Iný uhol pohľadu na uličné posedenie

Otázka na prvý pohľad jednoduchá. Ako sa vám páči kolorit mesta dotvorený uličným posedením. Samozrejme, že sa páči. Patrí to ku koloritu mesta a nie je to nijaký nový objav. Za jednoduchou otázkou sa však skrýva všeličo nedopovedané.

Odpovede potom vyznievajú skôr ako reklama pre kaviarnikov, ako ospravedlnenie všetkého, čo s tým súvisí, i keď sa to nepáči.

Prvoradá je asi kultúrna úroveň posedenia. Vybavenosť, rozmiestnenie stolov, obsluhujúci personál a v neposlednom rade udržiavanie kultúrnej úrovne stolujúcich a okolitého poriadku. Nepáči sa nám určite mnohým, ak ideme okolo uličného posedenia páchnuceho pivom, po rozliatych potôčkoch rôznych mokov, počúvajúc oplzlé reči pripitých hostí. Nepáči sa nám, ak sa stolička pod hosťom rozpadne a ten v pude sebazáchovy strhne všetko zo stola. Nepáči sa ani to, keď obsluhujúcemu popadá z podnosu riad a rozbité sklo jednoducho odkopne ďalej. Toto nie sú vymyslené situácie, ale skutočné udalosti z centra Starého Mesta. Naopak, príjemné posedenie v kultúrnom prostredí poskytuje pekný zážitok a, samozrejme, zvyšuje obrat majiteľa.

Iný uhol pohľadu je otvárací čas. Uličné posedenia v Starom Meste sú zákonite medzi obytnými domami. Neodmysliteľný hluk spojený s posedením na ulici sa v dennom čase rozplynie. V čase nočného pokoja sa stane utrpením pre nájomcov okolitých bytov a sústavným, hrubým porušovaním ich práva na nerušené bývanie. Tým skôr, že neskorí noční hostia sa bavia neviazanejšie. Súvisí s tým aj časté „ozvučovanie“ uličných posedov, ani nie tak hudbou ako rytmickým tlkotom. Motorizovaní konzumenti si vypomôžu aj decibelmi zabudovanými vo svojich zaparkovaných autách. Potom nasleduje nočné odpratávanie kovového nábytku, štósovanie stolov a stoličiek, inde zasa ich posúvanie po kamennej dlažbe a nočné priväzovanie reťazami. Mieša sa do toho štartovanie motorov a motoriek, hlasité rozlúčkové výkriky posledných hostí. Aj toto je uhol pohľadu na uličné posedenia.

Je pomýlené tvrdiť, že toto všetko patrí k bývaniu v Starom Meste a komu sa to nezdá, nech sa odsťahuje do lesa. To isté sa môže diať aj na ktoromkoľvek sídlisku a pohľad susedného nájomcu sa vždy bude líšiť od pohľadu náhodilého účastníka ankety. Pre mňa otázka stojí skôr tak, že ako má zabezpečiť samospráva mesta súlad medzi žiaducimi uličným posedením v rámci koloritu mesta a rovnako žiaducim poriadkom, kultúrnym prostredím a nerušením iných zákonitých práv občanov. Viem, že samospráva má svoje prostriedky na riešenie. Ako sa k tomu postaví, to už je zase jej uhol pohľadu.

Ladislav Mészáros, Staré Mesto