Prezidentský súboj: Ako dopadla archeotypologická analýza prognózy volieb pre oboch kandidátov?
Zdroj: koláž abn
V sobotu sa na Slovensku uskutoční 2. kolo Prezidentských volieb. Bratislavské noviny požiadali archeotypologičku Ľubicu Lehotskú ešte pred začiatkom volebného moratória o vypracovanie analýzy pre oboch kandidátov - Zuzanu Čaputovú a Maroša Šefčoviča, aby sme získali predstavu, čo ich čaká v nadchádzajúcich dňoch a rokoch...
Zuzana Čaputová - narodená 21. júna 1973.
Pani Čaputová je vo svojom období "na vlastný pohon" a tak všetko musí robiť mimoriadne zodpovedne a premyslene. Jedna malá chyba - a už bude proti nej vedený viacnásobný útok. Musí veľmi veľa vydržať. Je veľmi pekná, takže je trochu v nevýhode, pretože zakomplexovaní ľudia budú do nej udierať, aj keby im podarovala zlatý kľúčik. Okrem toho v tejto krajine ženy – ako predstaviteľky niečoho - na ružiach ustlané nikdy nemali.
Maroš Šefčovič - narodený 24. júla 1966.
Hoci je pán Šefčovič v pozitívnom období, nemá svoj najlepší rok. Oproti pani Čaputovej je zvýhodnený faktom, že je muž a navyše - diplomaticky poprel svoje liberálne názory. To však zasa na druhej strane vyvoláva nedôveru. Má výhodu v tom, že rozumie zahraničnej politike a dokáže odpovedať spôsobom, že síce nepovie nič, ale urobí dojem. Má prehľad, zdravé názory a určite by ako prezident obstál.
Ako budú vyzerať ich najbližšie tri roky?
Čaputová: Zuzana veľmi rýchlo zistí, že aj najlepšie priateľstvo môže byť skúšané chamtivosťou a neúprimnosťou. Niet divu, veď ľudia bez talentu väčšinou urobia tým lepším zo života peklo. Problémy bude riešiť tak, ako vždy, pretože vie, že najlepším liekom na príliš veľkú bolesť - je láska a pochopenie. Okrem toho vie i to, že zodpovedný človek je múdry, verí si a nespochybňuje svoje rozhodnutia. Keď neskôr začne presadzovať do života svoje plány, veľmi skoro objaví, že veľkolepé idey zvyknú mať obrovské nevysvetliteľné medzery. Síce sa nevzdá, ale pri pokuse uskutočniť to, čo bude chcieť zistí, že skryté nedostatky vždy vyjdú najavo, keď bude skúšaný talent – a to kohokoľvek. Tretí rok bude asi najnáročnejší. Tu bude bojovať s predsudkami, s neschopnými a so zavádzajúcimi informáciami. Ale zvládne to. Bude však musieť prehodnotiť niektoré vzťahy. Čím skôr tak urobí – o to lepšie pre ňu.
Šefčovič: Ak sa bude chcieť pán Maroš niekomu zavďačiť za podporu, môže sa to časom otočiť proti nemu. Preto bude dobre, ak sa naučí držať svoje emócie na uzde. Nemal by ísť v ničom proti sebe, pokiaľ pôjde o prácu, pretože to by sa ľahko otočilo proti nemu. Najlepšie, ak využije svoje diplomatické schopnosti v jednaní, a tiež tam, kde nebude cítiť pevnú pôdu pod nohami. Tiež by sa nemal trápiť pre pominuteľné veci, tie vždy prídu – aj odídu... Vo vzťahoch môže zažiť pár sklamaní, podrazov, a skoro zistí, že sa neoplatí iba tak niekoho podporovať. Roztrieštené vzťahy sa zmenia na akési kamarátstvo. V ďalšom roku by sa navonok prevalili skutočné problémy rôzneho charakteru a tie bude môcť prekonať neprehliadaním toho, čo bude na prvý pohľad nanič. V treťom roku bude mať tendenciu prispôsobovať sa na nesprávnych miestach, a len tak-tak sa vyhne škandálom. Ale čo ho nezabije – to ho posilní, napokon prekoná tieto protirečenia. Uprednostní tímovú prácu, ale niečo spôsobí problémy.
Kto z nich vyhrá prezidentské voľby?
Zvláštne je, že obaja kandidáti majú pomerne nevýhodné postavenie, a nedá sa so stopercentnou istotou povedať, ktorý z nich sa stane prezidentom. Vychádza to presne 50 na 50. Možno o niekoľko hlasov preskočí pani Čaputová pána Šefčoviča, ale môže sa stať, že bývalí voliči Mariána Kotlebu či Štefana Harabina – budú chcieť na poste hlavy štátu muža, lebo na toto miesto predsa patrí chlap, a hoci bol v prvom kole pán Šefčovič dosť hlboko pod pani Čaputovou, vďaka niekoľkým hlasom ju preskočí.
Čo to vlastne je archeotypológia?
Ľubica Lehotská: Archetypologický rozbor je vypracovaný na základe filozofie zvanej „TAROT“ a zásadných zákonov archetypológie, ktorá sa hľadaním svojho stredu stavia za Aristotelovu metafyziku. Ak teda prijmeme a pochopíme fakt, že všetci a všetko tu na Zemi je súčasťou Boha a kozmu, prestaneme svoje problémy zvaľovať na „Boha“ či iných „vinníkov“ a pochopíme, že sme bytosti večné, ktoré prišli na tento svet hľadať nejaký konkrétny pocit. Každý človek a každá maličkosť, či konkrétna alebo abstraktná, je preto výnimočná a jedinečná, nikto nie je horší ani lepší, nikoho nemožno súdiť ani kritizovať. Preto i tento rozbor nechce jedincovi vyčítať alebo potrestať ho za jeho vybočenia z hlavnej cesty, ale ukázať mu cestu vpred a ako sa možno postaviť tvárou zrkadlu a popracovať na svojich plusových i mínusových stránkach – napokon rozhodnutia sú na nás. Prajem veľa lásky, lebo len tou človek porazí čokoľvek.
(ars)