Zdroj: nepocujuci.sk
Predsedníčka Slovenskej komory tlmočníkov posunkového jazyka Eva Šoltýsová je jednou z tlmočníčok do slovenského posunkového jazyka, ktorí sa v čase epidémie objavujú na brífingoch členov vlády. Práve tie v dnešnej dobe zviditeľnili svet nepočujúcich, ktorí tiež potrebujú mať kontakt s dianím v krajine. V rozhovore hovorí, aké to je tlmočiť politikov a ako je to u nás s tou profesiou.
Ako dlho tlmočíte do posunkového jazyka?
V podstate tlmočím už od útleho detstva, ak to takto môžem povedať, pretože ako dieťa nepočujúcich rodičov som im v rámci komunikácie tlmočila bežné veci, komunikáciu so susedom, s učiteľkou, rôzne úradné záležitosti, v obchode, jednoducho, čo si viete predstaviť v rámci komunikácie, tak všetko, dokonca i niekedy obľúbené programy v TV, šport, filmy....pretože kedysi bolo veľmi málo filmov so skrytými titulkami....
Prečo ste sa rozhodli tlmočiť?
Nebolo to rozhodnutie také, ako keď sa rozhodujete, že čo budete študovať, alebo po štúdiu, keď sa rozhodujete, kde by ste radi pracovali. Moja profesia tlmočníčky sa naplnila tak akosi postupne. Tlmočila som stále dobrovoľne, fungovala som v organizácii nepočujúcich, kde bol môj otec predsedom, takže ma zapájal pri rôznych aktivitách, výletoch, kedy som tlmočila, a tiež nepočujúci si ma sami našli, obracali sa na mňa, i keď som mala iné zamestnanie. No a neskôr ma oslovili ako inak, nepočujúci, konkrétne teraz už riaditeľ TASPO – Mgr.Cehlárik Jaroslav, a tiež predseda Slovenského zväzu nepočujúcich, pre prácu tlmočníčky pre spomínanú organizáciu Trnavská asociácia sluchovo postihnutých (TASPO), kde pracujem ako tlmočníčka, a práve v tomto roku v septembri to bude už 10 rokov.
Robíte popri tejto práci aj niečo iné?
Momentálne už nie, tlmočenie je moje zamestnanie, profesia.
Ako sa človek môže stať tlmočníkom? Čo všetko je potrebné absolvovať?
Kedysi nefungovalo vzdelávanie ako také, boli len krátkodobé kurzy, ktoré mohli záujemcovia absolvovať, ale na takomto krátkodobom kurze či už víkendovom, alebo mesačnom, sa jazyk nenaučíte. Slovenský posunkový jazyk je plnohodnotný jazyk, a teda naučiť sa ho trvá niekoľko rokov a musí byť výučba spojená zároveň s poznávaním kultúry nepočujúcich. Takže kedysi sa tlmočníkom v podstate mohol stať ktokoľvek, kto ovládal slovenský posunkový jazyk, prišiel na skúšku a získal certifikát. Nebola tu však možnosť vzdelávať nových, mladých, nádejných tlmočníkov, nefungovalo celoplošné, jednotné a kvalitné vzdelávanie, ktoré by obsahovalo v rámci výučby teoretické znalosti a praktické znalosti. Väčšina tlmočníkov tak bola deťmi nepočujúcich rodičov (CODA), u ktorých sa akoby automaticky predpokladalo, že slovenský posunkový jazyk ovládajú.
Teraz sa však vďaka šikovným samotným nepočujúcim situácia zmenila. Vďaka niekoľkoročnému snaženiu v Trnavskej asociácii sluchovo postihnutých (TASPO), ktorá niekoľko rokov poskytuje kvalitnú tlmočnícku službu nepočujúcim, vďaka organizácii Slovenský zväz nepočujúcich, a nepočujúcim odborníkom, v spolupráci s Trnavskou univerzitou sa od septembra otvára nový profesijne orientovaný bakalársky študijný program – Slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich, ktorý bude vzdelávať a vychovávať nových kvalitných tlmočníkov. Je možnosť ho študovať dennou i externou formou, a je to profesijný odbor, teda bude výučba obsahovať veľa praxe, čo je pre profesiu tlmočníka veľmi dôležité.
Tlmočníčka Eva Šoltýsová tlmočí na tlačovej konferencii premiéra Matoviča
Keď idete tlmočiť na tlačovke s politikmi, viete vopred, o čom budú hovoriť?
Zvyčajne nevieme presne vopred, o čom bude tlačovka, vieme len približný okruh či témy, ktoré budú spomínané, a neskôr sme dostali prístup na webovú stránku úradu vlády, kde si vieme pozrieť program rokovania v ten deň a na základe toho sa vopred pripraviť, teda prípadne si utriediť posunky, konzultovať ich s kolegami nepočujúcimi i kolegami tlmočníkmi. Po tlačovke tiež prebieha zhrnutie, resp. supervízia od kolegov nepočujúcich a tlmočníkov, kedy sa prípadne dohodneme na jednotnom posunku. Tak tomu bolo i teraz, kedy sa v komunite nepočujúcich riešil posunok na slovo „test“. Používali sme posunok, ktorý bol zaužívaný a spájal sa potom s konkrétnou oblasťou či činnosťou, ktorej sa týkal. Teraz však máme na „test“ na COVID-19 nový posunok, ktorý používame. I tu vidíte, aký je posunkový jazyk bohatý a prirodzený.
Eva Šoltýsová s hlavným hygienikom Mikasom
Ak je tlačovka nejakej explicitnej témy, napríklad aktuálne matematické modely šírenia koronavírusu, pripravujete sa na ňu vopred, čo sa týka slovnej zásoby?
Ak spomíname konkrétny matematický model, ktorý som zhodou okolností tlmočila práve ja, tak tu nebolo možné sa vopred pripraviť, pretože sme tému tlačovky nevedeli vopred, informácie sme dostali niekoľko minút pred tlačovkou, prezentáciu sme nemali možnosť si vopred naštudovať, teda ani posunky si utriediť, či pripraviť. V podstate my všetky tlačovky tlmočíme simultánne, a to je, by som povedala najťažší typ tlmočenia, a tiež je ťažké tlmočenie politických relácií a diskusných volebných relácií, kde je viacero rečníkov. Pri takomto tlmočení by automaticky mali byť dvaja až traja tlmočníci, ktorí by sa striedali, prípadne jeden tlmočník by tlmočil za jedného až dvoch rečníkov, druhý tlmočník za ďalšieho jedného až dvoch rečníkov atď. Takéto striedanie funguje už napríklad i na seminároch a konferenciách. Tlmočníkov je na Slovensku však veľmi málo, a málo je takých, ktorí sa tým živia, čiže majú to ako hlavnú náplň práce. Môžeme hovoriť o cca 20-25 tlmočníkoch na Slovensku, čo je extrémne málo, a vekový priemer tlmočníkov sa zvyšuje. Z mojich kolegov, s ktorými tlmočíme tlačovky, som najstaršia, a pre mňa je toto tlmočenie jedno z najväčších ocenení, ktoré som mohla dostať, a veľmi si ho vážim. V podstate moji kolegovia, ktorí so mnou tlmočia tlačovky, sú posledná generácia tlmočníkov profesionálov, sú úžasným vzorom pre budúcich tlmočníkov, ale i pre samotných nepočujúcich, pre ich jazykovú identitu...je to i pre tlmočníkov i pre nepočujúcich úcta k ich jazyku, k ich jazykovej a kultúrnej identite.
Verím však, že nové štúdium na Trnavskej univerzite, kde sa môžu prihlásiť všetci, bez toho, že by už ovládali posunkový jazyk, že toto bude novou etapou v oblasti tlmočenia a noví tlmočníci budú pripravení pôsobiť v rôznych oblastiach života nepočujúcich a nepočujúci vďaka tomu budú mať oveľa lepšie možnosti vzdelávania, uplatnenia sa....
Je to tak, že niektorí politici sa tlmočia jednoduchšie ako iní? Kto sa vám tlmočí najťažšie?
Nemám nikoho, o kom by som povedala, že sa mi tlmočí najťažšie. Mnohí si mylne myslia, že ak budú hovoriť pomaly, tak je to jednoduchšie pretlmočiť. Opak je pravdou, a ideálne je, ak rečník hovorí plynulo. Pretože slovenský posunkový jazyk má odlišnú gramatiku, odlišnú skladbu viet, čiže ja musím počkať na význam, kontext, zmysel informácie a súčasne spracovať informáciu do slovenského posunkového jazyka (na základe posunkovej zásoby a gramatiky príslušného jazyka) a túto informáciu tlmočiť nepočujúcim. Skutočne to funguje ako pri akomkoľvek cudzom jazyku. Najjednoduchšie to vysvetlím asi na princípe fungovania anglického jazyka (How do you do?), kde tiež neprekladáte mechanicky od slova do slova, ale musíte štylisticky vetu upraviť.
Je to vyčerpávajúce viac psychicky alebo fyzicky? Teraz bývajú tie tlačovky aj hodinové..
Je to vyčerpávajúce psychicky, kedy sa musíte maximálne sústrediť, i preto, že štít niekedy prekáža, nechtiac si buchnete do spodného i bočného okraja, lebo máme veľmi veľa posunkov priamo na tvári a v oblasti tváre, čo môže vyviesť z kontextu tlmočníka. A je to náročné i fyzicky, tlmočník po dlhom tlmočení pociťuje strnulosť či bolesti v oblasti šije, ale i zápästiach, pretože najviac dávate zabrať hornej časti tela. Ja si to už asi niekedy veľmi neuvedomujem, pocítim to niekedy až neskôr, doma, aj preto, že v posunkovom jazyku fungujem denno-denne, keďže doma mám rodičov nepočujúcich a aj nepočujúceho manžela...
Sú politické tlačovky náročnejšie?
Určite áno, ako som už uviedla. Tlmočník musí mať veľmi dobrý všeobecný prehľad, prehľad v politike, chtiac-nechtiac musí sledovať dianie...takže u nás doma je neustále zapnutá TV, alebo počúvam rádio, pretože musím mať jednoducho aktuálny prehľad.
Prečo sa začali v čase pandémie živé tlačovky tlmočiť? Bude to tak aj po pandémii?
Tlačovky sa začali tlmočiť na základe požiadavky samotných nepočujúcich, a to konkrétne nepočujúceho predsedu Slovenského zväzu nepočujúcich, Mgr. Jaroslava Cehlárika. Organizácia neustále upozorňuje na nedostatok informácií pre nepočujúcich v posunkovom jazyku, na to, že dôležité informácie sa k nim dostávajú oneskorene, alebo skreslene, pretože mnohí nepočujúci nedokážu čítať s porozumením. Ja to často prirovnávam k človeku, ktorý je napríklad Angličan a dostane informácie v slovenčine. Jednoducho pre väčšinu nepočujúcich je slovenský jazyk cudzím jazykom. Je potrebné, aby v rámci vzdelávania nepočujúci súbežne so slovenským jazykom fungovali aj s posunkovým jazykom, aby sa vzdelávali v oboch jazykoch súčasne, bilingválne, to je môj názor.
No a či bude tlmočenie pokračovať i po pandémii? Ja verím, a dúfam, že sa bude naďalej a oveľa viac tlmočiť najmä pri situáciách, ktoré sú mimoriadne, a že sa vytvoril žiaľ, na základe tejto ťažkej situácie priestor, aby sa tlmočilo oveľa viac, ako doteraz, a aj všeobecne verejnosť to vníma pozitívne, a tlmočník verejnosti už neprekáža na obraze tak, ako kedysi.
Viete tlmočiť aj z cudzieho jazyka?
Ja som už „staršia“ generácia, a žiaľ, neovládam iný cudzí jazyk na takej úrovni, aby som mohla fungovať a tlmočiť z cudzieho jazyka do slovenského posunkového jazyka. Máme len zopár tlmočníkov, ktorí ovládajú napr.nemecký jazyk a anglický jazyk a z nich prekladajú priamo do slovenského posunkového jazyka. Skutočne je ich zopár. Mimochodom to je najťažšie tlmočenie, pretože sa musíte „prepnúť“ z cudzieho hovoreného jazyka prostredníctvom prekladaného slovenského jazyka v mysli do slovenského posunkového jazyka. Toto je tiež téma a vzdelávanie, ktorému by sme sa v budúcnosti mali venovať, a tiež ho trénovať prakticky.
Matovič sa zobrazuje ako tri prsty položené na dlani obrátenej smerom von. Čo to znamená?
Trocha Vás opravím, nie sú to tri prsty, ale dlaň a všetky prsty, pretože sa tak ukazuje v dvojručnej prstovej abecede písmeno „M“, ktoré však natočíme do iného smeru, a na druhej vystretej dlani smerom von, pohybom znázorníme akoby papier, pretože pán Matovič veľmi často a s obľubou poukazuje na fakty na papieroch.
Takto podobne vznikajú menné posunky politikov, či iných známych osobností. Nepočujúci vnímajú vizuálny prejav, či vzhľad politikov oveľa viac, ako my počujúci, na základe toho i vznikajú menné posunky. Najskôr je to podľa priezviska, a toho čo znamená, teda doslovný alebo čiastočný preklad priezviska z hovoreného slovenského jazyka do slovenského posunkového jazyka, alebo je to podľa výraznej vonkajšej črty politika (vlasy, fúzy, oblečenie, okuliare apod.), alebo podľa už spomínanej obľúbenej činnosti politika.
Kto vymýšľa tieto znaky mien politikov?
Opravím Vás, hovoríme o posunkoch, konkrétne o menných posunkoch politikov a vymýšľajú ich samotní nepočujúci, v prvom rade je to jediný nepočujúci lingvista slovenského posunkového jazyka, PaedDr. Bc. Roman Vojtechovský, a nepočujúci, ktorí sa zapájajú do zasielania návrhov posunkov, i do verejného hlasovania. I počujúci, ktorí sa pohybujú v komunite nepočujúcich dostávajú menné posunky, máme ich i my tlmočníci.
Všetci tlmočníci ste oblečení vždy jednotne, ste v čiernom. Máte nejaký kódex, čo presne musíte v rámci tohto dodržiavať?
Áno, je to základné pravidlo etického kódexu každého tlmočníka, a každý profesionálny tlmočník by ho mal dodržiavať. Tlmočník zásadne má mať čierne oblečenie, toleruje sa i tmavomodré oblečenie, nakoľko táto farba je neutrálna pri akomkoľvek snímaní obrazu, ale najmä je to z toho základného dôvodu, že musia byť veľmi dobre viditeľné ruky, aby boli zreteľné a jasné posunky. Tiež nesmie mať tlmočník výrazné lesklé a trblietavé šperky, takisto na oblečení nesmú byť lesklé, trblietavé prvky, zipsy, lesklé gombíky a podobne, všetko to pôsobí mimoriadne rušivo. Musíme myslieť i na nepočujúcich, ktorí majú problém so zrakom, na túto skupinu nesmieme zabúdať.
Na záver, chceli by ste ešte niečo odkázať ľuďom z pohľadu vašej profesie tlmočníčky?
Chcela by som na záver ešte vyjadriť to, čo vnímam v našom počujúcom svete, a to, že nepočujúceho si často krát nevšimneme, pokiaľ nezačne komunikovať...až vtedy si uvedomíme často krát a na vlastnej koži, keď sa snažíme my počujúci s nimi „rozprávať“, aké to je ťažké, porozumieť si.... ale dá sa to trpezlivosťou, snahou, pomôže papier a pero alebo mobil, jednoduché skladby viet a jednoduché slová.
Rada by som dodala, že sa veľmi teším, že my, tlmočníci, ktorí reprezentujeme na tlačovkách, na obrazovkách, slovenský posunkový jazyk, a zároveň tak reprezentujeme aj komunitu nepočujúcich, sme teraz takpovediac „v kurze“, že si nás všímate. Ja osobne, ak budem hovoriť za tlmočníkov, to vnímam ako jedno úžasné a veľké pozitívum, osvetu pre podporu budúcich tlmočníkov, a i vyššiu a lepšiu empatiu našej spoločnosti voči tlmočníkom, ale najmä voči nepočujúcim.
Dúfam, že to tak bude naďalej, že nebudú nepočujúci a ich potreby a problémy po tomto náročnom a ťažkom období, po pandémii, opäť „neviditeľní“, a s nimi nebudú „neviditeľní“ i tlmočníci. To je moje najväčšie želanie.
(nc)