ROZHOVOR Christián vyrastal v tele dievčaťa, dnes pomáha pri zmene pohlavia druhým
Zdroj: ms
Bratislavčan Christián Havlíček (32) dnes žije ako úplne obyčajný muž. Na to, aby dosiahol tento stav, však musel prejsť náročným obdobím zmeny pohlavia, po narodení ho totiž zaregistrovali ako dievča. Dnes cez občianske združenie TransFúzia pomáha ďalším ľuďom, ktorí sa nestotožňujú so svojím oficiálnym pohlavím. Práve dnes si pripomíname Medzinárodný deň boja proti homofóbii a transfóbii.
Čo robí OZ TransFúzia?
Venujeme sa podpore transrodových ľudí, ja poskytujem poradenstvo. Za svoju činnosť sme komunikovali s približne 600 ľuďmi, ktorým sme pomáhali.
Čo si presne máme predstaviť pod pojmom transrodoví ľudia?
Jednoducho povedané, trans ľudia sú tí, ktorí sa nestotožňujú s pohlavím, ktoré im bolo pripísané pri narodení.
A aké majú u nás možnosti si zmeniť pohlavie? Čo všetko je s tým spojené?
Veľa trans ľudí sa rozhodne prejsť procesom tranzície, to znamená, že menia svoje telo, svoje doklady, robia vlastne coming out. Tranzícia sa skladá z troch častí. Je to jednak sociálna časť, že poviete okoliu, kým sa cítite byť. Začnete používať preferované meno a rod. Ďalej sa skladá aj z medicínskej časti. Teda môžete rôznymi spôsobmi upraviť svoje telo, ako som to urobil napríklad ja. Treťou časťou je, že si môžete oficiálne zmeniť meno, priezvisko a rodné číslo, teda marker vášho pohlavia.
Tvrdíte, že veľkým problém pre trans ľudí u nás sú nútené kastrácie. O čo ide?
Vysvetlím to. Naša legislatíva od trans ľudí pri zmene pohlavia vyžaduje iba toľko, aby predložili lekársky posudok. O túto zmenu žiadate na matričnom úrade, no musíte predložiť lekársky posudok, ktorý vás oprávňuje túto zmenu vykonať. Toľko hovorí legislatíva. Lekári na Slovensku však nemajú žiadne metodiky, ako postupovať a aby vám tento posudok vystavili, vyžadujú od vás najskôr podstúpenie chirurgického - kastračného zákroku. Pri trans mužoch ide o odstránenie vaječníkov a maternice, u žien o odstránenie semenníkov. Je to pritom zákrok, ktorý navonok nevidno, ani na mne ho napríklad nevidíte. Je to súčasťou zastaranej, bežne už vo svete a západných krajinách prekonanej medicínskej praxe. Na Slovensku nie je veľa lekárov, ktorí to robia, takže na názore každého z nich záleží a mnohí operačný zákrok ako podmienku pre vystavenie posudku na zmenu pohlavia vyžadujú. Proti tejto podmienke je aj Svetová zdravotnícka organizácia a vyjadruje sa proti aj OSN. Samozrejme, pri tranzícii si často meníte vzhľad tela či tváre, no to sa robí hormonálnou terapiou, prípadne inými zákrokmi a s vystavením spomínaného posudku to nesúvisí.
Ste Bratislavčan, kde konkrétne ste vyrastali?
Najskôr v Ružinove, neskôr som býval vo Vrakuni, teraz bývam v Novom Meste.
Vyrastali ste teda ako dievča?
Pre mňa to, kým som bol, keď som bol malý, nebolo nejaké významné. Mal som dievčenské meno, ale mám pocit, že som vyrastal skôr ako dieťa. Hrávať som sa mohol, s čím som chcel, od istého veku som rozhodoval, čo si chcem obliecť. V tomto nebol zásadný problém.
A medzi spolužiakmi ste fungovali ako? Lebo je bežné, že v útlom detstve sa chlapci hrávajú často iba s chlapcami a dievčatá s dievčatami...
Neboli sme tak podelení.
Kedy ste začali intenzívnejšie cítiť, že nie ste dievčaťom?
V období prvého, druhého ročníka na strednej škole som si presne uvedomil, kým som a vedel som to pomenovať. No trvalo mi niekoľko rokov nájsť lekárku, ktorá ma previedla tranzíciou, teda jej medicínskou časťou.
To ste ale museli byť plnoletý, nie?
U nás áno. V Čechách prijímajú do procesu aj násťročné deti. Majú lekárov, ktorí sa tomu dlhodobo venujú. Uvedomili si, že fakt, že je niekto transrodový, môže o sebe vedieť už v šiestich rokoch a vie to aj povedať. Neexistuje dôvod, prečo 16-, 17-ročným ľuďom neposkytnúť hormonálnu terapiu.
Kedy ste mali coming out, teda že ste o tom povedali svojmu okoliu?
Na strednej škole. V zásade som sa stretol s pochopením, ťažké však bolo, že nikto nevedel, čo to znamená byť transrodový. To je asi najväčší problém trans komunity na Slovensku, že ľudia nerozumejú, čo to presne znamená, čo je tranzícia. Základné informácie chýbajú a skôr sú rozšírené škodlivé mýty. Pracujem s trans ľuďmi - klientmi, stretol som ich osobne stovky a sú to úplne bežní ľudia. Iba majú v niečom trochu odlišnú životnú dráhu.
Na strednej škole vás teda brali ako chlapca či dievča?
Blízki priatelia z triedy ma brali ako chlapca.
Na ktorú strednú ste chodili?
Gymnázium Grosslingova. Výborná škola.
A učitelia vás brali ako dievča?
Áno. Vtedy sa o téme ešte vedelo málo a necítil som, že môžem učiteľom povedať, aký som a ako ma majú oslovovať. No dnes už majú transrodové deti, ktoré nás oslovujú, dobré skúsenosti so školou a učiteľmi. Vedia ich akceptovať a korektne oslovovať. Jednej rodine sme pomáhali tieto veci vykomunikovať so školou a jej vedenie záujem dieťaťa akceptovalo. Išlo o 12 - ročné dieťa, chlapec mal potvrdenie od lekára, že pre jeho vývoj bude najzdravšie, ak ho budú oslovovať v mužskom rode.
Ako dlho trvala tranzícia vám?
Dlho, lebo som nevedel nájsť lekárku, ktorá ma tranzíciou prevedie. Väčšinou ma posielali od dverí k dverám. Lekárku, ktorá mi s tým pomohla, som našiel až na vysokej škole a na konci vysokej školy som si už zmenil doklady.
Čo ste museli podstúpiť z medicínskeho hľadiska?
Mal som záujem o hormonálnu terapiu, ktorá najviac zmení vaše telo. Ide o jednoduchý proces, ktorý sa dá riešiť aj s endokrinológom. No a v čase mojej tranzície nebol u nás lekár, ktorý by vám dal potvrdenie pre matričný úrad bez absolvovania nútenej kastrácie (odstránenie maternice a vaječníkov). Mnoho trans ľudí využíva služby plastickej chirurgie, rovnako ako bežní ľudia chcú mať napríklad väčšie či menšie prsia, o čo som mal záujem i ja...
Aké máte plány do budúcnosti?
S partnerkou žijem už piaty rok, plánujeme rodinu, rekonštruujeme si byt, žijeme bežný život.
(ms)