ROZHOVOR: Poznáte ju? Petra z Bratislavy je prvá Slovenka v prestížnej Kráľovskej spoločnosti umení v Londýne

Zdroj: archív P. Š.

Umenie nám prináša radosť, skrášľuje svet, lieči… a svojich tvorcov často aj živí. Talentovaná výtvarníčka z Bratislavy Petra Štefanková (42) tiež pociťuje limity pandémie, ale podporu od štátu nežiada. Teší sa z príležitostí, ktoré sa jej ponúkajú, hoci ich je teraz menej. Ale prichádzajú, a to aj vďaka tomu, že má veľa fanúšikov v rôznych krajinách sveta.

Spomeniete si ešte na svoj prvý výtvarný úspech?

Bolo to počas štúdia na vysokej škole, získala som vtedy viacero ocenení za počítačovú grafiku v Japonsku. Udeľoval ich svetoznámy počítačový umelec Yoichiro Kawaguchi, ktorý sa preslávil umeleckým vystúpením robota. Ďalšie som dostala od primátora mesta Hirosaki za ilustrácie.

Čo sa vám, naopak, podarilo naposledy?

V Nemecku vychádza kniha pod názvom Coronart z produkcie vydavateľstva Ludvigrage, v ktorej je aj jedno z mojich umeleckých diel. Mám z toho radosť.

Coronart… Súvisí názov knihy s aktuálnou situáciou, rúškami, karanténou?

Áno, kniha predstaví výtvarnú tvorbu, ktorá vznikla počas pandémie alebo sa jej tematicky dotýka. Moja akrylová maľba zachytáva mysliacu postavu, ktorá je prepletená s mapou nášho biologického prostredia, kde myšlienky a vnútorný svet osoby sú v interakcii s bunkami alebo mikróbami v okolí.

Pandemické obmedzenia tvrdo zasiahli mnohých umelcov aj existenčne. V čom limitujú vás?

Takmer nemožné je pre mňa stretnúť sa so záujemcami o moje diela v ateliéri. Predávať ich môžem len cez internet a rovnakým spôsobom spracúvam objednávky na ilustrácie či na grafický dizajn. Ani výstavy teraz neprichádzajú do úvahy.

Kedy dokáže výtvarné umenie uživiť svojho tvorcu?

Záleží na mnohých faktoroch, napríklad na schopnosti presadiť sa v zahraničí. V západných krajinách je cena za ilustrácie a za ich licenciu omnoho vyššia ako u nás na Slovensku. Na podporu v rámci našich umeleckých fondov sa spoliehať nedá, pretože celý proces, od zadania projektu po jeho uzavretie, trvá u nás veľmi dlho, často aj niekoľko rokov.

Ako prvá Slovenka ste sa v roku 2008 stali členkou prestížnej Kráľovskej spoločnosti umení v Londýne (RSA), mali ste vtedy len 30 rokov. Kam všade sa vám vďaka tomu otvorila cesta?

Získala som možnosť spolupracovať so zaujímavými ľuďmi z rôznych profesií. Napríklad som pre anglický časopis Bond robila rozhovory s  biologičkou Rachel Armstrong či filmárom Jonasom Mekasom a niektoré články sprevádzali aj moje ilustrácie. Ilustrácia s Jonasom Mekasom bola dokonca vystavená v londýnskej Saatchi Gallery. Zúčastnila som sa tiež na podujatiach v rôznych prestížnych inštitúciách v Londýne, od ministerstva zahraničných vecí až po galériu Buckinghamského paláca... Môj tvorivý workshop pre deti v knižnici v Komárne mediálne podporila americká židovská organizácia 92Y v New Yorku ako súčasť festivalu 7 Days of Genius.

Zdroj: archív P. Š.

Diela ​Petry Štefankovej majú veľa fanúšikov aj v zahraničí.

Vlani v novembri ste sa ako jediná umelkyňa zo Slovenska predstavili na výstave Mesto duchov v New Yorku, ktorá prebiehala na digitálnych obrazovkách. Prichádzajú aj teraz podobné príležitosti spoza hraníc?

V pláne je výstava na medzinárodnom veľtrhu v Paríži, kde ma bude zastupovať madridská galéria Van Gogh Art Gallery. Mám tiež ponuku vystavovať v múzeu súčasného umenia na poľovníckom zámku pri Viedni. A v týchto dňoch čakám, kedy bude Bienále ilustrácie na Ukrajine, kde tiež vybrali moju tvorbu.

Koronavírus nám vnútil úplne iný životný štýl, väčšinou sedíme zavretí doma. Ako je to u vás s výtvarnou inšpiráciou?

Nie je to teraz jednoduché, ale mám veľkú knižnicu s monografiami starých majstrov aj súčasných výtvarníkov. Nahliadnem do materiálu, ktorý už existuje, a vymyslím si vlastné vizuálne konštrukcie.

Na čom aktuálne pracujete?

Momentálne sa najviac venujem voľnej akrylovej maľbe, keďže v auguste by som mala mať samostatnú výstavu na Bratislavskom hrade. Dúfam, že to situácia umožní. 

Podľa niektorých názorov nám pandémia priniesla aj niečo dobré, začali sme si vraj všímať veci, ktoré nám unikali. Vidíte to podobne?

Pozitíva koronakrízy, žiaľ, nevidím. Veľmi mi chýba slobodné cestovanie, moje prednášky v školách, besedy v knižniciach či samostatné výstavy a osobný kontakt s ľuďmi. Musela som zrušiť plánovaný workshop na mediálnej škole v Nemecku, aj prednášku na vysokej škole v Lotyšsku.

Čo vám najviac chýba ako Bratislavčanke?  

Posedenia s priateľmi v bratislavských kaviarňach a reštauráciách. Mám rada atmosféru Starého Mesta a prechádzky v okolí Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí. Tiež milujem galérie a múzeá…

Vaše diela spoznali pred časom aj pacienti Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. Výstava v priestoroch tejto nemocnice mala názov Umenie lieči – lieči niekedy aj vás?

Dlhodobo sa zaoberám aj automatickou kresbou, ktorá vychádza z podvedomia. Myslím si, že táto časť mojej tvorby, resp. jej proces má pozitívny vplyv aj na mňa.

Zdroj: archív P. Š.

Petra sa venuje aj knižnej tvorbe.

Keď príde horší deň, kde nájdete oporu?

Mám výborný vzťah so svojou rodinou - mamou a bratom, oni mi dávajú veľa energie a sily fungovať v tomto náročnom povolaní.

PETRA ŠTEFANKOVÁ

* Narodila sa 12. augusta 1978 v Bratislave.

* Študovala propagačnú grafiku na Škole úžitkového výtvarníctva, grafický dizajn na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, filmovú a televíznu grafiku na Vysokej škole umelecko-priemyslovej v Prahe.

* Okrem Slovenska a Česka vystavovala v USA, Veľkej Británii, Austrálii, Hongkongu, Číne, Poľsku, Nemecku a Japonsku.

* Publikovala niekoľko detských kníh a knihu básní pre dospelých, ktorú ilustrovala svojimi maľbami.

* V roku 2007 vyhrala talentovú súťaž pre mladých umelcov 4Talent, ktorú organizovala britská televízia Channel 4. O rok neskôr sa ako prvá Slovenka stala členkou v prestížnej Kráľovskej spoločnosti umení v Londýne (Royal Society of Art - RSA).

(ac)