ROZHOVOR: Slovenka žijúca v Chorvátsku Mirka Kelečic: "Slovákov uprednostňujú pred inými národmi"
Zdroj: archív Mirka Kelečic
Pred pár rokmi opustila Bratislavu a začala nový život s chorvátskym manželom, s ktorým má krásnu 5-ročnú dcéru. Ako žena v domácnosti sa rozhodla, že nebude sedieť a začne sa realizovať. Dnes plní sny dovolenkárom. Na ostrove Vir neďaleko historického Zadaru sprostredkováva ubytovanie od miestnych slovenským a už aj českým turistom. Sama na ostrove vlastní apartmánový dom. Ako si zvykala na nový domov? Ako ju prijali medzi seba Chorváti a čo si domáci myslia o našich dovolenkároch? Energická a večne pozitívne naladená Bratislavčanka Mirka Kelečic.
Snívali ste niekedy, že budete žiť pri mori? Plníte si teraz svoje sny?
Do Chorvátska som sa zamilovala už ako dieťa v roku 1986. Dá sa povedať, že žijem svoj sen.
Ako ste sa zoznámili so svojim manželom Chorvátom?
Úplne náhodou, aj keď sa vraví, že náhody neexistujú. Pomáhala som im pri medzinárodných automobilových pretekoch do vrchu, ktorých sa on zúčastnil na Dobšinskom vrchu a na Pezinskej babe v rokoch 2007 – 2008 a ostali sme v kontakte.
Takže vaším partnerom je známy chorvátsky automobilový pretekár do vrchu Željko Kelečić. Ako ste si zvykali na jeho prácu?
Juj ťažko. Pred rýchlosťou mám obrovský rešpekt. Momentálne práve kvôli mne a našej dcére už nepreteká, ale v časoch, keď sa tomu aktívne venoval, bol veľmi úspešný vo svojej kategórii a vytvoril aj rýchlostný rekord. No keďže my ženy vieme, ako na to, automobily vymenil za apartmány.
Boli ste úspešnou HR Manažérkou v Bratislave. Bolo ťažké opustiť všetko a odísť do Chorvátska?
Nuž v čase môjho odchodu začala na Slovensku kríza, a teda nijako som to veľmi neriešila. Je pravda, že som mala deficit a pocit, že nič nerobím, no rýchlo som si našla takpovediac robotu.
Nikdy ste neuvažovali nad životom pri mori v inej krajine ako Chorvátsko?
Nie, pre mňa je Jadran a Chorvátsko to najlepšie, čo som si mohla vysnívať.
Aké sú najväčšie rozdiely v mentalite Balkáncov a Slovákov?
Ťažko povedať. Som Slovenka a manžel Chorvát, no zdá sa mi, že sme úplne rovnakí. Je cítiť, že Balkánci sú takí pohodovejší. Ranná kávička vypitá v pokoji musí byť.
Ostrov Vir:
A aký je rozdiel medzi mužmi?
Asi je rozdiel iba vo výzore. Je zriedkavosťou nájsť tu škandinávsky typ muža, na Slovensku je ich viac.
Myslela som to inak... Čo sa týka temperamentu... Nie sú žiarlivejší?
Môžem iba za seba a môjho manžela povedať, že je nenormálne žiarlivý. ? Hoc on tvrdí, že nie je. Manžel je takým milým spôsobom žiarlivý. Nie je to žiarlivosť typu scény a podobne, ale skôr obavy a strach o mňa. Mne to lichotí a som rada, že sa cíti s nami dobre doma a častokrát sa vyhovára na nás, keď ho kamoši volajú na pivo.
Čo vás najviac prekvapilo na každodennom živote v Chorvátsku?
To ,že sú veľmi otvorení, ako keby vás poznali cely život.
Príjmu Chorváti hneď medzi seba cudzinca? Dávajú najavo, že nie je človek domáci?
Cudzinca ako cudzinca, turistom radi ochotne nezištne pomôžu. Sú chvíle, keď mám pocit, že som pre nich stále tá Slovenka. Všimla som si, že sa pomenovávajú štýlom Dalmatínec, Slavonec, Bosanec a inak podľa kantóna, odkiaľ pochádzajú. No to je iba môj postreh zo života tu, no nikdy som nepocítila, že by som bola nežiaduca. Niekedy mi to však padne vhod, keď môžem povedať, tak poviem: Viete, ja nie som Chorvátka, som Slovenka, poradíte mi? Na mne už nie je ani podľa prízvuku poznať, že som cudzinka v Chorvátsku.
Ako ste si zvykli na chorvátčinu? Je to ťažký jazyk? Nemali ste problém s našimi vulgárnymi a ich bežnými výrazmi?
V škole som sa učila po rusky, tak tá chorvátčina mi nejak automaticky išla sama. Manžel a aj priatelia mi vravia, že gramaticky lepšie hovorím a aj píšem ako oni. Asi mám ucho na jazyky, lebo mi to išlo hladko. Tie ich slangové nadávky už momentálne vnímam ako dobrý deň. No na začiatku to bol šok, že ako on môže moju mamu takto nazvať. Normálne som sa išla s nimi hádať, ako si to dovoľuje. Vnímala som to osobne, ale oni naozaj, keď to používajú, tak to berú štýlom „aha veverička“. No sú slovíčka, ktoré, keď použijete po slovensky, je to nadávka a v Chorvátsku bežné slovo. Ale to všetci vieme, ktoré sú to.
Manžel Željko:
Spomeniete si na nejakú vtipnú príhodu so svojím mužom, keď ste sa začali spolu žiť?
Tých vtipných príhod mame každý deň, hádam preto nevstupujeme v manželskom živote do rutiny. Najvtipnejšia hádam je tá, keď prvýkrát prišiel k nám na návštevu a ja som ho v zime, v snehu vodila po celej Bratislave. Ale vtipné zážitky máme skoro stále, ešte jedna bola, keď som sa učila variť ich jedlo - typickú balkánsku sarmu a ona sa mi rozpadla a ja som nad hrncom plakala a môj manžel ju aj tak zjedol. Raz sme boli nakupovať mužovi nohavice, lebo trošku „podrástol“ a nakoniec si kúpil aj nové topánky. Ideme platiť a teta ako správna obchodníčka ponúka sprej na ošetrovanie topánok a kože. A mne hube nevymáchanej, občas to zo mňa vyletí, hovorím: „Jéj, to si kúp. Môžeš si aj na ksicht nastriekať a to ťa zakonzervuje.“ Kým iní horkokrvní Balkánkci by svoju ženu zaklincovali, ten môj mi hovorí, že som taká "duhovitá"... Po chorvátsky to znamená zábavná. Keď mi to prvýkrát povedal, aj som sa urazila.
Chorváti radi hodujú a stále niečo oslavujú. Majú v sebe veľa temperamentu. No iného ako Taliani, Španieli či Portugalci... Vyhovuje vám to? Či ste sa prispôsobili?
Ja toto na nich milujem. Tance, zábava a stále veselo, aj keď majú milión problémov ako exekúcie či iné veci. Oni sú proste tu a teraz žijú plnými pľúcami. Úplne som sa medzi nich včlenila.
Ako vaši rodičia prijali manžela, s ktorým máte päťročnú dcéru?
Spočiatku ťažko, hlavne moja mamina. Predstava a jej túžba mať ma pri sebe a zrazu som sa rozhodla odísť tak ďaleko... Ale manžela prijali hneď. On je taký milý ako dieťa, rýchlo sa vám dostane pod kožu.
Chodíte na Slovensko často? A čo váš muž?
Chodievame tak často, ako nám práca môjho manžela dovolí, snažíme sa kvôli dcérke každé Vianoce. Predsa len tam má babku a dedka a svojho staršieho brata. Sú to jediní starí rodičia dcérky, keďže manželovi rodičia sú už nebohí. Môj manžel Slovensko miluje a hlavne slovenské pivo, ako on vraví gorgon.
Plánujete zostať už v Chorvátsku natrvalo či plánujete návrat na Slovensko?
Úprimne, domov je tam, kde som sa narodila a vždy ním ostane, ale tu sa cítim veľmi dobre. Človek však nikdy nevie, čo nám život prinesie, ale ak by som si mala vybrať, ostala by som tu v Chorvátsku.
Nemali ste niekedy chuť zbaliť kufre a vrátiť sa do Bratislavy?
Joj a koľkokrát, hlavne ak riešite neriešiteľné veci. No nakoniec vždy sa tie neriešiteľné veci samy vyriešia. Ono to balenie kufrov asi zažil každý, kto žije ďalej od domova.
Na ostrove Vir máte svoj apartmánový dom a tiež ponúkate ubytovanie pre Slovákov a Čechov od iných majiteľov apartmánov. Je to práca, ktorá vás baví?
Ja tomu vravím práca, ale v podstate to nie je moje zamestnanie, keďže v Chorvátsku je úplne iný systém zákonov. Keď robíte pre rodinu priateľov a susedov službu, nie je potrebné, aby ste mali firmu alebo som bola zamestnaná. Som úplne obyčajná nadmieru komunikatívna žienka v domácnosti, ktorá sa rada samovzdeláva. Viem niekoľko jazykov, a tak to vlastne všetko spontánne začalo.
Spomeniete si na prvú sezónu...
Prvá sezóna bola ťažšia a druha sa už naplnila sama. Keďže mi bolo ľúto ľudom povedať, že nemajú kam prísť a vedela som o priateľoch, známych, susedoch, ktorí dokončovali svoje apartmány, tak som ich iba tam preposlala. Je to veľmi milá práca. A naozaj ma to baví sprostredkovať všetko pekné a podeliť sa o praktické rady pre mojich Slovákov.
Ostrov Vir:
Je náročné papierovo a daňovo zaobstarať si v Chorvátsku dom či apartmán?
Ak porovnávam ceny na Slovensku, vôbec nie je náročné si tu kúpiť nehnuteľnosť, ak máte prostriedky. No ročné poplatky a iné výdavky sú oveľa vyššie ako na Slovensku. Tu sa platia rôzne dane, poplatky, paušály a neviem či sa neplatí hádam aj vzduch. Je iné mať iba nehnuteľnosť a je iné mať nehnuteľnosti, ktoré sú na súkromné účely či apartmány. No všeobecne pozemok či stavba alebo hotová nehnuteľnosť je dostupnejšia cenovo ako na Slovensku. Papierovo všade treba byť opatrní a dodržiavať legislatívu.
Prečo ste si vybrali práve ostrov Vir?
Ostrov Vir si vybral môj manžel. V roku 1999 kúpil pozemok a postavil dom, ktorý som si podľa seba dokončila v rokoch 2008 až 2015. Od roku 2008 som začala poznávať ostrov a ostala som očarená. Toľko krásy, lesov, rôznorodých pláži, čisté more bez priemyslu, krásne plytčiny a pieskové dno na jednom mieste.... Nájdete tu aj miesta na potápanie, kde je množstvo mušlí, ježkov... Jednoducho na tak malom mieste nájdete rozmanitú nedotknutú prírodu. Z ostrovu Vir je navyše všade blízko.
Koľko turistov ročne ide cez vás na ostrov Vir?
Najprv to boli iba známi, kolegovia, priatelia, spolužiaci a až neskôr ich známi a priatelia.. dnes sú to aj celkom neznámi ľudia – turisti. Prvýkrát som si počítala, koľko ich bolo, minulé leto 2017 a teda ostala som sama prekvapená a ešte obzvlášť preto, že som sa skoro s každým stretla. Minulé leto to bolo 122 turnusov, čo je 300 dospelých a 155 deti .
Akí sme my Slováci dovolenkári? Majú nás Chorváti radi?
Veľmi, my Slováci sme veľmi obľúbení hostia v apartmánoch. Sme čistotní, kultúrni a veľmi veselí. Tak nás Chorváti vnímajú. Osobne mám pocit, že nás Slovákov uprednostňujú pred ostatnými a hlavne aj rečová bariéra nie je taká veľká.
Je rozdiel medzi Slovákmi a Čechmi. Vnímajú to aj Chorváti?
Pre Chorvátov to je stále iba jeden národ. Často im vysvetľujem, že to je ako ich bývala Juhoslávia. Dokonca aj bratia Česi už nemajú povesť paštikárov, hoc ešte tie sandále a biele ponožky tu rezonujú.
Za tie roky, čo sprostredkovávate ubytovanie na ostrove Vir pre Slovákov, vyprofiloval sa nejaký typický klient?
Typický klient je rodina - dvaja dospelí a v priemere tri deti. Rodina chce mat všetko a všade blízko a priemerný štandard. To je wifi, klíma, bez toho to nejde. Potešila by som sa, ak by ľudia pochopili, že na ostrove Vir je najviac slnečných dni v roku a teda sezóna tu začína už koncom apríla. Keďže je tu more plytké a pieskové dno, jeho teplota je vyššia.
Koľko Slovákov tento rok sa chystá na Vir?
Zatiaľ sme s domácimi úspešne rezervovali 136 turnusov, čo je cca 1205 nocí z toho 389 dospelých a 261 detí . Pevne verím, že táto sezóna prejde v zdraví a nebudeme musieť nikomu volať sanitku, ako tomu bolo minulé leto, keď nám skoro päťročný chlapec z Moravy skolaboval a dostal epilepticky záchvat. Osobne som im zabezpečila sanitku a prevoz do nemocnice a bola som prítomná na príjme a tlmočila som mamine. Rodina bola na odchode domov a zvyšnú rodinu otca s dcérkou sme u nás v priváte ubytovali, pokiaľ sa malého stav stabilizoval. Priala by som si takýchto zážitkov čo najmenej. Som veľmi šťastná, keď mi ľudia – turisti napíšu po dovolenke, ako boli spokojní a majú perfektne zážitky z leta.
(lb)