Nesrovnal: Prehovoril o svojej mladosti v uliciach Bratislavy, ale aj o budúcnosti hlavného mesta

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal má za sebou polovicu funkčného obdobia. Na prelome rokov sme sa ho spýtali na témy, ktoré Bratislavčanov zaujímajú azda najviac. Prehovoril aj o svojom detstve a mladosti.

Detstvo ste prežili na Jelačičovej, aké bolo?

Celé detstvo som prežil „na Centrálnom“ (dnešné Trnavské mýto – pozn. red.), ešte si pamätám, ako tam babky zo Stupavy predávali zeleninu. Bola to oblasť charakteristická rôznymi vôňami, pražili tam kávu, bol tam pivovar Stein, výrobca čokolády Štolverk. Do jaslí, škôlky, školy a na gymnázium som chodil na dohľad z balkóna.

Čo je teraz s bytom, v ktorom ste bývali?

Stále tam býva mama.

Vy ste sa presťahovali na Palisády...

Mám byt aj na Jelačičovej, ale keď som sa po rokoch vrátil zo zahraničia, chcel som si založiť rodinu a hľadal som niečo väčšie. Po dlhom hľadaní sa mi podarilo nájsť v Starom Meste byt, ktorý má aj záhradu. Je v kopci nad Palisádami.

Do práce chodíte pešo?

Áno, mám pohyb, zároveň kontrolujem čistotu podchodov, ulíc...

To naozaj robíte?

Naozaj, chodievam kontrolovať Klarisky, Zochovú, Hurbanovo námestie, Námestie SNP, rozprávam sa s ľuďmi. Neverili by ste, ale zastavujú ma, pýtajú sa a mňa to baví, lebo práve názory obyvateľov sú dôležité.

A autom v meste parkujete kde?

Zamestnanci magistrátu, teda riaditelia sekcií majú parkovacie miesto tu (na magistráte) a jedno auto mám pri dome, ale prenajímam si garáž, aby som nemusel stáť na ulici.

V Bratislave ste študovali právo na UK, boli to 80-te roky. Do akých podnikov ste vtedy ako študenti chodievali? Neďaleko práva je Ponorka...

Ponorka tam bola, aj Hotel Krym, kolegovia ho volali katedra krymského práva, ale naše podniky boli iné a už neexistujú. Snežienka na Železnej, teraz je z nej ruina. A chodievali sme aj do Šenkvickej na Panenskej, už to tam nie je. Véčko bolo pre nás príliš snobské, tam nás nepustili, chodili sme ešte do Stepsu.

Boli ste skôr taký búrlivý?

Ani nie, chodil som na violončelo, nemčinu, také užívanie si života u mňa začalo až po tridsiatke (smiech).

Takže ste nerobili ani výtržnosti a podobne? Zostal vám z detstva či mladosti nejaký extra silný zážitok?

Čo si pamätám, báli sme sa, keď nás v 1968 kontrolovali Rusi na uliciach, to som bol malý chlapček. Mal som štyri roky, strieľali nám do garáží, ľahli sme si na zem, to bolo hrozné. Ale vandalistický zážitok nemám. My sme sa zabávali, ale nerozbíjali, neničili sme. Teraz keď vidím, akí sú agresívni mladí chalani, tak si hovorím, kde sa tá agresivita v ľuďoch berie.

Chodíte ešte behať?

Pravidelne, každý víkend.

A ktorá je primátorova lokalita?

Chodieval som na hrádzu smerom na Berg, okolo Štrkovca a teraz chodím na Železnú studničku. Tam mám takú trinásťkilometrovú trať a tú si dám raz cez víkend.

Študovali ste v rôznych krajinách, koľko jazykov ovládate?

Učil som sa nemčinu, ruštinu a už na vysokej som vedel, že je to málo. Sám som sa učil angličtinu, chodil na brigády, robil smetiara, aby som si zarobil a mohol platiť učiteľa. A potom, keď prišli možnosti, bol som pripravený. Vedel som po anglicky, nemecky, dlho som sa neskôr učil po francúzsky, dlho som sa učil po maďarsky.

Keď ste nastupovali do funkcie, vraveli ste, že Bratislave oproti iným metropolám niečo chýba. Čo to je a aká bude Bratislava o dva roky, keď skončíte?

Nikdy som natrvalo neodišiel a videl som zaostávanie vo všetkom. V čistote, výstavbe, kvalite života, vzdelaní, kvalite ciest. Toto sú veci, na ktoré som sa zameral a som rád, že sa mestu darí. Dokončili sme veľké projekty, ktoré boli ohrozené. Zoberte si Starý most, na Štúrovej ulici rástli paradajky, museli sme dokončiť integrovanú opravu. Päťkrát im zrušili verejné obstarávanie kvôli nekompetentnosti.

A Štúrovu beriete ako svoj úspech? Prezentuje sa to aj opačne, dlho ju nevedeli dokončiť, ešte ste im aj odpustili vysoké penále.

To je kačica, ktorú si niekto vymyslel, my sme nikomu nič neodpustili. Nie je to pravda, našim cieľom bolo projekt dokončiť a zachrániť 70 miliónov. A je to úspech, lebo sme zachránili na poslednú chvíľu jeden zbabraný projekt, Petržalčania majú električku. Bratislava má most, máme Štúrovu ulicu a nemuseli sme vracať ani korunu. Toto všetko bolo ohrozené.

A tie sankcie za oneskorenie neboli odpustené?

Nie, to si niekto vymyslel ako kačicu, pretože to bola jednoduchšia interpretácia faktického stavu.

Ako jednu zo svojich priorít uvádzate dopravu. Je nejaká vidina, šanca, že sa radikálne zlepší? Cesty sa zrejme uvoľnia zlepšením MHD, kedysi sa ako téma vyťahovalo metro, to už dnes nikto ani nespomína. Hovorí sa o električke v Petržalke, Filiálke, ale príde mi to ako veci, ktoré nič radikálne nezmenia...

Bratislavské problémy sa hromadia ich neriešením asi posledných 15 rokov. Neexistuje čarovná palička a ani ja ju nemám. Napriek tomu sa nám podarilo pohnúť systémom, zoberte si napríklad parkovanie. Parkovacia politika je revolúciou v Bratislave, ktorá tu nebola 15 rokov. To je nástroj, ako meniť systém, ale je to komplex vecí. Mobilita ľudí pozostáva z podpory MHD, nakupujeme nové autobusy, predĺži sa električka v Petržalke, budeme opravovať električkovú trať v Karlovej Vsi, Ružinove, Vajnorskú radiálu...

Paralelne s tým musí byť podpora alternatívnej dopravy, peších, cyklotrás. Budúci rok spustíme systém bikesharing. Budeme pokračovať v budovaní cyklotrás, opravách chodníkov, bezbariérových priechodov. Ďalší veľký komplex je zapojenie železničnej dopravy do prepravy ľudí, máme 80 kilometrov železníc, ktoré sú nevyužité. Železnice ale patria štátu, nie mestu. Napriek tomu tlačíme na ministerstvo dopravy a Železnice SR, aby sa vrátili ku konceptu Filiálky. To znamená, že Bratislava by mohla mať ďalšiu dôležitú železničnú stanicu na Trnavskom mýte. Všetci, čo prichádzajú vlakom, idú najprv na Hlavnú stanicu a potom sa presúvajú cez celé mesto. To by sa Filiálkou úplne odľahčilo. Nedá sa to však spraviť zo dňa na deň. Na Trnavskom mýte je už teraz obrovský dopravný uzol, sú tam električky, trolejbusy, autobusy... Som rád, že Železnice to vidia podobne. Musia sa dokončiť železničné projekty terminálov integrovanej osobnej prepravy, to znamená, že na zastávke sa stretáva železnica s MHD. Je to v Devínskej Novej Vsi, na Patrónke, na Mladej garde, na Trnávke, vo Vrakuni, v Ružinove, aby mohli ľudia prestúpiť.

Čo z toho sa urobí, kým skončíte? Ako sa zmení MHD od teraz do roku 2018?

Zaviedli sme pravidlá parkovania, to bol obrovský krok, zavedieme bikesharing, kúpime 90 nových autobusov, zrekonštruuje sa trať do Karlovky, v roku 2018 sa začne výstavba druhej etapy petržalskej električky. Stane sa toho pomerne veľa.

Už teraz sa hovorí, že tie kúpené autobusy stačiť nebudú, lebo kĺbových je medzi nimi málo.

Sú ľudia, ktorí už dopredu vedia, že niečo nebude fungovať. Keď sa ukáže, že je potrebná ďalšia obnova, tak si k tomu sadneme a pripravíme to.

Parkovaciu politiku prezentujete ako úspech, ale kritici poukazujú na to, že je to niečo, čo sa ešte musí naplniť. Petržalské zastupiteľstvo dokonca zriadilo komisiu, ktorá bude skúmať, čo to VZN prináša. Pritom to prezentujete, že zavádzate jasné pravidlá. Starosta Bajan kritizoval, že vybrané pokuty si bude brať mesto a mestská časť má zarábať na vydávaní kartičiek, ktoré ale budú prvé dva roky zadarmo... A keď príde možnosť ich spoplatniť, bude práve volebný rok, takže pre mestské časti to vychádza maximálne stratovo a mesto si môže zlíznuť smotanu...

V parkovaní Bratislavy bol dlhé roky chaos a všetci riešenie odsúvali, lebo sa toho báli. Najhoršie, čo sme mohli, je neurobiť nič. Všetci kritici, ktorí už vedia, ako to nebude fungovať, nikdy nič nenavrhli a iba teraz kritizujú. Nie som z tejto sorty ľudí, hľadám riešenia. Riešenie som navrhol, je to rámcové nariadenie, ktoré má za úlohu dve veci. Urobiť poriadok v uliciach a zvýhodniť Bratislavčanov. Vychádza v ústrety mestským častiam, lebo chceli, aby mali čo najviac voľné ruky. V minulosti sa to neschválilo, lebo návrh bol príliš centrálny, s čím nesúhlasili. Mesto stanovuje iba, ako bude vyzerať značenie, aké sú minimálne a maximálne sadzby, aká je karta rezidenta a tak ďalej. Poslanci do toho vložili ešte prechodné dvojročné obdobie a prvú kartu zadarmo. Je na mestských častiach, aby teraz systém zaviedli do praxe.

A tie pokuty? Lebo to je asi najlukratívnejšia položka z parkovacej politiky...

To viete odkiaľ?

Myslím si to.

Mnohí si to myslia, ale nie je to pravda. Výnosy z parkovania sa budú deliť tak, že 75 percent si nechá mestská časť a iba 25 percent mesto.

V tom sa rátajú aj pokuty?

Nie. Ale je to ďaleko výnosnejšie pre mestské časti. Aby sme vedeli, o akých číslach sa bavíme, lebo všetci varili z vody, dali sme spraviť ekonomickú štúdiu, aby sme vôbec vedeli. A tá potvrdila, že je to pre mesto stratovejšie. Aby sa stratovosť, nevýhodnosť pre mesto čiastočne znížila, treba, aby aspoň pokuty z mestskej polície išli mestu, pretože ju financuje mesto. Mesto vynakladá 7,5 milióna eur ročne na mestskú políciu, tak je minimálne spravodlivé, aby aspoň pokuty išli mestu. Náklady na jedného policajta sú približne 20-tisíc eur ročne a keď bude full time zapojený do vyberania pokút, tak výnosy z nich sú okolo 15-tisíc. Je to pre mesto stratový biznis, napriek tomu do toho ideme. Nechápem tých, ktorí ešte aj o toto chcú mesto ošklbať. Bola o tom nekonečná diskusia, všetci tomu rozumejú, všetci to vedeli, len samozrejme tí, čo si hľadajú zádrapky, tak ich budú hľadať aj v tomto.

Mestské časti sú autonómne. Napríklad Ružinovčan bude môcť parkovať v inej mestskej časti zadarmo. Nemôžu prijať v nejakej mestskej časti nariadenie, že to už zadarmo mať nebude?

Môže sa stať všeličo... Ale ako inak to overíme? Iba tak, že to spustíme. Rozumiem, že parkovanie bude treba vylepšovať. V Hamburgu majú jeho systém 15 rokov a stále ho vylaďujú. To je normálne.

Čisto praktická otázka. Niekto napríklad od narodenia žije v Bratislave, no auto má požičané napríklad od rodiča, ktorý žije v inom meste. Môže na to auto dostať parkovaciu kartu?

Stačí, keď preukáže právny vzťah k vozidlu.

A má ho?

Keď bude mať k autu nájomnú zmluvu alebo akokoľvek preukáže právny vzťah, napríklad pôžičku, tak by to mestská časť mala akceptovať.

Za jednu zo svojich priorít označujete získanie viac peňazí pre Bratislavu. To chcete dosiahnuť ako?

Je to jedna z mojich priorít v roku 2017. Nemôžeme mať menej peňazí na hlavu ako krajské mesto Brno. Z tohto sa jednoducho hlavné mesto financovať nedá. V Bratislave je odhadom 150-tisíc ľudí, ktorí tu nemajú trvalý pobyt. Sčítanie obyvateľstva prebehlo zle, z registra nám vypadlo 50-tisíc ľudí, to je osem miliónov eur ročne, čo nám chýba a vidno to. Plus nemáme eurofondy a tak ďalej. Výsledkom je katastrofálne financovanie, to treba zmeniť a tomu sa budem venovať na budúci rok v zmene zákona o Bratislave.

A ako? Vláda nemusí byť nadšená, ak dá peniaze Bratislave, budú chýbať inde.

Slovensko má iba jedno hlavné mesto, sme vstupnou bránou pre celé Slovensko a keď sa nebude dariť Bratislave, nebude sa dariť celému Slovensku. A keď sa nebude dariť Slovensku, nebude sa dariť Bratislave. Podarilo sa mi dostať do programového vyhlásenia vlády jej záväzok aj voči Bratislave, to tu tiež nebolo. Bude to vytrvalá politická práca.

A máte konkrétnu predstavu, čo by mohlo priniesť Bratislave viac peňazí?

Mám, ale nechcem o tom dopredu hovoriť do médií, chcem si to najprv prebrať s ľuďmi, ktorí sú za to zodpovední.

Ďalším problémom je výstavba náhradných bytov za byty reštituentov. Vidíte šancu, že sa to pohne alebo to dopadne tak, že mesto bude roky doplácať každoročne okolo štyri milióny eur rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným?

Je to dôsledok hlúpeho zákona z roku 2011, ktorý riešil problém nájomníkov žijúcich v reštituovaných bytoch tak, že ho hodil na samosprávu. Jednu krivdu nahradil druhou a hodil na samosprávy, aby postavili nájomníkom náhradné byty. Ide o 600 bytov na celom Slovensku, z toho 580 je v Bratislave. Pokiaľ viem, na celom Slovensku sa podľa tohto zákona nepostavil ani jeden byt. Je to nezmysel a najvypuklejšie to vidno v Bratislave, keď my máme povinnosť postaviť nájomníkom 580 bytov, ale nedokážeme to splniť, lebo Bratislava nie je stavebným úradom. Stavebným úradom sú mestské časti, ktoré sú proti. Je to absurdná situácia, na ktorú doplácajú všetci.

Mesto tiež netúži stavať, zo zákona však musíme. Ten zákon je nevykonateľný. Obrátil som sa niekoľkokrát na všetkých ministrov, či nemajú nejaké objekty, ktoré by sme mohli prerobiť, nikto nám nepomohol. Ministerstvo dopravy, ktoré je gesčným orgánom, je aktívne a črtá sa tam určité riešenie. Pokiaľ však nie je dohoda na papieri, nechcem o tom hovoriť.

A vyrieši sa to alebo bude mesto najbližších 10 rokov doplácať reštituentom rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným?

Dúfam, že sa to vyrieši, ale je to zamotaná situácia.

Vy ste to kedy začali riešiť?

Okamžite v januári 2015, keď sme sem prišli. Predchádzajúce vedenie v tom neurobilo nič. Je to približne 3500 ľudí, ktorých tiež musíme chrániť.

Vyčíta sa vám, a podľa mňa právom, zvýšenie dane z nehnuteľností či zavedenie poplatku za rozvoj. Je nevyhnutné takéto robiť opatrenia? Opravíte za to síce cestu, prinesie vám to u ľudí body, ale zaplatia to nakoniec oni.

Myslíte si, že Bratislavčania boli spokojní so stavom ciest? Neboli a žiadali riešenie. A riešenie v tej zlej finančnej situácii, ktorú som pred chvíľou opísal, bolo začať u seba. Nechodiť iba pýtať od štátu. Začali sme u seba, začali sme šetriť na magistráte, zjednocovať procesy, výsledkom bolo ušetrených pol milióna eur, ktoré sme okamžite investovali do čistoty Predstaničného námestia. Druhým krokom bolo využiť vnútorné rezervy a jednou z nich bola dlhodobo nízka daň z nehnuteľností, na ktorú upozorňovali všetci odborníci. Pristúpili sme k jej úprave, viem, že to nie je populárne, ale výsledkom je 50 kilometrov opravených ciest a 50 kilometrov opravených ciest na budúci rok. Pokiaľ ide o rozvojový poplatok, zákon umožňuje ho prijať, a boli by sme hlúpi, keby sme to nevyužili. Sú to zdroje, ktoré ostanú v meste a pomôžu Bratislavčanom.

Ale poplatok za rozvoj tiež zaplatia ľudia v cene bytu...

To odkiaľ viete?

A ako inak?

Čo keby sa znížila marža developera?

Nemyslím si, že sa to stane... Keby som bol developerom, ak ma bude výstavba bytu viac stáť, tak si zaň aj viac vypýtam...

Myslím si, že tu zafunguje konkurencia, to je strašenie developerov, ktoré šíria. Nechcú, aby sa to zaviedlo, pretože im to zníži zisky. Oproti západným krajinám majú naši developeri obrovskú maržu.

Bratislava bola pol roka centrom Európskej únie, sprevádzali to aj nejaké škandály. Myslíte si, že to, akým smerom sa uberá naša spoločnosť, mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska, môže negatívne dopadnúť aj na Bratislavu?

Vidíme nárast radikalizmu, je to dôsledok neriešenia problémov. Aj preto energicky riešim všetky veci, čistotu, dopravu, zeleň, opravu ciest, parkovanie, aby sa znižovala frustrácia, ktorá tu bola. Neriešenie problémov je dôvodom, prečo narastá extrémizmus.

 (ms, Foto: ms)