodu s električkou?

Musím si zaklopať, zatiaľ našťastie nie, hoci zažil som neraz situáciu kedy už veľa nechýbalo. Myslím si, že tu by bola na mieste skôr otázka kedy tá nehoda príde, pretože čím viac jazdíte, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa to stane a nijako tomu nezabránite, hlavne preto, že brzdná dráha električky je skutočne veľmi dlhá a nehode jednoducho nestihnete zabrániť. Za panelom električky musíte stále myslieť aj za druhých a byť minimálne o krok pred nimi, možno to porovnať k psychologicko-počítačovej hre v ktorej nesmiete prehrať.

Pravdepodobne, podobne ako ostatní vodiči, aj vy sa stretávate s agresivitou cestujúcich? Mali ste konflikty s cestujúcimi alebo to došlo do štádia, že ste boli až v nebezpečenstve aj vy?

Myslím si, že každému vodičovi MHD sa takáto situácia už pritrafila. Bežne sa stane, že ľudia zaspia na konečných, pokiaľ sú „normálni“ tak ich zobudím a nič sa nedeje. Pokiaľ sú pod vplyvom nejakých látok, zavolám na dispečing, ktorý ďalej zalarmuje políciu a tým mi pomáha situáciu ďalej riešiť. Občas sa stane, že ľudia spadnú, zrania sa napríklad pri prudkom brzdení alebo pri vystupovaní alebo im príde nevoľno. Sú to prirodzené veci a aj tie treba riešiť. Raz sa mi stalo, že cestujúca dostala epileptický záchvat, vtedy musíte konať okamžite. Tých situácií je mnoho, ktoré môžu nastať a je potrebné byť na ne pripravený. Je to o pravdepodobnosti, a o tom, že raz sa stane každému vodičovi, že musí riešiť aj takéto udalosti. Aj ja som si myslel, že mne sa také niečo nestane a prišlo to skôr, než som sa nazdal. Nikdy som však nemal pocit, že by som bol v hroziacom nebezpečenstve.

Riadite sa podľa nejakého protokolu, ako postupovať?

Ja by som to odľahčene nazval checklistom, ako keď piloti štartujú lietadlo, musia robiť úkony v nejakom poradí a nemôžu vynechať ani jeden krok. V autoškole sme na rôzne situácie trénovaní a postupujeme podľa krokov, ktoré sme sa naučili a na našich pravidelných školeniach vodičov opakujeme, aby sme na to nezabudli. Rovnako sme tak trénovaní aj na riešenie rôznych typov bežných porúch. Niekto nedostane poruchu aj tri roky, a počas tej doby to môže zabudnúť, niekomu sa pritrafí porucha častejšie. Je to individuálne a často o šťastí. Potrebné zručnosti a vedomosti si preto musíme opakovať. Pokiaľ je cestujúci zranený, najdôležitejšie je poskytnúť mu prvú pomoc a potom riešiť všetko ostatné.

Zdroj: archív V.P.

Vladislav ​chodieva aj na výlety do zahraničia, kde pozoruje, ako systém MHD funguje aj v iných mestách.

Aká je nepretržitá doba šoférovania jedného vodiča?

Napríklad pri autobuse je to podľa legislatívy 4,5 hodiny. Služby na električke majú zhruba od 3 do 10,5 hodín, po každom spoji buď máte kratšiu alebo dlhšiu prestávku alebo vás na trase vystrieda vodič striedač, čo znamená, že vy napríklad šoférujete 4 hodiny, máte medzitým krátke prestávky a potom dlhú hodinovú, kde vám električku vezme iný vodič a vy máte niekde hodinu prestávku. Vodič striedač môže takto na linke vystriedať viacerých vodičov.

Nebáli ste sa šoférovať počas pandémie?

Prirodzená obava v začiatkoch bola, ale pochopil som, že miesto v kabíne je to najbezpečnejšie miesto, neprichádzam do kontaktu s nikým, takže sa nebojím. Navyše, električky sa pravidelne dezinfikujú, máme aj dezinfekčnú električku, ktorú voláme Covid-19 Busters a ktorá pravidelne jazdí na konečné a jej vodiči električky dezinfikujú kompletne zvnútra aj zvonku. Okrem toho sme boli vybavení aj hygienickými a dezinfekčnými prostriedkami, takže si môžeme aj sami iniciatívne električku dezinfikovať.

Stáva sa vám, že cestujúci nemajú nasadený respirátor alebo sú disciplinovaní?

Problém bol v začiatkoch pandémie minulý rok vo februári/marci. Väčšinou to bolo na dohovore, keď ste ukázali, že si majú nasadiť rúško, tak si ho aj nasadili alebo vystúpili. Dnes už s tým problém nie je, ľudia si už na túto povinnosť zvykli, stala sa akousi bežnou súčasťou a už ani nenastúpia bez respirátora do vozidiel MHD.

Našli ste si v práci aj kolegov, s ktorými chodíte večer na pivo, mimo korona časov samozrejme.

Určite áno, som dlhé roky členom Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy, ktorý sa venuje najmä rekonštrukcii starších historických vozidiel, predovšetkým tzv. viedenskej električky. Stretávame sa, vymieňame si rôzne informácie, zvykneme chodiť aj na výlety do zahraničia, kde si fotíme MHD a pritom pozorujeme ako to funguje v iných mestách a vieme to potom porovnať. Takmer všetci vodiči električiek sa navzájom poznáme, nie je to až taký široký okruh ľudí a nemáme problém ísť spolu večer na pivo. Je medzi nami mnoho takých, ktorý túto prácu považujeme aj za svoj koníček.

Prečo ľudia majú stále taký odmeraný vzťah k MHD a sú to často tí, ktorí ňou dlhé roky nešli a nevedia, že rokmi prešla zmenami? Vo vyspelých krajinách manažéri používajú MHD, či metro, u nás to zmýšľanie ešte takéto nie je.

Napríklad v New Yorku je bežné, že aj ľudia na vysokých pozíciách, ktorí nie sú odkázaní na MHD ju využívajú, a to preto, lebo to považujú za smart - chytré riešenie. Ak chcete ísť do centra Bratislavy autom, musíte často stáť v zápchach a platiť za parkovanie. Naopak, výhodou MHD je to, že má na niektorých úsekoch vyhradené bus pruhy, obehne autá, nehovoriac o električke, ktorá väčšinou jazdí na samostatnom telese a na križovatkách využíva preferenciu. Výsledkom je, že cesta MHD vychádza lacnejšie, rýchlejšie, efektívnejšie, nemusíte platiť drahé parkovanie, nemusíte tankovať, zakúpite si len cestovný lístok. Nemusíte ani ovládať grafikon, MHD jazdí zväčša často a pravidelne. Vybavíte si v nej e-maily, môžete čítať knihu či počúvať podcasty alebo len tak oddychovať a pozerať sa z okna, čo je v meste nové, čím ešte viac šetríte svoj drahocenný čas, nemusíte sa venovať šoférovaniu a navyše po práci môžete kľudne ísť s priateľmi na víno či pivo a nemusíte riešiť čo s autom.

Z mojich skúseností často tvrdia o MHD že nie je dobrá tí, ktorí ju už niekoľko rokov nevyužili prípadne ju nikdy neskúsili. U nás je vzťah k MHD možno ovplyvnený aj tým, že sme tu mali dlhé roky obdobie v ktorom neboli autá tak dostupné ako sú dostupné dnes. Tým, že sa stali dostupnejšími tak ich počet sa na cestách niekoľkonásobne zvýšil. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, že ak každý bude používať auto, cesty budú tak plné, že nebudete mať z garáže ani kam vyjsť. Nehovoriac o ekologickom aspekte a o fakte, že cesty predovšetkým v centre mesta nie je kam rozširovať. Vtedy si možno uvedomíme, že niekde robíme chybu, a že nie je nutné vždy a všade využívať len auto, ale sú tu aj iné ekologickejšie formy dopravy ako MHD, bicykel, kolobežka a podobne. Dúfam a som o tom presvedčený, že záujem a tlak na využívanie MHD bude v budúcnosti narastať. Receptom je podľa mňa hlavne prehľadné linkové vedenie s taktovými intervalmi, integrovaná doprava, jednoduchá tarifa a v neposlednom rade moderný a čistý vozidlový park.

(nc)