Zdroj: FB Ľ.F. - Desana Dudášová
Možno viete a možno nie, že film Perinbaba vznikol na základe knižnej predlohy bratov Grimmovcov Pani Zima, z ktorej urobil režisér Juraj Jakubisko kultovú vianočnú rozprávku a to aj vďaka intenzívnej asistencii autora scenára - spisovateľa Ľubomíra Feldeka. Poprosili sme ho, aby nám napísal pár riadkov o tom ako vníma Vianoce dnes a kedysi a on nás prekvapil a pridal aj verše...
Spomeniete si na svoje prvé Vianoce v detstve, teda aspoň, kde ste ich prežívali a s kým?
V čase prvých Vianoc, na ktoré si spomínam, bola vojna. Bývali sme vtedy v Senici nad Myjavou, popod naše okná viedla cesta, po ktorej ustavične tiahlo vojsko. V prvej polovici vojny bolo mohutnejšie, dobre vyzbrojené a mierilo zľava doprava. Celé hodiny, aj počas Vianoc, som vydržal vtedy pri okne. Najviac mi uviazol v pamäti plavovlasý maďarský vojačik. Maďarské vojsko sa od nemeckého líšilo, nebolo vyzbrojené tak perfektne. Aj ten vojačik sa vybral do boja na obyčajnom voze. Zdalo sa mi, že je veľmi smutný, nemal ani helmu, nehybne na tom voze stál a držal opraty. Pokračovalo to takto aj v neskorších rokoch vojny, len smer sa obrátil, ustupujúce a preriedené vojsko tiahlo popod naše okná sprava doľava. Striehol som, či znova uvidím toho plavovlasého vojačika, no už sa neukázal. Myslel som naňho, aj keď som po rokoch napísal pre deti báseň Prvé veci. Vyšla v knihe Hlava, ktorú som mal vtedy a sú v nej aj tieto verše:
A nastala vojna. Ako? Nejako.
Uvidel som svojich prvých vojakov.
Išli v rade popri našom obloku,
mali pušky, spievali si do kroku.
Zahli za roh. A kam potom zašli až?
Kde zaľahli? A ktorý z nich držal stráž?
Možno všetci padli v boji.
Možno, že všetci žijú. Nik to zistiť nemôže.
Deti vnímajú sviatky predovšetkým cez darčeky - dostali ste aj vy taký, na ktorý ste dodnes nezabudli - buď vás veľmi potešil alebo ste po ňom túžili?
Aj počas druhej svetovej vojny vychádzali pekné knihy pre deti. Spomínam si, že som našiel pod vianočným stromčekom Dobšinského Slovenské prostonárodné povesti, Hronského Smelého zajka, Dubkáčika a Budkáčika... takže už v detstve som vycítil, čo som si neskôr naplno uvedomil - vojna-nevojna, pandémia-nepandémia - prežili sme všetko, a prežili sme to aj vďaka slovenským rozprávkam. Niektoré si rozprávame už 1500 rokov.
Ľubomír Feldek (druhý zľava) už ako dieťa rád čítal knižky a literatúre zostal verný po celý život...
Čo pre vás znamenajú Vianoce dnes - ako ich vnímate a kde a s kým ich budete tráviť tento rok?
S deťmi a vnúčatami - ale keď to nepôjde inak, tak to zvládneme aj v karanténe.
Ktoré predvianočné tradície neodmysliteľne patria aj do vašej rodiny?
Nie som človek vhodný na dodržovanie rituálov, vždy mi zíde pri nich na um niečo veselé, v detstve sa mi stávalo, že som za nejaký taký veselý nápad zinkasoval aj poza uši. Ostalo mi to až do staroby. Aj pred pár dňami, keď sme sa so ženou fotografovali ako stojíme pod jedličkou v tom Betleheme na Hviezdoslavovom námestí, som chytil svätého Jozefa okolo pliec... Ale dnes už mi to hádam nikto, kto uvidí tú fotografiu, nebude vyčítať. Keby dačo - som dnes oveľa starší ako bol svätý Jozef, mám hádam právo správať sa k nemu aj trochu familiárnejšie. A okrem toho - ani počas pandémie nesmieme strácať na Vianoce dobrú náladu.
Rodina Feldekovcov na Vianoce, ku ktorým sa viaže vtipná historka o tom ako si pani Oľga sadla na pekáč s mäsom, ktorý niekto odložil na jej stoličku, kým sa mu uvoľní miesto na stole...
Ako vyzerá vaše štedrovečerné a vianočné menu - čo na stole nesmie chýbať?
Na našom stole sú vždy dve kapustnice. Katolícka oravská bez strapcov, s pučenou "repkou" (čiže zemiakmi), s bryndzou a maslom. A luteránska so strapcami aj klobásou. Obidve bývajú vynikajúce, každý pri stole ochutná obidve.
Minuloročné Vianoce u Feldekovcov....
Vianočný stromček mávate živý alebo umelý? Kedy ho zdobíte a dokedy si ho nechávate?
Moja skúsenosť je taká, že vianočný stromček zrazu je a potom zase zrazu nie je. O tieto zázraky sa stará moja žena.
Aké vianočné pesničky patria medzi Vaše obľúbené a ktorú by ste odporučili vypočuť si čitateľom Bratislavských novín?
Mám také hobby - píšem texty piesní pre skupinu Kafeband - čiže pre svoju dcéru, šansoniérku Katku - a v repertoári má aj zopár vianočných.
V podobe nahrávky si môžete vypočuť pieseň Santa Baby so staršou verziou môjho textu - ale urobil som nedávno aj novšiu, coronavirusovú, a jej text vám sem pripájam so želaním šťastných Vianoc všetkým vašim čitateľom:
SANTA BEJBY alebo ZVLÁDNEME TO SPOLU
Santa Bejby,
si ešte v nebi? Volám Ti: „Hej! Si tam?“
Máme pandémiu.
Santa Bejby, tak nebuď sám v tom nebi!
Poď k nám!
Santa Bejby,
už Teba juh – aj sever – aj vzduch – aj zem –
v karanténe víta!
Santa Bejby, tak nebuď sám v tom nebi!
Poď sem!
Nálada tu nie je zlá!
Neboj sa nás ľudí! Nie sme strašidlá!
To len vírus je na vine –
rúško nosiť je povinné
Santa Bejby,
si ešte v nebi? Volám Ti: „Hej! Si tam?“
Máme pandémiu!
Santa Bejbi, tak nebuď sám v tom nebi!
Poď k nám!
Santa Bejby,
už Teba juh – aj sever – aj vzduch – aj zem –
karanténou víta!
Santa Bejby, buď teraz, prosím, s nami!
Poď sem!
Santa Bejby,
ľudia v Teba veria! Tak buď k nim fér!
Nebuď sám v tom nebi!
Poď k nám dolu
a zvládneme to spolu! To ver!
Na Štedrý večer zvyknú televízie vysielať aj filmovú rozprávku o Perinbabe:
Ústredná melódia sa stala inšpiráciou aj pre Mira Jaroša, ktorý spoločne s Nelou Pociskovou naspieval skladbu Nech už nasneží:
(ars)