Hrozba ozónu v Bratislave: Čo všetko môže spôsobiť?

Zdroj: Marián Dekan

V Bratislave včera podvečer skončila smogová výstraha SHMÚ na nebezpečný ozón v ovzduší. Zvýšená koncentrácia ozónu však pretrváva, riziko poškodenia zdravia hrozí najmä u zraniteľných skupín obyvateľstva - u detí a seniorov.

“Musíme zabezpečiť, že o smogových situáciách bude občanov mesta informovať aj magistrát, napríklad prostredníctvom svojej webovej stránky. Tiež je potrebné, aby ľudia dostali informáciu, ako majú na výstrahu reagovať. Najmä, ako si môžu v smogovej situácii chrániť zdravie,” konštatovala Dana Mareková z občianskej iniciatívy Za čisté ovzdušie.

 Podľa Marekovej je tiež dôležité upozorniť obyvateľov Bratislavy a ďalších slovenských miest, že naozaj efektívna ochrana spočíva v obmedzení automobilovej dopravy. Zameniť auto za hromadnú dopravu, bicykel, či chôdzu je ozajstným riešením konkrétnej smogovej situácie aj dlhodobého problému s ovzduším v mestách. Ak mestá nedajú prednosť chodcom a cyklistom pred autami, čaká nás kvôli meniacej klíme pravdepodobne nárast “smogových” dní.

V pondelok 20. augusta 2018 bol v Bratislave na monitorovacej stanici Mamateyova prekročený informačný prah ozónu. Vzhľadom na to, že slnečné a horúce počasie má naďalej pretrvávať, je pravdepodobné, že ozón bude aj v ďalších dňoch dosahovať hodnoty škodlivé zdraviu. Slnečné dni spolu s emisiami z dopravy a slabé premiešavanie atmosféry spôsobujú ozónový smog, ktorý dráždi sliznice, dýchacie cesty, oči a môže mať toxické účinky. Najviac ohrozené sú deti, seniori a ľudia s ochorením srdca a pľúc.

 Na ochranu zdravia sa pri zvýšenej koncentrácii ozónu odporúča obmedziť dobu pobytu vonku, osobitne fyzickú námahu, skrátiť vetranie miestností, nevykonávať aktivity, pri ktorých dochádza k úniku iných škodlivých látok do ovzdušia (natieranie, lepenie, fajčenie…).

Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že nie je možné stanoviť bezpečný prah, pod ktorým by prízemný ozón nepredstavoval zdravotné riziko. Naopak, štúdie tejto organizácie dokazujú zvýšenú dennú úmrtnosť o 0.3–0.5% na každých 10 μg/m zvýšenej koncentrácie ozónu.

Prízemný ozón vzniká chemickou reakciou slnečného žiarenia, oxidov dusíka a prchavých organických zlúčením v atmosfére. Je považovaný za jednu z látok, ktoré najvýznamnejšie vplývajú na ľudské zdravie. Svetová zdravotnícka organizácia znížila odporúčané koncentrácie, merané ako 8-hodinový priemer, na 100 μg/m³ .

(TS,nc)