Bugár: Prezident by mal spájať, znižovať napätie, pomáhať pri riešení problémov

Takmer 30 rokov je v politike a dlhé roky patril k najpopulárnejším politikom. V čase, kedy je často kritizovaný za vstup do vlády so Smerom-SD a SNS, sa rozhodol kandidovať za prezidenta. Béla Bugár v rozhovore vysvetľuje, prečo kandiduje a akým chce byť prezidentom.

Roky ste patrili k najpopulárnejším politikom, ale neskúsili ste kandidatúr na prezidenta. Brzdilo vás, že prevládal názor, že Maďar nemôže byť slovenský prezident. Prečo si myslíte, že dnes už je situácia iná a môžete uspieť? 

Dôvodom je, že situácia okolo nás aj na Slovensku sa zhoršila, napätie narástlo. Politici na seba útočia, spoločnosť je rozdelená. Slovensko bude potrebovať v prezidentskom úrade človeka, ktorý má skúsenosti s rokovaniami strán a s rozhodovaním v napätých situáciách. V budúcnosti sa môže stať, že budeme potrebovať, aby prezident viac spájal, znižoval napätie, ale tiež aby sa postavil na čelo riešenia pretrvávajúcich problémov.

Vy spájate? Ste predsa časťou verejnosti kritizovaný za vstup do koalície so Smerom a SNS, za udržiavanie tejto koalície.

Práve to, že sme vstúpili do tejto vlády, hovorí o dvoch veciach. Bol problém s vytvorením vlády, mohli sme ísť do predčasných volieb. Ale bolo by dobré ísť do predčasných volieb v čase slovenského predsedníctva? Navyše sa podarilo dokázať, že sa dá vládnuť aj so SNS, čomu som ani ja neveril. A ešte dokonca dokážeme plniť svoj program – nielen v oblasti menší. Tiež som dokázal prispieť k zníženiu slovensko-maďarského napätia. Takže áno, viem spájať, dokonca som spojil akoby nespojiteľné.

Prezidenta volia občania priamo. Myslíte si, že jeho právomoci vzhľadom na silný mandát od občanov sú dostatočné?

Keďže máme parlamentnú demokraciu a nie prezidentský systém, tak si myslím, že áno. Otázne je, či sú využívané všetky kompetencie, ktoré prezident má. Prezident môže zasiahnuť aj do školstva, menuje vysokoškolských učiteľov. Do súdnictva tiež. Otázne je, či prezident využíva tieto právomoci na ovplyvnenie diania v týchto oblastiach. Ale prezident si musí uvedomiť, že sa nemôže stavať na jednu stranu sporu, musí byť uprostred. Veď sa pozrime na situáciu po vražde Jána Kuciaka.

Ako by ste sa zachovali v tej situácii?

Zvolal by som všetkých predstaviteľov parlamentných strán k jednému stolu a snažil by som sa dať na stôl spôsob, ako veci riešiť, ako komunikovať. Aby sa z tohto ohavného činu nestalo kladivo opozície na koalíciu. Bolo treba zdôrazniť, že žiadame vyšetrenie, potrestanie páchateľov aj objednávateľa a neútočiť na políciu, ktorá si má robiť svoju prácu. Bolo potrebné tiež nespochybňovať hneď po vymenovaní Milana Lučanského. Má výsledky. Prezident sa mal postaviť za riešenie veci, nie iba kritizovať.

Čo považujete za najdôležitejšiu a najvýznamnejšiu kompetenciu?

Po parlamentných voľbách je ňou právomoc vymenovať vládu. Tiež menovanie ústavných sudcov. To sú kompetencie, ktorými môže ovplyvniť procesy v štáte. Prezident tiež môže zastupovať SR pri medzinárodných zmluvách.

Túto možnosť mohol napríklad využiť pri marrákešskej konferencii o Globálnom pakte OSN o migrácii. SNS trvala na neúčasti Slovenska v Marrákeši, minister Lajčák oznámil preto demisiu, spomínalo sa, že by do Marrákeša mohol ísť prezident alebo jeho zástupca. Napokon nešiel. Vy by ste na jeho mieste išli?

Podľa mňa bola chyba tam neisť. Deklarácia bola prijatá, ale bez našich pripomienok. Prezident mohol ísť prezentovať výhrady Slovenska. Mal možnosť povedať výhrady k paktu, bolo potrebné to tam ísť prezentovať.

Je nejaká kompetencia, ktorú by mal prezident mať?

Nie, ale sú kompetencie, ktoré by bolo dobré v ústave spresniť, napríklad pri menovaní generálneho prokurátora či ústavných sudcov.

Súčasný prezident býva atakovaný vládnymi Smerom a SNS. Ako by mala vyzerať spolupráca prezidenta s vládou a parlamentom?

Mal by to byť partnerský vzťah. Prezident by sa nemal stavať na jednu stranu sporu. Musí byť ten, kto sa bude snažiť rozdielne názory tlačiť do kompromisu. Myslím si, že toto bola najväčšia chyba pána prezidenta. Takže prezident by mal byť partnerom vláde aj parlamentu, ale ak títo príjmu opatrenia v neprospech ľudí, musí to odmietnuť.

Zdôrazňujete, že byť prezidentom pre vás znamená byť schopný povzniesť sa nad politické šarvátky. Ako by ste sa povzniesli nad to, keby na vás útočili politickí lídri podobne ako na Andreja Kisku? Predstavme si, že Vás kritizuje napríklad Igor Matovič, s ktorým máte napäté vzťahy...

Nech útočí, ja sa budem zaoberať riešením problémov ľudí a nie jednotlivca.

Takže by ste nemali problém spolupracovať s vašimi kritikmi, napríklad OĽaNO či SaS.

Prezident je prezidentom všetkých, aj tých, ktorí ho nenávidia.

Ako by ste komunikovali s ĽSNS, keďže teraz razíte postoj, že sa s nimi nerokuje ani nehlasuje? Museli by ste byť prezidentom aj ich voličov.

Voličov áno, ale nie strany. Myslím si, že prezident po voľbách má prijať každú zvolenú stranu a po rokovaní si urobiť názor, či s nimi spolupracovať ďalej alebo nie.

Ako dokážete zabezpečiť svoju nadstraníckosť? Ste predseda strany, skoro 30 rokov v politike...

Nerozmýšľam spôsobom, čo je iba v môj prospech. Ukázalo sa to aj po vražde Jána Kuciaka. Nerozhodli sme sa podľa záujmov strany, ale v záujme krajiny. Keby sme položili vtedy vládu, boli by také zmeny v polícii? Navyše, ukazuje sa, že po predčasných voľbách by nebolo možné zostaviť vládu. Takže čo by sme dosiahli? Chaos.

Máte v prípade zvolenia v pláne pravidelne vystupovať v pléne NR SR so správou o stave republiky, prípadne sa zúčastňovať aj na samitoch?

Samozrejme, aj to je úloha prezidenta. Prezident ale musí povedať aj pozitívne veci, aj negatívne. Súčasný prezident, žiaľ, hovorí len to zlé.

Jednou z hlavných tém tohto obdobia je výber nových ústavných sudcov. Hoci aj vy ste hovorili, že je potrebné čo najskôr obsadiť voľné miesta, nestalo sa tak a v Smere bol navyše názor, že by nových ústavných sudcov nemal menovať Andrej Kiska, ale nový prezident. Pokúšali ste sa Smeru tento názor vyhovoriť?

Povedal som, že prezident je prezidentom do 15. júna, dovtedy má vykonávať svoje kompetencie. Ak zvolíme kandidátov, prezident má vybrať sudcov, aby Ústavný súd odblokoval.

Ako sa budete v prípade zvolenia podieľať na formovaní zahraničnej politiky SR? Chcete byť aktívny prezident alebo necháte zahraničnú politiku vláde?

Keby zahraničná politika vybočovala z toho, že sme v EÚ, NATO, tak by som tieto kompetencie zobral pod seba. Ale zaužívaný systém nie je zlý. Veď prezident robí zahraničnú politiku aj svojimi zahraničnými cestami a rokovaniami s partnermi. Ale je potrebná spolupráca s ministerstvom zahraničia.

Čo by ste robili ako prezident, keby ste videli, že predstavitelia koaličných strán ťahajú Slovensko na východ a ich rétorika spochybňuje proeurópske smerovanie.

Pokiaľ je to len názor koaličnej strany a neprejavuje sa to v oficiálnej zahraničnej politike Slovenska, tak je to len názor strany. Môžem to kritizovať, ale nakoľko nevplýva na naše zahranično-politické smerovanie, nemusel by som sa tým zaoberať. Ale ak by to vplyv malo, musel by som sa tým zaoberať.

Ako?

Upozornil by som strany.

Aký je váš pohľad na účasť SR v misiách NATO?

Plníme si svoju úlohu a povinnosť v rámci možností.

V prieskumoch preferencií sa pohybujete medzi štyrmi až šiestimi percentami. Stále si veríte na druhé kolo?

Veľakrát sme boli svedkami toho, že výsledky volieb boli iné ako tie v prieskumoch. Urobím všetko preto, aby sa moje predsavzatie splnilo. Ale rozhodnú voliči.

Netlačil na vás Smer, aby ste sa vzdali v prospech Maroša Šefčoviča?

Nie. Vedia, že by to nemalo zmysel.

Nepodporila vás ani SNS. Tá chce kresťanského a národného prezidenta. Za toho sa pasuje napríklad Štefan Harabin.

Strany môžu odporúčať, ale voliči sa rozhodnú podľa vlastného svedomia.

V druhom kole bude pravdepodobne podľa prieskumov niekto z mien Čaputová, Šefčovič a Harabin. Koho podporíte?

Počkajme, nechcem predbiehať. Ale bude dôležité, aby bol budúci prezident skúsený.

Z. Čaputová: Miliardy nám utekajú v korupcii a my zbierame vrchnáčiky pre onkologicky choré deti

Po odstúpení Roberta Mistríka má reálne šance dostať sa do prezidentského paláca. Mnohí ju porovnávajú s Ivetou Radičovou, no sama tvrdí, že každá je úplne iná. Dôvod, prečo sa rozhodla uchádzať o post hlavy štátu, je nespravodlivosť a neférovosť voči najslabším. Sama nechce v pozícii prezidentky len kritizovať, ale chce prinášať riešenia a iniciovať a s odborníkmi pripravovať nové zákony. Podporuje ju rodina? S akými reakciami ľudí sa stretla počas kampane? Zhovárali sme sa s kandidátkou na prezidenta aktivistkou a advokátkou Zuzanou Čaputovou.

​Koľko ste už minuli v kampani?

Viac ako 300.000 eur, ale neminiem zákonom stanovený polmiliónový limit.

Kam by smerovala vaša prvá služobná cesta?

Do Českej republiky, boli sme v spoločnom štáte.

Ste Maďar, mohli by ste aj do Maďarska.

Nie. Neporušil by som tradíciu.

Ak by ste sa stali prezidentom, čo by ste chceli, aby po vás v paláci zostalo?

Pocit u občanov, že som tento úrad zastával dôstojne a v prospech Slovenska. 

V prezidentom paláci býva deň otvorených dverí, kde sa ľudia môžu stretnúť s prezidentom. Ako budete udržiavať kontakt s ľuďmi vy?

Chodím medzi ľudí a budem chodiť naďalej. Prezident potrebuje počuť názory voličov.

(TASR)