Juraj Droba: Ak sa stanem županom, vzdám sa poslaneckého mandátu
Zdroj: SaS
(pr) Je človekom, ktorý chce spájať nielen pravicových voličov, ale všetkých ľudí, ktorým záleží na rozvoji a prosperite Bratislavského samosprávneho kraja. Poslanec NR SR za SaS Juraj Droba sa bude na jeseň vo voľbách uchádzať o post župana. Ako vidí svoje šance?
Čo vás motivovalo k tomu, že ste sa rozhodli kandidovať na post predsedu BSK?
Som rodený Bratislavčan. Vyrastal som v Ružinove na Pošni – klasickom panelákovom sídlisku, odkiaľ som sa presťahoval do Starého Mesta. Mama pochádza z Ivanky pri Dunaji, kde som v detstve strávil každé prázdniny. K mestu aj k jeho okoliu tak mám veľmi silný vzťah, dokonca som už ako 18-ročný robil turistického sprievodcu pre zahraničných návštevníkov Bratislavy. Hnevá ma, že hoci sme jeden z najbohatších regiónov Európskej únie, v bežnom živote to necítiť. Bratislavskému kraju chýba moderná vízia, chýba odvaha realizovať veľké projekty. A to by som chcel zmeniť. Mám bohaté manažérske skúsenosti v súkromnom sektore. Pracoval som vo vedení T-Mobile, rozbehol som prestížnu slovenskú značku Double Cross. Som jedným zo šiestich zakladateľov strany Sloboda a Solidarita a už tretie volebné obdobie pracujem ako poslanec NR SR. Preto som presvedčený, že dokážem riadiť župu, a že ju dokážem riadiť lepšie, ako to bolo doteraz. Určite máme na viac.
Kde vidíte najväčšie rezervy doterajšieho riadenia bratislavskej župy?
Výkon a výsledky kraja sú podpriemerné. Obyvatelia nemajú pocit, že župa má zmysel. Nikto sa ich nesnaží vtiahnuť do diania ani ich motivovať, aby sa spolupodieľali na jej rozvoji. Osem rokov pôsobenia súčasného župana je podľa mňa premárnenou príležitosťou pre Bratislavu. Pavla Freša vnímam ako opotrebovaného politika, ktorý už župe nemá čo odovzdať. Tá potrebuje nové nápady, potrebuje znížiť prezamestnanosť úradníkov, lepšie a transparentnejšie obstarávanie. Nulovou toleranciou ku korupcii by sa dalo ušetriť 15 až 20 percent peňazí a mohli by sme ich použiť na ďalšie projekty. Takisto je problém, že sídlo BSK sa stalo odkladiskom pre bývalých členov skrachovanej SDKÚ.
Čo ste si stanovili ako priority volebnej kampane – aké témy chcete na verejnosti prezentovať?
Chcem, aby župa pod mojím vedením prestala skrývať pred verejnosťou čo robí a na čo míňa peniaze, aby sa prestala urážať za kritiku (a reagovala na ňu), vyvodzovala zodpovednosť za chyby a opustila papalášske maniere. Najväčším problémom župy je samozrejme doprava. Prioritou je dokončenie obchvatu D4/R7, ale ani to nebude definitívne riešenie. Podľa mňa je jedinou možnosťou výrazne podporovať dopravu, ktorá nevytvára zápchy, teda električky a vlaky. Stavať metro v Bratislave je v súčasnosti nereálne a tak je našou úlohou ponúknuť šoférom taký komfort, aby sme im dali dôvod presunúť sa z áut na koľajnice. Stačí sa pozrieť, ako pozitívne zareagovali obyvatelia v smere od Komárna na Regio Jet. Koľajová doprava je dobrá aj pre šoférov, lebo zníži počet áut na cestách. A nesmieme zabúdať na motocykle a bicykle. Každý bicykel znamená na ceste o jedno auto menej a jedno ušetrené parkovacie miesto.
Potrebujeme potiahnuť električkové trate na okraj mesta, na Čiernu vodu, Bory, aj na koniec Petržalky. A pustiť na koľajnice také električky, aké chodia trebárs v Budapešti. S veľkou kapacitou, pohodlné a s krátkymi intervalmi.
Ak k tomu vybudujeme strážené parkoviská a parkovacie domy, ak zlepšíme napojenie vlakov od Senca a Pezinka, bratislavská doprava by mohla byť vo výrazne lepšej kondícii. Na viacerých miestach by sme mohli zdvojiť koľajiská, aby vlaky nemuseli fungovať iba kyvadlovo. Na osobnú prepravu by sa mohol využívať aj Dunaj – napríklad smerom na Šamorín a späť. Nezdá sa mi vôbec nereálne, že by človek zo Šamorína mohol nastúpiť na loď, ktorá by ho za 10 až 15 minút doviezla až do osobného prístavu v centre Bratislavy. Určite je to lepšia alternatíva, než sa trmácať v zápche. Samostatnou kapitolou je integrovaná doprava, tá je stále len na polceste a my musíme popracovať na tom, aby bola skutočne integrovaná, jednoduchá a bez zbytočnej byrokracie.
Beriete do úvahy aj pripomienky alebo návrhy samotných obyvateľov BSK, čo by chceli alebo potrebovali v bratislavskej župe akútne riešiť?
Veľa sa stretávam s ľuďmi z celého kraja, ale aj s miestnymi poslancami, primátormi miest a starostami obcí. Tí samozrejme veľmi dobre vedia, čo v ktorej mestskej časti, obci a regióne najviac potrebujú. Budem ich ďalej veľmi pozorne počúvať. Väčšinou sú to praktické záležitosti, ako napríklad vybudovanie kruhového objazdu v Miloslavove, diaľničnej križovatky v Malackách alebo Triblavine či likvidácia skládky vo Vrakuni alebo zvýšenie kapacity škôlok v Petržalke. Z oblasti Pezinka zase zaznela požiadavka na väčšiu ochranu viníc, o ktoré prejavujú čoraz väčší záujem rôzni developeri. Ide totiž o lukratívne pozemky, ale pre mňa majú vinice hodnotu niekoľkých storočí a nedajú sa vyčísliť len peniazmi.
Koho považujete za najväčšieho favorita župných volieb – bude podľa vás na poste župana personálna zmena?
Medzi tými, čo doteraz ohlásili kandidatúru, vidím niekoľko kvalitných kandidátov, ktorí majú za sebou aj solídne výsledky. Ale sú tu aj kandidáti, ktorí svoju šancu v komunále už dostali a z obavy, aby nič nepokazili, radšej nepohli ani prstom. Ja sa budem snažiť presvedčiť obyvateľov Bratislavy aj okresov Pezinok, Senec a Malacky, že som pre nich tou najlepšou voľbou.
Ako chcete voličov presvedčiť, že ste práve vy najvhodnejším kandidátom na post župana?
Ponúkam dlhoročné manažérske skúsenosti, absolútnu transparentnosť a 100-percentný výkon v prospech občanov kraja. Budem kandidátom spojenej pravicovej koalície, kým ostatní sú buď nezávislí kandidáti, alebo sa tak aspoň budú tváriť. Okrem SaS ma podporujú aj strany OĽaNO, NOVA, OKS, SMK či Zmena zdola Jána Budaja, a možno k nim ešte ďalšie pribudnú. Dúfam, že ma podporia aj silní komunálni hráči a viaceré občianske združenia, ktoré sa venujú regionálnej politike a sú mi blízke. Ale hlavne chcem byť najlepším kandidátom pre ľudí.
Boli by ste sa ochotný aj niečoho vzdať v prípade, že by ste sa stali županom?
Dávam prostredníctvom Bratislavských novín verejný prísľub, že v prípade zvolenia za župana sa vzdám mandátu poslanca NR SR. Je mi jasné, že práca župana je na plný úväzok. Sú to povinnosti sedem dní v týždni a neviem si predstaviť, ako by som popri tejto práci vykonával naplno a poctivo aj funkciu poslanca v parlamente.
Bratislavský kraj nie je len Bratislava. Myslíte si, že rozumiete aj tzv. dedinskému voličovi – v čom je podľa vás iný ako ten mestský?
Ako som už spomínal, mama pochádza z Ivanky pri Dunaji a veľkú časť detstva som tak trávil práve na dedine. Pravidelne sa stretávam s ľuďmi z obcí v okolí a často tam aj trávim svoj voľný čas. So synom chodievame na hríby do lesov pri Malackách, plávať na Slnečné jazerá v Senci alebo sa prechádzame v krásnych lesoch okolo Modry či v Malých Karpatoch. A na jeseň s kamarátmi navštevujeme vinobrania v Pezinku či Modre. Vidím, ako sa v ostatných rokoch zmenili obce, ktoré sú najbližšie k hlavnému mestu. Prisťahovalo sa tam veľa ľudí, Bratislavčanov aj z ďalších oblastí celého Slovenska. Pomaly strácajú punc tradičnej dediny a výrazne sa menia aj ich potreby a problémy. Ale stále sú aj v našom kraji miesta, kde na vás ešte stále dýchne pravý vidiek. Skrátka, naozaj bývam dosť často v teréne a verím, že ľudia za tie roky už hádam o mne vedia, že v politike nie som preto, aby som si nakradol.
Aká je vaša vízia pre budúcnosť Bratislavského kraja?
Som za to, aby bol Bratislavský kraj moderným regiónom v rámci EÚ, s vysokou životnou úrovňou aj kvalitou života, dostupnou dopravou, priateľskými inštitúciami, čistým vzduchom, vodou aj krásnou prírodou okolo. Chcem, aby BSK ostal tolerantný voči príslušníkom iných národov, veď na území Bratislavy a jej okolia stáročia priateľsky spolunažívajú rôzne národnosti. Slováci, Nemci, Maďari, Židia, Chorváti či Česi, na konci minulého storočia sa začala rozrastať aj vietnamská komunita. Náš kraj môže byť pre každého dobrým domovom a ako župan sa budem správať priateľsky a úctivo voči všetkým bez rozdielu, rovnako k starousadlíkom ako aj k tým, ktorí sem prišli za štúdiom či hľadať prácu a lepší život.
ROMAN SLUŠNÝ