Aké absurdnosti sa pýtajú turisti v Bratislave? Sprievodkyňa prezrádza, čo ste asi netušili

Ktorí turisti v Bratislave sú najnevychovanejší, ktorí najviac utrácajú, akú položili najzvláštnejšiu otázku? Čo sa im u nás najviac páči? Čím sa líšia Japonci od Číňanov? Čo učaruje Arabom? Aké má naše mesto neobjavené možnosti?

O turizme v metropole Slovenska sme sa rozprávali so skúsenou sprievodkyňou, predsedníčkou mestskej rady pre cestovný ruch a medzinárodnú spoluprácu, mestskou poslankyňou a členkou predstavenstva Bratislavskej organizácie cestovného ruchu Soňou Svoreňovou (32).

Koľko rokov robíte sprievodkyňu a kde všade ste už sprevádzali turistov?

V cestovnom ruchu pracujem už desať rokov, začala som ako sprievodkyňa v Bratislave, robila som delegátku v Turecku, Bulharsku, potom som začala robiť aj poznávacie zájazdy po celom svete. Napríklad v Taliansku, Španielsku, Rakúsku, Francúzsku, z takých exotickejších v Thajsku, na Seychelách... Posledné tri roky mám vlastnú malú cestovnú agentúru zameranú na incoming v Bratislave.

Je známe vaše tvrdenie, že Bratislava sa v porovnaní s inými mestami nemá za čo hanbiť...

Vôbec nie. Na jednej strane je fajn, že obyvatelia sa pozerajú okolo seba kriticky a vedia, že je stále čo zlepšovať. Na druhej strane som sa nikde nestretla s tým, aby domáci videli mesto oveľa škaredšie ako turisti, čo je typický prípad Bratislavy. Máme pravidelne k dispozícii vyhodnotenia lodných spoločností, ktoré robia plavby po Dunaji, ako hodnotia ich klienti mestá, ktoré navštívili. Bratislava získava veľmi pozitívne ratingy, jednak preto, že nie je až taká známa a pre turistov je väčšinou veľmi príjemným prekvapením, aké je to mesto pekné. Bratislavčania nechcú veriť, ale je to tak, turisti veľmi chvália, aké je centrum mesta čisté. Pochvaľujú si aj útulnosť mesta po tom, čo boli v relatívne veľkej Viedni či Budapešti. Jediné, na čo si sťažujú, sú graffiti. Tie neujdú pozornosti žiadneho zaoceánskeho návštevníka.

A čo konkrétne sa turistom páči, keď ich sprevádzate po meste?

Nemyslím si, že je nejaký konkrétny objekt, ktorý ich nadchýna. Vždy má pozitívne ohlasy Dóm sv. Martina. Jeho neogotická prestavba, ktorá odstránila všetky barokové čačky z interiéru, je síce historikmi umenia vnímaná kontroverzne, ale turista, ktorý nie je odborníkom, zrazu vidí niečo iné ako doteraz. Lebo väčšina kostolov v našom regióne, aj keď boli stredoveké, je barokizovaná, je v nich mnoho dozdobených oltárov, sošiek a v tom našom kostole s výnimkou Kaplnky svätého Jána Almužníka a sochy svätého Martina v podstate odstránili všetky dekorácie v barokovom štýle. Z ďalších atrakcií to je Obchod v múzeu na Bielej ulici, je to kombinácia múzea a obchodíku so suvenírmi, ale naozaj kvalitných slovenských.

Líšia sa veľmi turisti z pohľadu národností? Majú napríklad Japonci iné záujmy ako Nemci?

Určite áno. Keby som zhrnula klientelu, s ktorou robím, po nemecky hovoriacemu klientovi je naša história bližšia, rád sa dozvie detaily, zaujíma ho architektúra, veci spojené s rodinou Habsburgovcov, Máriou Teréziou... Naopak po anglicky hovoriaci, najmä americký a ešte viac austrálsky turista, sa až tak nezaujíma o históriu, čo je prirodzené, lebo o tej európskej až toľko nevie. Oveľa viac sa zaujíma o súčasné dianie v meste, čo sa hrá v divadle, má veľa otázok o ekonomike... Keď už história, tak sa pýta na obdobie pred rokom 1989, to je pre nich veľká neznáma.

Stretli ste sa s požiadavkou, že chcú vyslovene vidieť veci spojené so socializmom?

Samozrejme. V Bratislave funguje jedna menšia cestovná agentúra, ktorá je špecializovaná na túry po komunistickej časti mesta, chodia starými škodovkami, to je služba pre individuálnych klientov. Pokiaľ ide o skupinových klientov, väčšina väčších cestovných kancelárií umožňuje vybrať si takzvanú komunistickú túru. Na tej sa ide po miestach spojených s týmto režimom – Istropolis, Slavín, Petržalka a rozpráva sa o tom, ako sa žilo pred rokom 1989, lebo oni naozaj nevedia, čo si majú predstaviť. Kladú otázky, či sme používali peniaze, či mali všetci rovnaký plat...

To zaujíma najmä Američanov a Austrálčanov?

Áno, Európania, aj keď žili na druhej strane opony, majú zhruba predstavu, čo sa tu dialo.

A Japoncov zaujíma čo?

Japonci sú špecifická kategória a priznám sa, že s nimi nie veľmi rada pracujem. Japonec je klient, ktorý má presne nalinkovaný program, ktorý si kúpil a pre neho je najdôležitejšie, aby si mohol odškrtať, že všetko, čo má v programe napísané, videl. Nie je pre neho podstatné, či to bolo pekné a vyvolalo nejakú emóciu. Teda Japonci sú najmenej emocionálna klientela a najmenej od nich človek dostáva spätnú väzbu, či sa im páči, ako sa cítia. Z nich dostanete nejakú reakciu najťažšie.

Chodia aj Číňania?

Chodia.

Sú úplne iní ako napríklad Japonci?

Áno. O tom by vedela porozprávať kolegyňa, ktorá hovorí po čínsky.

Ešte vás preruším, vy hovoríte ktorými jazykmi?

Po anglicky, nemecky, taliansky a v prípade núdze po francúzsky.

Ale vráťme sa k tým Číňanom...

Pokiaľ ide o Číňanov, to je úplne iná klientela. Kým Japonci majú v sebe zakorenenú zdvorilosť, možno až prílišnú, teda nedajú najavo, čo sa im nepáči, tak Číňania sú veľmi špecifická a miestami až neslušná a nevychovaná klientela. Na druhej strane sú veľmi nákupuchtiví.

Čím sa to prejavuje?

Napríklad niekedy vôbec nepočúvajú sprievodcu, dávajú najavo, že ich história v podstate nezaujíma. Zvyčajne ich zaujíma, kde je prvý obchod s krištáľom. Takže pre sprievodcu je to náročné, ale z pohľadu toho, že je pre nás najlepší turista, ktorý tu nechá veľa peňazí, je čínska klientela fajn.

Sprevádzate aj Slovákov?

Keď je príležitosť, tak áno.

A Slovákov história zaujíma?

Keď už si objednajú prehliadku, tak áno. Väčšinou bývajú veľmi prekvapení, čo všetko o svojom meste nevedeli.

Ktorí turisti sú najštedrejší a najšetrnejší? Pokiaľ ide napríklad o sprepitné sprievodcom?

Presne to viete podľa národností a dokonca sa tomu prispôsobuje cenník sprievodcovských služieb. Niektoré národnosti automaticky rátajú so sprepitným, takže cena za prehliadku sa dá nastaviť nižšie. Potom sú národnosti, o ktorých viete, že sprepitné nedávajú, nemajú to v kultúre.

Ktoré sú to? Pravdepodobne Česi...

Samozrejme, tí ani omylom (smiech). Ale paradoxne ani európske národy ako Španieli, Taliani, Francúzi, jednoducho to nie je v tomto regióne zvykom. Kto zvykne dávať, sú Nemci, ale iba západní, Rakúšania a po anglicky hovoriaci klienti.

A Rusi?

S tými nepracujem, ale pokiaľ viem od kolegov, závisí to od toho, ako sú spokojní. Ak sú spokojní, vedia byť štedrí.

A pokiaľ ide o utrácanie peňazí v meste, ako to je s rôznymi národmi?

Aj tu sa to odlišuje, stále platí, že Nemci sú sporiví a dvakrát si prepočítajú, čo má koľko stáť, či káva nie je predražená... Centrum Bratislavy už v porovnaní s rakúskymi či nemeckými mestami nie je výrazne lacnejšie. Naopak Taliani a Španieli milujú nakupovať, tí čakajú na voľný čas, kedy sa môžu rozbehnúť na nákupy. Kupujú veľa suvenírov, doprajú si v kaviarničkách.

Angličania, ktorí sa chodia lúčiť so slobodou, si tiež objednávajú sprievodcu?

Objednávajú si program, ale málokedy ide o klasickú prehliadku mesta. Zvyknú využiť služby cestovnej agentúry a objednať si napríklad rafting v Čunove, paintball, ochutnávku vína.

Kde všade v súčasnosti vodievate turistov okrem centra mesta?

Je to väčšinou klasika, centrum mesta, Hrad, Slavín, občas si niekto objedná výlet na Devín, občas sa objaví záujem o malokarpatský okruh. Prírodné atrakcie, keďže sa to veľmi nekomunikuje z pohľadu cestovného ruchu, vyhľadávajú skôr firmy na teambuilding, sú vyhľadávané ako doplnkový program ku kongresovému turizmu...

Pochodili ste veľa destinácií. Ak u nás idú turisti napríklad na Hrad alebo Devín, je naša ponuka z hľadiska ďalších služieb (suveníry, občerstvenie), porovnateľná s turistickými destináciami v zahraničí?

Určite nie. Stále sa snažím motivovať aj riaditeľov našich mestských inštitúcií. Bola by som rada, keby ma viac počúvalo aj múzeum na Hrade, že k múzeu a galérii patrí oveľa viac doplnkových služieb. Povedzme si na rovinu, viedenská Albertina určite nežije len zo vstupného, ale oveľa zaujímavejší je pre ňu príjem, ktorý ľudia minuli v kaviarni, lebo sú unavení po trojhodinovej prehliadke galérie. Strácame veľkú časť potenciálnych príjmov tým, že až tak nerozvíjame doplnkové služby.

Koľko toho vedia o Slovensku, Bratislave turisti zo vzdialených krajín?

Väčšinou nič. Väčšinou si myslia, že hlavné mesto sa volá Bratislavja. Tušia, že bolo Československo, ktoré sa rozdelilo, štandardne si zamieňajú Slovensko so Slovinskom. Počas plavby im už vysvetlia, kde sa nachádzajú, predtým väčšina z nich nevedela nič, ale nepovažujem to za odsúdeniahodné. Keby ste sa opýtali Slovákov, čo vedia o Kentucky, tiež toho veľa nie je. Keď sa bavíme o amerických klientoch, tak tí 80-roční by kohokoľvek zotreli, pokiaľ ide o vedomosti o ekonomike rôznych krajín. Nie je to o tom, že by boli menej vzdelaní, sú skrátka vzdelaní v iných oblastiach.

Aké najabsurdnejšie otázky ste dostali od turistov v Bratislave?

Týkajú sa toho, či máme základné spotrebiče, chladničky, práčky... či sú kúpeľňa a wc súčasťou každého domu alebo ich máme spoločné, či už máme všetky druhy ovocia.

To sa pýtajú turisti odkiaľ?

Väčšinou tí zaoceánski. V posledných rokoch sa to zlepšuje, ale pred desiatimi rokmi ste dostali zaujímavé otázky.

Zažívate s nimi aj zvláštne príhody?

Napríklad sme prešli s turistami centrum a pani z Austrálie sa ma pýta, kedy pôjdeme do Starého Mesta. Tak jej hovorím, že toto bolo Staré Mesto. Nechcela veriť, hľadala stredoveké centrum, hoci som im vysvetľovala, že sme mali zemetrasenie a väčšina budov je prebudovaná v barokovom štýle. Pani si to nedala vysvetliť a videla som ju, ako ide cez Most SNP na druhú stranu Dunaja hľadať stredoveké centrum.

Čo je najväčšia hanba Bratislavy?

V prvom rade graffiti. Musím denne vysvetľovať, prečo ich nájdete aj na historických budovách v centre. Samozrejme, Hlavná stanica je katastrofa, ale z pohľadu toho, ako prichádza väčšina skupín do Bratislavy, tak ešte väčšia hanba je osobný prístav. Tou budovou prechádzajú všetky skupiny, ktoré prišli loďou a už dávno nespĺňa kritériá, ktoré by mala. Je ošarpaná, maličká, škaredá a je prvá, ktorú vidia.

Pokiaľ ide o policajtov, sú jazykovo dostatočne vybavení?

Pokiaľ ide o mestských, tie základy by u nich boli. Ale ich stav je veľmi poddimenzovaný. Pokiaľ ide o štátnych policajtov, akonáhle idete robiť napríklad oznámenie o krádeži, musí byť s vami súdny tlmočník. Predstavme si situáciu, že mi okradnú turistu. Potrebuje sa dostať k nejakému potvrdeniu, že nemá doklady, aby mu mohla ambasáda vydať urýchlene náhradný cestovný doklad. Reálne najschodnejšie, čo sa môže urobiť, je podpísať prehlásenie, že veci stratil. Vtedy mu vedia vydať potvrdenie aj bez súdneho tlmočníka. Akonáhle by trval na tom, že mu boli odcudzené, tak ja ako sprievodca nemôžem tlmočiť na polícii a ani policajt, aj keby vedel po anglicky, pokiaľ nie je súdnym tlmočníkom, nemôže svojvoľne prijať oznámenie v inom jazyku bez prítomnosti súdneho tlmočníka.

Stále platí, že drvivá väčšina návštevníkov sa zdrží v Bratislave iba pár hodín?

Áno. Potenciál Bratislavy je najmä v tom, že ani netreba veľmi hľadať nového klienta, ale presvedčiť tých, ktorí prídu, aby sa zdržali aj na noc.

Turistov by ste chceli prilákať do Bratislavy napríklad na šport, ako to myslíte?

Áno, otázka je, či turizmus s poznávaním historického centra je oblasťou, kde ešte môžeme zabodovať s dlhšími pobytmi. Ak niekoho zaujíma história v našom regióne, určite chce navštíviť Viedeň a Budapešť, ktoré sú väčšie a zaradí tam aj Bratislavu, ale určite to nebude mesto, kde bude chcieť stráviť gro svojej dovolenky. Preto by sme mali vytiahnuť témy ako príroda a Dunaj, na ktoré môžeme pritiahnuť návštevníkov minimálne na dve noci.

Hovoríte napríklad o vodáckom centre pre turistov vo Vrakuni na Malom Dunaji. To si ako predstavujete, kto by to zaplatil? Veď to by vyžadovalo obrovské investície, aby sa niekto z Anglicka vybral na tri dni do Vrakune...

To ste ma zle pochopili. Neočakávam, že turisti budú nevyhnutne spať v tých mestských častiach. Hotelovú infraštruktúru máme, len budú mať dlhší program a aj mimo Starého Mesta. Každý, kto príde do Bratislavy a jeho prioritou je napríklad bicyklovanie, si centrum pozrie. Pozrie si ho na tri hodiny ako ostatní, potom si môže pobyt predĺžiť tým, že ďalší deň strávi splavom na Malom Dunaji, v lesoparku na lezeckej či bobovej dráhe, bežkovaním. Má to význam v prihraničnom turizme a má to význam pri klientele zo Stredného východu, Blízkeho východu, Strednej Ázie, arabských krajín a podobne. Ide o veľmi zaujímavú klientelu, pre ktorú je niečo úžasné zelená príroda, lebo ju doma vôbec nemajú. Vyjdú za mesto a vidia púšť. Oveľa viac ako históriou sú fascinovaní zelenou prírodou. Mohlo by to priniesť peniaze, ktoré sa dajú následne investovať v mestských častiach, aby sme rozvinuli nejakú atrakciu.

Kto by to budoval?

Sú atrakcie, ktoré sú súkromné, ako bobová dráha, lezecká dráha, taktiež mesto investuje do rozvoja atrakcií na Železnej studničke, takže aj mesto by mohlo tieto atrakcie budovať, lebo by malo na zreteli, že to nie je len výdavok, ale aj investícia, ktorá sa môže vrátiť do mestského rozpočtu.