Viete, aké národnosti žili kedysi vo vašej mestskej časti? Etnologička prezrádza zaujímavosti o minulosti Bratislavy

Zdroj: Archív K. Nádaskej

Poriadna zmes národov. Tak vyzerala Bratislava počas celých stáročí. Dnes je na Slovensku určite najkozmopolitnejším mestom, ktoré si zakladá na tolerancii. Sami však vidíme, že tá povestná bratislavská znášanlivosť už nie je samozrejmosťou a objavuje sa dokonca aj určitá nevraživosť voči mestu od ľudí, ktorí v ňom roky žijú. Prečo je to tak a ako sa vyvíjalo etnické zloženie nášho mesta, nám prezradila etnologička a historička Katarína Nádaská.

Čo vieme povedať o obyvateľoch Bratislavy a ich národnostnom zložení v dávnejšej i nedávnej histórii? Vieme napríklad, ako zhruba vyzeralo obyvateľstvo nášho mesta v 13. storočí? 

Vtedy na území dnešnej Bratislavy prevažovali Nemci, potom to boli Maďari a napokon Slováci. Vzdelanci hovorili latinsky, na úradoch prevládala nemčina, ale dalo sa dorozumieť aj maďarsky a slovensky. Samozrejme, nešlo o dnešnú slovenčinu, bola to slovenčina, ktorej by sme už dnes nerozumeli. Nemci dominovali preto, lebo patrili k prvým kolonistom, ktorí sa vo veľkom počte po tatárskom vpáde usídlili v Bratislave. 

K akým hlavným zmenám dochádzalo v priebehu nasledujúcich storočí, ako to bolo s obyvateľmi na konci 19. storočia? Koľko ich teda bolo a aké bolo ich zloženia z hľadiska národností?

V roku 1880, už v rámci moderných sčítaní ľudu, ktoré sa konali v desaťročných cykloch, sa začala zisťovať aj materinská reč obyvateľstva ako základný atribút etnicity. Výsledky za Bratislavu potvrdili prevažne nemecký charakter mesta, skoro 63,5 percent, ale aj jeho blízkeho okolia. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní bolo mesto bežne označované aj dvojnázvom Pozsony – Pressburg, v slovenskom prostredí Prešporok. Popri pôvodnom jadre Bratislavy, ktoré predstavuje Staré Mesto, sa nemecké obyvateľstvo koncentrovalo najmä v Devíne, Petržalke, Rusovciach a Prievoze, kde tvorilo vyše 87,5 percenta prítomných obyvateľov. Výraznejšie zastúpenie malo už len maďarsky a slovensky hovoriace obyvateľstvo, obe s približne 15 percentným zastúpením. Z pohľadu súčasnej Bratislavy s jej mestskými časťami Slováci v tomto období tvorili len niečo vyše pätiny obyvateľstva. Najviac boli koncentrovaní v Záhorskej Bystrici, Lamači a Vajnoroch, kde predstavovali vyše 90-percentnú väčšinu. Maďarské obyvateľstvo sa koncentrovalo najmä v Podunajských Biskupiciach a susednej Vrakuni, kde tvorili viac ako trojštvrtinový podiel prítomného obyvateľstva. K nemeckému obyvateľstvu sa hlásili bohatšie a podnikavejšie vrstvy , k maďarskému časť remeselníkov, ale v tomto období hlavne lojálne úradníctvo. Slováci mali najpočetnejšie zastúpenie najmä medzi poľnohospodárskym obyvateľstvom a drobnými remeselníkmi.

(Na prelome 19. a 20. storočia rýchlo rástol podiel maďarského obyvateľstva -1880: 15,14%, 1890: 19,91%, 1900: 30,52%, 1910: 40,53%, to už Nemci stratili väčšinu, ide však o štatistiku týkajúcu sa pôvodného Prešporka, nie okolitých obcí, ktoré dnes tvoria mestské časti - poznámka redakcie)

Jazykovú heterogénnosť Bratislavy a jej okolia dotváralo aj početnejšie chorvátske obyvateľstvo. Chorváti boli výraznejšie koncentrovaní najmä v pridunajskej oblasti v Jarovciach a Čunove, ale i v Devínskej Novej Vsi, kde v roku 1880 tvorili takmer 68,5 percenta  obyvateľstva. Išlo však už len o pozostatky početnejšieho chorvátskeho osídlenia pridunajskej a malokarpatskej oblasti zo 16. storočia. Chorváti podliehali vplyvom silnejšieho slovenského, maďarského a nemeckého prostredia a ich asimilačný proces v druhej polovici 19. storočia značne pokročil.

Veľký zlom nastal určite v priebehu prvej polovice 20. storočia... Odkiaľ prišli predkovia väčšiny dnešných Bratislavčanov?

Najvýraznejšími medzníkmi v etnickom vývoji mesta bol bezpochyby vznik Československej republiky a spoločensko-politické zmeny, ktoré nastali v meste po roku 1918. Bratislava ako nové správne centrum, v ktorom sa začali koncentrovať najvýznamnejšie správne inštitúcie, sa začala výraznejšie meniť aj po stránke národnostnej skladby svojho obyvateľstva. Sčítanie obyvateľstva z roku 1921 deklaruje, že nemecké obyvateľstvo si ešte zachovalo vyše 30-percentný podiel.

Československá národnosť už mala relatívnu prevahu, skoro 40 percent. Nebol to však len dôsledok postupného sústreďovania správnych úradov do Bratislavy, ale vplyv na tento výsledok mala aj dislokovaná vojenská posádka v meste, kde v roku 1921 bolo prítomných vyše 4,5 tisíca vojakov. Väčšina z nich sa v sčítaní prihlásila 
k československej národnosti. Na území dnešnej Bratislavy bolo ešte ďalších päť posádok – v Podunajských Biskupiciach, Devíne, Petržalke, Prievoze a Vajnoroch. Z celkovo vyše päťtisíc vojakov viac ako tri štvrtiny tvorili práve osoby československej národnosti a vyše pätinu vojaci nemeckej národnosti. Pochádzali zväčša zo západnej časti Československa.

Migrácia za prácou do Bratislavy najmä v prvej polovici 20. rokov sa priamo odrazila na výsledkoch sčítania z roku 1930. Opäť došlo k zvýšeniu relatívnej prevahy osôb československej národnosti, najmä v pôvodnom jadre mesta so 48,5-percentným podielom. Pomerne silnú zložku migrujúcich v tomto období predstavovali osoby zo západnej časti Československa. V roku 1930 v Bratislave Česi tvorili vyše 25-tisícovú skupinu a v pôvodnom meste tak boli už početnejší ako Maďari. Obsadzovali najmä uvoľnené úradnícke miesta, ktoré po vzniku republiky nepočetná domáca slovenská inteligencia nemohla obsadiť.

V marci 1939, po vzniku Slovenského štátu, sa zmenil vzťah k niektorým minoritám. Pri sčítaní ľudu z roku 1940 boli osoby českej národnosti z väčšej časti štatisticky vykázané ako cudzinci, príslušníci susedného Protektorátu Čechy a Morava. 

Čo sa dialo po vojne?

Po oslobodení sa mesto začalo rozrastať. V roku 1946 sa pričlenila Petržalka, Prievoz, Vinohrady, Lamač, Dúbravka a Devín a v roku 1950 tak v „novej“ Bratislave žilo skoro 193-tisíc obyvateľov. Likvidáciou židovského obyvateľstva počas vojny a povojnovým vysťahovaním nemeckého obyvateľstva sa v Bratislave v roku 1950 hlásilo k Slovákom a Čechom už 95 percent osôb.

Je zrejmé, že obyvateľstvo Bratislavy prežilo v 20. – 40. rokoch výrazné zmeny, ktoré sa skončili úplnou zmenou etnického charakteru mesta.  Bratislava - pôvodne prevažne nemecké mesto so slabším zastúpením maďarského a slovenského obyvateľstva a početnejšou komunitou židovského obyvateľstva sa od stredoveku národnostne zmenilo na nepoznanie. 

O Bratislave sa hovorí, že bola vždy tolerantným multikultúrnym mestom. Je to naozaj tak? Môžeme o sebe povedať, že sme boli naozaj tolerantnejší voči iným kultúram či národnostiam ako iné mestá v okolí?

Bratislava má silnú multikultúrnu minulosť, rovnako etnickú pestrosť i religióznu rôznorodosť. Počas obdobia socializmu sa však veľa v myslení ľudí zmenilo a po roku 1989 veľa politických strán vyťahovalo etnické karty. Objavuje sa etnocentrizmus, šovinizmus, rasová neznášanlivosť. Nie je to však len problém Bratislavy. S týmito problémami sa dnes vo väčšej či menšej miere boria aj ostatné európske veľkomestá.

V súčasnosti sa objavuje u niektorých ľudí aj istá nevraživosť či dešpekt voči Bratislave a Bratislavčanom. Kde vy vidíte korene a príčiny tohto javu?

Samostatnou otázkou sú obyvatelia Slovenska, ktorí prichádzajú do Bratislavy za štúdiom či prácou a zostávajú tu žiť, zakladajú si tu rodiny. Mnohí žijú v Bratislave roky, ale nemajú k nej pozitívny alebo žiaden vzťah. Mení sa to samozrejme vo chvíli, keď si založia rodiny a majú vlastné deti. Potom im už záleží na kvalite životného prostredia či na skrášľovaní miesta, kde žijú. Mnohí sú potom aktívni v komunálnej politike či v rôznych občianskych združeniach, venujúcich sa zlepšeniu kvality života v Bratislave.

(ms)