ROZHOVOR Psychológ Krause: Kiežby nás situácia naučila viac, než sme sa doteraz naučili

Odborník neuropsychológ Robert Krause v rozhovore vysvetľuje, aké dopady môže mať aktuálna situácia hlavne na psychické zdravie a prežívanie ľudí.

Ako teraz vyzerá vaša práca? Vediete nejaké terapie aj online?

Aktuálne registrujeme situáciu, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť zo strany mnohých odborníkov. Mnohí kolegovia svoju prácu mierne modifikovali a začali poskytovať odbornú pomoc cez internet, resp. k tomu využívajú sociálne siete, či už v prospech psychoedukácie širšej verejnosti, resp. psychologického poradenstva, ale mnohí z nich aj v prospech pokračovania psychoterapeutickej práce. Zároveň máme možnosť vnímať, že niektorým jednotlivcom aj pomoc na diaľku pomáha, a preto máme v súčasnosti možnosť vyskúšať si, čo psychologickú obec potenciálne čaká v budúcnosti aj pod vplyvom digitalizácie, ale aj samotnej dostupnosti využitia psychologických služieb. Schopnosť flexibility a adaptability je veľmi dôležitá a v dnešnej dobe reflektujúcej pandémiu nemenej významná, a preto poskytuje priestor aj pre mnohých odborníkov na otestovanie si mnohých spôsobilostí, ktoré mnohokrát učia aj svojich klientov.

Ulice sa vyľudnili a všetci sa chránia rúškom, mnohým tak nevidíte do tváre. Ako to mení vnímanie situácie a nálady ľudí?

To, čo bolo pred niekoľkými dňami ešte abnormálne, sa aktuálne stalo normálnym. To, čo sme ešte nedávno vnímali ako niečo neobvyklé a mali sme voči tomu zľahčujúci postoj, sa aktuálne stalo tým, čo nám významne môže napomôcť k zvládnutiu vzniknutej situácie- napr. nosenie rúšok. To, že vidíme len čiastkovo tváre druhých ľudí je najmä pre naše podvedomé mechanizmy týkajúce sa rozoznania emočného rozpoloženia druhých ľudí mierne limitujúce. Na strane druhej, je to aktuálne spoločnosťou rešpektovaná norma, a preto to nie je už len asociované s tým, že je jednotlivec chorý, ako tomu bolo donedávna. Aktuálne je to preventívny prvok, ktorý vzhľadom na sociálnu izoláciu poskytuje ľuďom priestor aspoň na ako takú sebarealizáciu. Vidíme, že množstvo ľudí pristúpilo ku kreatívnym spôsobom, ako si rúško vyrobiť a tým sa aspoň čiastočne sebarealizujú.

Takýto scenár si málokto pripúšťal. Je preto prirodzené, že ľudia majú obavy. Dá sa povedať, kedy je strach z epidémie vyslovene škodlivý pre zdravie človeka?

Keď hovoríme o strachu z pandémie, tak máme na mysli úplne prirodzené a legitímnu emóciu, ktorá má v sebe nielen ochranný prvok, ale aj motivačný. Motivuje nás k tomu, aby sme boli opatrní a dodržiavali odporúčania zo strany odborníkov. Ak však jednotlivec vníma, že jeho strach začína naberať iracionálne parametre a jednotlivec je obmedzený na funkčnosti týkajúcej sa zdravého fungovaní aj keď v obmedzenom priestore, tak môžeme usudzovať, že jednotlivcovi strach škodí a nepomáha. Určitá miera úzkosti je taktiež zdravá, nakoľko nás motivuje a udržuje náš výkon, ale v nezdravej miere nás už začína limitovať. Preto je významné, aby sme využívali vedecké a zároveň kritické myslenie a reagovali na aktuálnu situáciu a nie na naše mnohokrát iracionálne vystupňované predstavy týkajúce sa budúcnosti.

Ako sa môže prejavovať nadmerný stres a úzkosť?

Ak už jednotlivec vníma, že miera prežívanej úzkosti a stresu je natoľko vysoká, že  nedokáže sústreďovať pozornosť iným a omnoho zdravším smerom, tak si to vyžaduje, aby tento človek tomu začal venovať zvýšenú pozornosť. Naše emócie ovplyvňujú aj našu obranyschopnosť, a preto je nemenej významné, aby sme okrem telesnej stránky venovali zvýšenú pozornosť aj tej psychickej. Nadmerný stres a úzkosť sa môže premietnuť do telesného prežívania a človek môže mať zrýchlené dýchanie, bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, ale aj iné telesné symptómy. Ak psychické prežívanie nedokáže ustáť to, čo sa v organizme deje, tak to presunie nášmu telesnému prežívaniu a vzniká psychosomatické prežívanie.

Čo odporúčate ľudom, ako by si mali zorganizovať čas respektíve deň?

Vzhľadom na to, že u jednotlivcov došlo k narušeniu stereotypu, ktorý im doposiaľ uspokojoval potreby istoty a bezpečia a zároveň zvyšoval schopnosť predikcie blížiaceho sa sledu udalostí, je dôležité, aby si ľudia aj v aktuálnej situácii našli určité prvky z ich zaužívaných stereotypných vzorcov správania, ktoré uplatňovali v minulosti. Okrem toho môžu začať s nastavením krátkodobých cieľov, napr. zadefinovaním si cieľa na dnešný deň a s postupným odškrtávaním toho, čo sa počas dňa chceli naučiť, čo chceli urobiť, atď. Zároveň môžu využiť čas k tomu, aby boli v bližšom kontakte s ľuďmi v ich blízkosti, robili činnosti, na ktoré si doposiaľ nevyhradili čas a mali možnosť aj túto nečakanú situáciu zvládnuť podľa ich najlepších možností a schopností.

Nikto teraz nevie povedať, ako dlho bude táto situácia trvať. Aký vplyv to môže mať na psychické zdravie ľudí?

Už niekoľko desiatok rokov dozadu mnohí významní psychológovia tvrdili, že nie dôležité to, čo sa nám stane, ale to ako my zareagujeme na to, čo sa nám stalo. Motivační rečníci tento psychologický model posunuli na jednoduchšiu úroveň a začali s tvrdeniami, že nie je dôležité, aké karty dostaneme, ale ako s nimi hráme. Práve toto metaforické poňatie taktiež odzrkadľuje to, čo už sa niekoľko rokov vo vede skúma a to konkrétne, že ľudia sa významne líšia v spôsobe spracovania rôznych nečakaných situácií. Deň nás neustále niečo učí, ale či nás aj niečo naučí, to už je na nás samotných. Preto aj efekt aktuálnej situácii na naše psychické zdravie sa ukáže v odstupe času. Je však viac než len žiaduce, aby sme mali na pamäti, že samotný vplyv je ovplyvnený aj našim postojom a presvedčeniami o vzniknutej situácii. Inými slovami, môžeme riešiť to, na čo máme vplyv a to sme my sami.

Veľa ľudí je teraz doma, sú v takom uvoľnenom móde. Nakúpili si na dlhé dni napríklad alkohol. Aký to môže mať na nich vplyv?

Užívanie návykových látok, medzi ktoré patrí aj alkohol, je vo všeobecnosti neefektívnym nástrojom zvládania akýchkoľvek náročných životných situácií. Síce jednotllivec možno krátkodobo vníma uvoľnenie napätia, ale v dlhodobej perspektíve si viac škodí, než pomáha. Okrem toho, že alkohol znižuje imunitu, ktorá je v situácii reflektujúcej možnosť ochorenia veľmi dôležitá, má nežiadúce dopady aj na ľudský mozog, či interakciu s druhými ľuďmi. Fyzická aktivita, ktorú môže jednotlivec vykonávať aj v domácom prostredí, má podobný uvoľňovací efekt s tým rozdielom, že nám aj v dlhodobej perspektíve pomôže. Pri fyzickej aktivite sa v našom mozgu dejú významné zmeny a jednotlivec sa po cvičení cíti omnoho lepšie ako pred cvičením.

Ľudia sa obávajú straty zamestnania, toho, že nezarobia, ale aj preto, že sa boja, možnej nákazy napríklad v obchode. Môže to u zdravého človeka spôsobiť úzkostné stavy?

Pod vplyvom veľkého množstva informácií a nizkej ochote ľudí selektovať informácie, ktoré prijímajú, registrujeme, že sú ľudia, ktorí sú viac senzitívnejší a objavujú sa u nich aj iracionálne formy správania, či abnormálneho psychického prežívania. Okrem toho je badateľné, že aj samotný strach nemusí mať vždy iracionálny podtón, nakoľko je preukázané, že niektorí ľudia prídu o zamestnanie a ich zaužívaný stereotyp sa ešte viac naruší, ale opäť nie je dôležité to, čo sa nám stane, ale to, ako my na to zareagujeme. Vidíme, že niektorí zamestnávatelia aktuálne hľadajú ľudí na výpomoc a možno aj tu vzniká priestor na možné vykrytie nečakanej situácie a straty príjmu. Samozrejme, aktuálna situácia nie je ľahká a vyžaduje si zapojenie veľkého množstva zvládacích mechanizmov. Na strane druhej, je riešiteľná a ľudstvo si prechádza veľkou skúškou motivačne, ale i morálno vôľových spôsobilostí, ktorými disponuje. Kiežby nás situácia naučila viac, než sme sa doteraz naučili.

Očakávate, že budú pribúdať pacienti s psychickými problémami ako dôsledok tejto krízy?

Kríza je produktívny stav, pokiaľ nemá príchuť katastrofy. Kríza v sebe nesie ohrozenie, ale aj príležitosť. Vo všeobecnosti vnímame, že je v poslednej dobe zvýšený záujem o psychologické služby, a to bez ohľadu na aktuálnu situáciu ohľadne COVID-19. Domnievam sa, že množstvo ľudí potrebuje sociálnu, ale aj psychologickú oporu a podporu a je možné, že aj v dôsledku negatívnych dopadov, ktoré v sebe pandémia nesie vzrastie počet ľudí, ktorí budú chcieť využiť služby odborníkov.

Je skupina ľudí, ktorí trpia behaviorálnymi závislosťami – závislosť od online nákupov, hraní hier na internete či pornografie.. Ako budú na tom oni?

Aktuálna doba v sebe nesie možnosť pochopenia symptómov rôznych psychických porúch. Tak, ako je to napr. pri depresívnych stavoch, kedy je jednotlivec anhedonický, je u neho prítomná porucha nálady, má zvýšenú tendenciu sa izolovať, jeho chuť do bežných činností je významne limitovaná, tak aj v aktuálnej dobe tieto symptómy sú prítomné u mnohých ľudí, a to práve v dôsledku opatrení, ktoré nastali. Tieto opatrenia nám však majú pomôcť, a preto možno aj ľudia lepšie pochopia, že zľahčovať symptómy pri psychických poruchách nie je zdravé. Zároveň, to že ľudia aktuálne majú niektoré symptómy prítomné automaticky neindikuje prítomnosť napr. spomínanej depresie, ale môže ísť o aktuálne reakciu na vzniknutú situáciu. Okrem toho vidíme aj zvýšenú formy obsedantného a kompulzívneho správania či už v zmysle pocitov znečistenia, či strachu z nedostatku tovaru. V tomto bode je opäť dôležité, aby sme si zachovali odstup od situácie, pozreli sa na ňu z nadhľadu a využívali emócie ku konaniu a nekonali pod vplyvom emócií.

Čo robia s psychikou jednotlivca potvrdené prípady nákazy známych ľudí, politikov či športovcov?

Ľudia majú svoje vzory, ktoré im poskytujú nádej. Ak jednotlivec vidí, že aj jeho vzor/idol si prechádza obdobím, ktoré je náročné a zvládne to, tak to môže v sebe niesť podpornú zložku a človeka to môže podporiť. Práve ľudia, ktorí majú moc a vplyv sú ľuďmi, ktorí môžu prispieť k zdravšiemu spracovaniu aktuálnej situácie, nakoľko im ich fanúšikovia veria a vnímajú ich ako autoritu. Ľudia vo všeobecnosti majú tendenciu veriť autoritám, a preto byť vzorom nie je len česť, ale aj zodpovedná funkcia.

Veľa sa hovorí o tom, že už nič nebude ako predtým a táto situácia spoločnosť posunie dopredu. Čo si o tom myslíte?

Je pravda, že už nič nebude také, ako predtým. To isté by však platilo, aj keby situácia s COVID-19 nenastala. Každý deň v sebe totižto nesie nové skúseností, ktoré náš život ovplyvňujú. To, či nás aktuálna situácia niečo naučí, je na nás samotných. To, že nás niečo učí je viac než len jasné. Každá situácia, každý deň, každý človek nás niečo učí, ale či nás niečo naučí, to už záleží najmä od nás. Ja si prajem a želám, aby vzniknutá situácia umožnila ľuďom nebrať veci za samozrejmé, byť viac vďačnými za to, čo máme a byť menej smutnými za to, čo nemáme. Lebo COVID-19 v určitej dobe skončí a my z tejto skúsenosti môžeme vyjsť ako ľudia, ktorí sa niečo nové naučili a vďaka tomu aj vo svojom živote niečo upravili. Otázkou však bude, čo si z tejto situácii ako ľudstvo tvorené jednotlivcami zoberieme.

Veľa ľudí dnes neustále monitoruje situáciu, pozerá správy, robí si štatistiky krajín.. Takto by to pre psychické zdravie asi nemalo vyzerať alebo sa mýlim?

Nadmerné kontrolovanie a sledovanie situácie určite neprospieva zdravému psychickému fungovaniu. Nepotrebujem vedieť všetko, stačí nám vedieť to, čo potrebujeme vedieť, aby sme dokázali pomôcť a zároveň neuškodiť sebe, ale aj druhým. Aj Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sme sa vyhli nadmernému sledovaniu spravodajstva. Niekedy je lepšie vedieť, ako nevedieť. Niekedy je však pre zmenu lepšie nevedieť, ako vedieť. Nájsť zdravý balans medzi týmito tvrdeniami je to, čo nám môže pomôcť zvládnuť aktuálnu situáciu aj po psychickej stránke.

(nc)