Majiteľ známych bratislavských podnikov: Pokles tržieb je takmer 100-percentný, gastrobiznis skončil na pľúcnej ventilácii

Zdroj: J. K.

V gastrobiznise podniká už vyše 20 rokov, takéto časy však ešte nezažil. V tomto odvetví si odskúšal takmer všetko, či už to bola študentská krčma alebo jedáleň. Aktuálne mu patrí známa a populárna kaviareň Štúr na Štúrovej ulici a raňajkáreň Rannô Ptáča na Štefanovičovej v Starom Meste, kde ste ho bežne mohli vidieť i obsluhovať zákazníkov. Opatrenia proti šíreniu koronavírusu však podľa neho doslova zrazili tento segment hospodárstva na kolená. Podnikateľ Ján Krekáň nám prezradil, v akej situácii sa momentálne ocitol gastrobiznis na celom Slovensku.

Od štvrtka platia pre gastroprevádzky nové opatrenia. Ako sa prejavil štvrtok v porovnaní s predchádzajúcimi dňami?

Dramaticky. Tržby, hoci už predtým boli v porovnaní s minulými rokmi zhruba polovičné, sa zrazu prepadli takmer na nulu. Ak máme prevádzky otvorené pre take-away, tak len v nádeji, že si aspoň kľúčoví zamestnanci zarobia na seba a nebudeme ich musieť prepustiť.

Čo pre vás znamenajú nové opatrenia? Ako ich hodnotíte?  Je to existenčné ohrozenie prevádzok?

Existenčné ohrozenie prevádzok to bolo už v marci. Rozdiel je v tom, že vtedy sme išli do leta, exteriérové sedenie nám poskytovalo aspoň nejaký cash-flow, potrebný na prežitie. A samozrejme, dúfali sme, že COVID o pár mesiacov pominie. A že nám jeseň, v našom odvetví najsilnejšie obdobie, aspoň čiastočne vykryje straty. Teraz je situácia podstatne vážnejšia. A to nehovorím len za nás, v takomto stave je 90 percent gastronómie. Myslím si, že zatvorenie gastro prevádzok je chybou a mnohí si neuvedomujú, aké závažné dôsledky to bude mať. To nie je strašenie a teatrálne gestá so symbolikou pochovávania gastronómie. To sa už deje. Každým dňom na Slovensku krachujú ďalšie a ďalšie prevádzky. Keď sa prejdete po námestí v Banskej Bystrici, každý druhý priestor je na prenájom. A tak je to vo všetkých regiónoch, Bratislavu nevynímajúc. Tu to možno až tak nevidno, ale stačí si otvoriť realitné portály, koľko priestorov je voľných, koľko prevádzok už skončilo, koľko podnikov sa chcú ich majitelia zbaviť. To sú tisíce ľudí, ktorí prichádzajú o živobytie a desaťtisíce, ktoré živoria.

Vravíte, že teraz vám tržby poklesli takmer o 100 percent.  Viete odhadnúť tržby v budúcnosti?

Predaj cez ulicu je len zanedbateľný zlomok. Keď sa pozrieme na to, čo všetko sme za ostatného pol roka všetci predpokladali, zdá sa mi, že odhadovať budúce tržby by bolo, prinajmenšom naivné. Jedno je však isté. Aj po hypotetickej porážke COVIDU a znovuotvorení prevádzok, tržby a ziskovosť gastronómie je už teraz postihnutá dlhodobo. Nepredpokladám, že tržby by sa dostali na predkovidovú úroveň skôr ako o rok, ak sa tam vôbec v dohľadnej budúcnosti dostanú.

Teda možnosť podávať jedlo na terasách, prípadne ho baliť situáciu nijako nerieši...

Nerieši. Terasy sú už, vzhľadom na počasie a ročnú dobu, bezpredmetné. Predaj cez ulicu je zanedbateľný. Mnohí sa snažia, aby neostali sedieť doma so založenými rukami, robiť rozvoz jedla k zákazníkom. Je fajn, že v marci sa rýchlo rozbehli kuriérske spoločnosti, ktoré vzali na seba logistiku doručenia jedla. Oprávnene zarobili na výbornej myšlienke a skvelej realizácii. A tiež je super, že mnoho, najmä mladých a šikovných ľudí, si v čase prvého uzavretia prevádzok dokázalo slušne zarobiť ako kuriéri. Tieto spoločnosti si však za svoj servis účtujú až 30 percent z ceny jedla. Plus DPH, pravdaže. Čo v mnohých prípadoch pohltí celý, alebo takmer celý potenciálny zisk.

Zdroj: J. K.

​Ján Krekáň vo svojej dnes prázdnej kaviarni.

Ale mal štát inú možnosť, pokiaľ ide o opatrenia? Čo je pri ich prijímaní pre vás najhoršie? 

Pravdaže, štát mal a má celú škálu možností. V prvom rade by sa nemal stavať do opozície voči občanom. Tí majú právo sa slobodne rozhodovať, dokonca aj chybne, a znášať dôsledky svojich rozhodnutí. Keď sa v marci zdôvodňovalo zatvorenie prevádzok nepripravenosťou zdravotníctva, potrebou sploštiť krivku a získať tak čas, rozumel som tým argumentom. Ale ak sa teraz podsúva nový cieľ, ktorým má byť totálna porážka vírusu, považujem to za naháňanie chiméry, na ktorom sa nechcem zúčastňovať.

Koľko ľudí pre vás pracuje? Prídu títo ľudia o príjmy, budete musieť prepúšťať? Prípadne už prepúšťate?

Aktuálne 14 ľudí. Časť zamestnancov sme prepustili ešte v marci. Aj tí, ktorých miesta sa nám vďaka príspevkom na mzdy podarí udržať, pociťujú výraznú stratu príjmov. Situácia ľudí pracujúcich v gastronómii je totiž špecifická tým, že veľká časť ich príjmov je závislá na zákazníkovi. Či už je to prepitné, príplatky za nadčasy alebo obratové odmeny-bez zákazníka je ich príjem citeľne znížený. Pomoc štátu bohužiaľ nedokáže vykompenzovať straty spôsobené stratou zákazníkov. Aj keby preplácal 100 percent mzdy.

A dá sa s pomocou od štátu aspoň prežiť?

S pomocou od štátu sa dá krátkodobo odvrátiť náhly kolaps. Nie je však zďaleka dostatočná na to, aby umožnila firmám prežiť dlhšie obdobie ako dva-tri mesiace. Treba si uvedomiť, že štát pomohol podnikateľom iba vykryť časť nákladov, ktoré museli znášať aj napriek tomu, že prevádzky boli zatvorené. Akosi prirodzene sa ráta s tým, že podnikatelia sa v čase krízovej situácie vzdajú zisku. Lenže zisk z prevádzky je pre nich príjem rovnako ako pre zamestnancov mzda, z ktorého platia svoje životné náklady. Oni ostali celkom bez príjmu a to dlhšie neustoja.

Ste v kontakte aj s inými majiteľmi podnikov? Ako vidia svoju situáciu a budúcnosť?

Áno som. Prevláda pesimizmus. Počul som názor, že výber DPH-čky z gastrobiznisu stúpa, preto je gastronómia v dobrej kondícii a nepotrebuje pomoc. Viem si predstavit, ze disponibilná hotovosť, ktorú si ľudia ušetrili počas lockdown-u, nazbierané neminuté gastrolístky, a najmä to, že tento rok skončili v domácom gastro biznise peniaze, ktoré by za normálnych okolností skončili v populárnych zahraničných letoviskách, že tieto faktory spôsobili krátkodobý nárast výberu dane, ale to je len optický klam. Ak sa chcete presvedčiť, prihláste sa do niektorej fejsbúkovej skupiny zamestnancov v gastronómii. Do 10 minút získate pomerne presnú predstavu, v akom stave sa nachádza. Zaregistroval som návrhy na zníženie DPH pre gastro služby na päť percent. To považujem za systémové riešenie, ktoré ide nad rámec kompenzovania časti nákladov. Myslím si, že by to výrazne pomohlo nakopnúť gastronómiu, respektíve to, čo z nej zostane, keď sa raz vrátime k normálnemu životu. A päť percent je síce o dosť menej, ako dvadsať, ale o hodne viac ako nula, ktorú zaplatí podnik, ktorý neprežije. Tí, ktorí nezatvoria, budú plniť štátnu kasu aj o rok, o päť, o desať rokov. Tí druhí sa stanú pre štát bremenom. 

Marec bol určite veľmi tvrdý, no  aké bolo leto oproti predchádzajúcim rokom?

Marec spôsobil šok, leto bolo takmer o polovicu slabšie ako po minulé roky.

Vaše podniky sú zrejme často navštevované turistami. Takže možno povedať, že keby sa aj voči reštauráciám žiadne opatrenia nezaviedli, situácia je oveľa horšia ako kedysi?

Áno. Výpadok tržieb počas leta súvisí do značnej miery s absenciou turistov. A to je aj jeden z dôvodov, prečo návrat do normálu bude dlhý proces. Nemožno očakávať, že turistický ruch sa oživí z mesiaca na mesiac. Po marcovej katastrofe sa slovenská gastronómia začala počas leta nesmelo nadychovať. Teraz skončila na pľúcnej ventilácii.

(ms)